1377. deň: Rusko v novembri dobylo najviac územia za rok. Biely dom je „veľmi optimistický“ ohľadom dohody o ukončení vojny

Čítajte viac 1376. deň: Trumpov plán zvýhodňuje Rusko, ale možno je jediným reálnym, píše Politico. Zo situácie na Ukrajine obviňuje Západ

22:44 Holandsko sa zaviazalo nakúpiť americké zbrane pre Kyjev v hodnote 250 miliónov eur. Pôjde o drony, strely pre stíhačky F-16, muníciu a vybavenie pre protivzdušnú obranu. Ako informuje web Kyiv Independent, oznámilo to v pondelok holandské ministerstvo obrany.

Nákup sa uskutoční v rámci iniciatívy odštartovanej začiatkom tohto roka, ktorá umožňuje spojencom v rámci NATO nakupovať pre Ukrajinu moderné americké zbrane. Holandsko bolo prvou krajinou, ktorá v rámci tohto programu v auguste financovala zbrane pre Ukrajinu.

Generálny tajomník Severoatlantickej Mark Rutte uviedol, že Kyjev má v rámci iniciatívy do konca tohto roka dostať zbrane v hodnote až 5 miliárd dolárov.

**21:51 Hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová v pondelok vyhlásila, že administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa je „veľmi optimistická“ ohľadom dosiahnutia dohody o ukončení vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Myslím si, že administratíva je veľmi optimistická,“ uviedla Leavittová v čase, keď do Moskvy na rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom smeruje vyslanec prezidenta Trumpa Steve Witkoff. Dodala, že šéf Bieleho domu so svojím tímom „tvrdo na tomto úsilí pracovali a všetci naozaj chcú, aby sa táto vojna skončila“.

„Len včera mali veľmi dobré rozhovory s Ukrajincami na Floride a teraz je samozrejme osobitný vyslanec Witkoff na ceste do Ruska,“ dodala Leavittová s odkazom na víkendové rokovania ukrajinskej a americkej delegácie o navrhovanom pláne na ukončenie bojov na Ukrajine.

Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio rokovania na Floride označil za veľmi produktívne, no zdôraznil, že zostáva ešte veľa práce, kým sa dosiahne mierová dohoda s Ruskom. Delegáciu Kyjeva viedol tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustem Umerov a označil ich za produktívne a úspešné.

20:33 Nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že na Ukrajine nesmie byť „žiadny nadiktovaný mier“ a že Kyjev a jeho európski spojenci musia byť zapojení do akejkoľvek dohody o ukončení vojny.

„Máme jasný smer: Žiadne rozhodnutie o Ukrajine a Európe bez Ukrajincov a bez Európanov,“ povedal Merz po boku poľského premiéra Donalda Tuska v Berlíne krátko po telefonickom rozhovore s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.

„Žiadny nadiktovaný mier za chrbtom Ukrajincov. Žiadne oslabenie ani rozdelenie Európskej únie a NATO,“ vyhlásil Merz pred utorkovou schôdzkou ruského vodcu Vladimira Putina a americkým vyslancom Stevom Witkoffom.

19:29 Slávnostným položením základného sa v Dánsku začali práce na výstavbe prvej ukrajinskej zbrojovky na výrobu raketového paliva. Projekt v mestečku Vojens neďaleko nemeckých hraníc vytvorí pracovné miesta v južnom Jutsku a zároveň posilní dánsky obranný priemysel, píše TASR podľa agentúry DPA.

Na akcii sa zúčastnili dánsky minister pre priemysel, podnikanie a finančné záležitosti Morten Bodskov, miestny starosta Mads Skau a riaditeľ ukrajinskej zbrojovky Fire Point Vjačeslav Bondarčuk.

Po vyše tri a pol roka od začiatku ruskej invázie je Ukrajina vo veľkej miere závislá od západnej vojenskej podpory.

Čítajte viac Zbrane, dohody, závody: Ako sa Ukrajina mení na výrobný uzol

Dánsko ako jeden z kľúčových podporovateľov Kyjeva má v úmysle stať sa prvým členom NATO, na ktorého území budú výrobné zariadenia pre niekoľko ukrajinských zbrojoviek. Kodaň a Kyjev potrebné dohody uzavreli začiatkom tohto roka.

Firma Fire Point plánuje vyrábať tuhé raketové palivo v Dánsku v rámci ochrany pred potenciálnymi ruskými útokmi na ukrajinské priemyselné lokality. Výroba v novom závode by sa mala začať budúci rok.

Ruské veľvyslanectvo v Dánsku projekt kritizovalo a pre obavy z možnej ruskej sabotáže sa tiež niektorí miestni obyvatelia obávajú o bezpečnosť.

18:11 Francúzsky prezident Emmanuel Macron po stretnutí s prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským v Paríži vyhlásil, že prebiehajúce rokovania medzi Ukrajinou a USA by mohli byť „bodom zlomu“.

Čítajte viac „Bod zlomu,“ hlási Macron. Finálny plán však podľa neho môže dokončiť iba Zelenskyj

16:05 Využitie takzvanej reparačnej pôžičky pre Ukrajinu, financovanej zo zmrazených ruských aktív, by podľa šéfky únijnej diplomacie Kaje Kallasovej posilnilo pozíciu Európy voči Moskve. Uviedla to v pondelok po zasadnutí ministrov obrany členských krajín Európskej únie.

„Je jasné, že Rusko dlhuje reparácie za škody, ktoré spôsobilo Ukrajine, a v skutočnosti správnym základom pre to je reparácia vo forme pôžičky založenej na zmrazených aktívach, zmrazených štátnych aktívach Ruska,“ uviedla Kallasová. Zdôraznila, že Únia musí riešiť právne výhrady Belgicka, aby „minimalizovala všetky riziká a prevzala svoj diel zodpovednosti“. Obavy Belgicka súvisia s tým, že väčšina zmrazených ruských aktív je uložená v belgickom depozitári Euroclear.

V súvislosti s pokračujúcimi intenzívnymi rokovaniami o ukončení ruskej vojny proti Ukrajine Kallasová poznamenala, že úlohou EÚ je „podporiť obeť, nie odmeniť agresora“. Podľa jej slov snahy o mier vítajú všetci s výnimkou Ruska.

Kallasová pripomenula, že EÚ musí urgentne riešiť finančné potreby Ukrajiny, a dodala, že decembrový summit Európskej rady bude v tomto ohľade „kľúčový“.

Varovala, že plánované utorkové rozhovory ruského prezidenta Vladimira Putina s americkým vyslancom Stevom Witkoffom môžu zvýšiť tlak na Ukrajinu, aby pristúpila na ústupky. „Obávam sa, že všetok tlak bude smerovať na slabšiu stranu, pretože je to jednoduchší spôsob, ako túto vojnu ukončiť – keď sa Ukrajina vzdá,“ uviedla po zasadnutí, na ktorom Slovensko zastupoval minister obrany Robert Kaliňák.

Americký prezident Donald Trump naďalej tlačí na Ukrajinu a Rusko, aby prijali návrh mierového plánu, ktorý bol pôvodne výrazne naklonený ruským požiadavkám. Dokument bol následne upravený počas rokovaní ukrajinských a amerických predstaviteľov v Ženeve, na ktorých sa zúčastnili aj zástupcovia viacerých európskych krajín.

16:00 Vyslanec USA Steve Witkoff sa v pondelok podľa zdrojov agentúry AFP opäť stretol s ukrajinským vyjednávačom Rustemom Umerovom na Floride. Telefonoval tiež s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a prezidentom Ukrajiny Volodymyrom Zelenským, ktorý je na návšteve Paríža, ako aj ďalšími európskymi lídrami.

Elyzejský palác potvrdil, že k telefonátu medzi Witkoffom, Zelenským a Macronom sa pripojil aj britský premiér Keir Starmer a lídri z Nemecka, Poľska, Talianska, Nórska, Fínska, Dánska, Holandska, predsedníčka Európskej komisie, predseda Európskej rady a generálny tajomník NATO

Zdroje AFP potvrdili, že Witkoff a Umerov sa stretli ešte pred odletom amerického vyjednávača do Moskvy, kde má v utorok rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Stále podľa nich „pretrvávajú otázniky“ ohľadom amerického plánu na ukončenie vojny na Ukrajine.

Umerov by sa podľa nemenovaných predstaviteľov mal v utorok v Írsku stretnúť so Zelenským, aby si vypočul podrobnú správu o stretnutí s Witkoffom. Ukrajinský prezident tam pricestuje na prvú oficiálnu návštevu v úrade prezidenta.

Prezident USA Donald Trump po nedeľňajších rokovaniach svojho tímu s predstaviteľmi Ukrajiny na Floride vyhlásil, že existuje „dobrá šanca“ na dosiahnutie dohody o ukončení vojny medzi Ukrajinou a Ruskom. Šéf americkej diplomacie Marco Rubio označil rokovania za produktívne, no zdôraznil, že pred dosiahnutím mierovej dohody s Ruskom zostáva ešte veľa práce.

Pred týždňom vo švajčiarskej Ženeve rokovali zástupcovia Ukrajiny, európskych štátov a USA, pričom výsledkom ich rokovaní bola podľa spoločného vyhlásenia aktualizovaná verzia mierového plánu na ukončenie vojny na Ukrajine.

15:45 Bielorusko v pondelok obvinilo Litvu z využitia dronu na špionáž a zhadzovanie „extrémistických materiálov“ na bieloruskom území. Vilnius obvinenia popiera.

„Včera (nedeľa 30. novembra, pozn.) bol na jednej z ulíc Grodna nájdený dron neznámeho pôvodu,“ uviedlo vo vyhlásení bieloruské ministerstvo vnútra a za vinníka označilo Litvu. Grodno na západe Bieloruska má približne 360.000 obyvateľov.

„Počas policajnej kontroly sa zistilo, že dron je vybavený fotoaparátom a videokamerou so schopnosťou zbierať spravodajské dáta. Okrem toho boli z dronu zhodené extrémistické materiály,“ dodal bieloruský rezort vnútra.

Ministerstvo zverejnilo fotografie malého dronu na chodníku. Vedľa boli malé bielo-červeno-biele vlajky, ktoré opoziční predstavitelia využívajú ako symboly nesúhlasu s politikou prezidenta Alexandra Lukašenka.

Rezort uviedol, že podľa ich špecialistov bol dron vypustený z litovskej dediny Kapčiamiestis v blízkosti hraníc s Bieloruskom a Poľskom. Bieloruské ministerstvo zahraničia oznámilo, že si predvolalo litovského chargé d'affaires.

Hovorca litovského Národného centra pre riadenie kríz poprel, že by Vilnius vyslal na špionáž do Bieloruska dron. „Nie je to prvýkrát, čo si bieloruský režim vymýšľa príbehy a hádže vinu na západné krajiny a Litvu,“ uviedol hovorca pre agentúru Reuters.

K sporu medzi Bieloruskom a Litvou došlo len krátko po tom, čo letisko vo Vilniuse oznámilo, že bolo nútené opätovne pozastaviť svoju prevádzku pre podozrenie na bieloruské balóny v jeho vzdušnom priestore. Litva tvrdí, že meteorologické balóny využívajú Bielorusi na pašovanie cigariet a Lukašenka obviňuje z toho, že takéto konanie toleruje.

15:40 Ruská armáda v novembri dobyla najviac ukrajinského územia za uplynulý rok. Z analýzy dát Inštitútu pre výskum vojny, ktorý vykonala agentúra AFP, vyplýva, že Rusko obsadilo 701 štvorcových kilometrov. Viac územia sa naposledy podarilo dobyť v novembri 2024 a Rusko okupuje v súčasnosti 19,3 percenta rozlohy susedného štátu.

Napriek tomu sa v novembri postup Ruska spomalil v Doneckej oblasti, ktorá je epicentrom bojov. Moskva tam minulý mesiac získala približne 130 štvorcových kilometrov a v súčasnosti okupuje viac ako 81 percent tohto regiónu. Ruské jednotky sa v regióne naďalej usilujú o dobytie strategického mesta Pokrovsk, ktorého strata by výrazne ovplyvnila ukrajinskú obranu a logistické trasy.

Najväčší pokrok ruské sily dosiahli v novembri v Záporožskej oblasti, kde obsadili 272 štvorcových kilometrov, čo je rovnaká rozloha ako za predchádzajúce štyri mesiace dohromady. V Dnepropetrovskej oblasti dobyli takmer 200 štvorcových kilometrov územia.

Novembrový postup ruskej armády prichádza v čase, keď USA spustili novú diplomatickú iniciatívu na ukončenie konfliktu. S predstaviteľmi Ukrajiny rokujú o mierovom pláne, ktorý v utorok vyslanec USA Steve Witkoff prediskutuje aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Od začiatku tohto roka Rusko obsadilo na Ukrajine takmer 5400 štvorcových kilometrov územia, čo je takmer o 2000 štvorcových kilometrov viac ako v rovnakom období v roku 2024.

15:25 Ukrajina v pondelok vyzvala spojencov z Európskej únie, aby pomohli zabezpečiť „spravodlivý a trvalý“ mier vo vojne proti Rusku. Minister obrany Denys Šmyhaľ uviedol, že počas zasadnutia Rady EÚ v Bruseli informoval únijných ministrov o naliehavých potrebách Kyjeva.

Podľa Šmyhaľa bola hlavnou témou rokovaní spoločná snaha posilniť odolnosť Ukrajiny aj celej Európy. „Som vďačný krajinám EÚ za rozhodnutia, ktoré posilňujú našu obranu. Spoločne môžeme zabezpečiť spravodlivý a trvalý mier na našom kontinente,“ skonštatoval po stretnutí. Slovensko na zasadnutí zastupoval minister obrany Robert Kaliňák.

Šmyhaľ podľa televízie Sky News zdôraznil význam ďalších príspevkov do iniciatívy PURL (Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny), v rámci ktorej Spojené štáty predávajú zbrane partnerom z NATO a tí ich následne dodávajú Ukrajine.

Zasadnutie, ktorého hlavnými témami boli vojna na Ukrajine a plán obrannej pripravenosti EÚ, sa konalo deň po rokovaniach americkej a ukrajinskej delegácie na Floride a deň pred stretnutím osobitného vyslanca amerického prezidenta Steva Witkoffa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve.

Americký prezident Donald Trump tlačí na Kyjev a Moskvu, aby prijali návrh mierového plánu, ktorý bol pôvodne výrazne naklonený ruským požiadavkám. Dokument bol neskôr upravený na základe rokovaní ukrajinských a amerických predstaviteľov v Ženeve, na ktorých sa zúčastnili aj zástupcovia viacerých európskych krajín.

Hovorkyňa Európskej komisie (EK) Paula Pinhová v pondelok poznamenala, že o mierových rokovaniach intenzívne diskutuje aj samotná Únia. Počas víkendu podľa nej prebehlo viacero rozhovorov na rôznych úrovniach. „Možno ste tiež zaznamenali, že predsedníčka (EK) Ursula von der Leyenová a (ukrajinský) prezident Zelenskyj telefonovali a diskutovali najmä o ďalších krokoch v súvislosti s prebiehajúcimi mierovými rokovaniami, a to najmä o tých aspektoch, ktoré sa priamo týkajú EÚ,“ dodala Pinhová.

14:15 Štyroch mŕtvych a 40 zranených si vyžiadal ruský raketový útok na ukrajinské Dnipro, uviedol úradujúci šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Vladyslav Hajvanenko na svojom telegramovom účte. Pátracie a záchranné práce na zasiahnutom mieste podľa neho skončili. Časť zranených je v ťažkom stave.

„V tejto chvíli je v Dnipre 40 zranených. Veľká väčšina z nich je v nemocniciach. Jedenásť zranených je, žiaľ, vo vážnom stave,“ napísal Hajvanenko na telegrame.

Ruská armáda na Dnipro zaútočila dnes ráno. Hajvanenko pôvodne informoval o tom, že poškodený bol autoservis a bližšie neurčená firma. V neskoršom príspevku zverejnil fotografie zo záchrannej akcie a s následkami útoku. Sú na nich poškodené alebo úplne zničené autá alebo budova s vyrazenými sklami v oknách a sprehýbaným plechovým obložením.

Štátna služba pre mimoriadne situácie (DSNS) informovala, že sa podarilo uhasiť všetky požiare a že poničená bola štvorpodlažná kancelárska budova a 49 áut.

Na utorok bol v meste vyhlásený deň smútku, píše ruská služba BBC.

Rusko sa k tomuto útoku nevyjadrilo.

Na Dnipro, kde pôsobia rôzne firmy zo zbrojárskeho priemyslu, Rusi útočia s nasadením rôznych typov zbraní často. Pred pár dňami po ruskom dronovom útoku zostalo 14 zranených. Vlani v novembri ruská armáda mesto zasiahla jednou z najnovších rakiet stredného doletu, označovanou menom Orešnik. Agentúra DPA píše, že pred začiatkom ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 v Dnipre žil milión ľudí. V súčasnosti leží asi sto kilometrov od frontovej línie.

14:05 V bojoch na Ukrajine padol ďalší český občan. Vyplýva to zo smútočného oznámenia, ktoré na svojom webe zverejnila pohrebná služba pôsobiaca v meste Odry v Moravskosliezskom kraji. Podľa oznámenia išlo o Čecha, ktorý na Ukrajine žil.

Čítajte viac V bojoch na Ukrajine padol ďalší Čech

13:45 Neschopnosť Európskej únie doteraz nájsť jasný spôsob, ako finančne podporiť Ukrajinu, nie je vinou Belgicka, ale výsledkom tvrdohlavosti Únie, povedal magazínu Politico belgický minister zahraničných vecí Maxime Prévot. Potvrdil tak doterajší odmietavý postoj premiéra Barta De Wevera voči návrhu použiť na takzvanú reparačnú pôžičku pre Ukrajinu zmrazené ruské aktíva.

Čítajte viac Prévot: Neschopnosť EÚ nájsť spôsob, ako podporiť Ukrajinu, nie je vinou Belgicka, ale výsledkom tvrdohlavosti Únie

Belgicko má spolu s niekoľkými ďalšími krajinami k plánu Európskej komisie výhrady – tie jeho sa súvisia so skutočnosťou, že väčšina zmrazených ruských aktív je uložená v belgickom depozitári Euroclear. De Wever v tejto súvislosti varuje pred možnými právnymi dôsledkami a prípadnou odvetou Moskvy a od ostatných krajín EÚ požaduje záruky, akou je napríklad spoločné znášanie rizík.

Čítajte viac Depozitár Euroclear zažaluje Európsku úniu v prípade skonfiškovania zmrazených ruských aktív

13:25 Štyroch mŕtvych a 22 zranených si vyžiadal ruský raketový útok na ukrajinské Dnipro, uviedol úradujúci šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Vladyslav Hajvanenko na svojom telegramovom účte. Pôvodne informoval o troch obetiach na živote a ôsmich zranených, bilanciu však postupne navyšoval. Časť zranených je v ťažkom stave.

Ruská armáda podľa Hajvanenka na Dnipro zaútočila dnes ráno. Pôvodne informoval o tom, že poškodený bol autoservis a bližšie neurčená firma. V neskoršom príspevku zverejnil fotografie zo záchrannej akcie a s následkami útoku. Sú na nich poškodené alebo úplne zničené autá alebo budova s vyrazenými sklami v oknách a sprehýbaným plechovým obložením.

Rusko sa k tomuto útoku nevyjadrilo.

13:20 Turecký ropný tanker Mersin sa po sérii štyroch explózií dostal pri pobreží Senegalu do problémov. Ako vo svojej správe uviedla agentúra Bloomberg, ide už o tretie plavidlo s väzbami na Rusko, ktoré bolo v posledných dňoch vystavené krízovej situácii.

Do strojovne lode Mersin vnikla morská voda, informovala spoločnosť Bešiktaš Shipping vo vyhlásení na svojej webovej stránke. Loď je však stabilná, posádka je v bezpečí a k úniku ropných látok ani inému znečisteniu nedošlo.

Na zverejnenom videu na sociálnych sieťach vidno, ako voda dosahuje palubu tankera, ale stopy po výbuchu nie sú zjavné. Podľa agentúry Reuters sa incident, pri ktorom loď vydala núdzový signál, stal v noci z 27. na 28. novembra.

Ruský proopozičný spravodajský portál The Insider uviedol, že tanker Mersin síce pravidelne pláva do ruských prístavov, nie je však predmetom medzinárodných sankcií.

Ukrajina sa v sobotu 29. novembra prihlásila k zodpovednosti za výbuchy na tankeroch Kairos a Virat patriacich do ruskej tieňovej flotily, ktorú Moskva používa na obchádzanie západných sankcií.

12:20 Maďarský premiér Viktor Orbán tvrdí, že pokračovanie vojny na Ukrajine povedie k rastúcim stratám, preto sú „nevyhnutné územné ústupky v prospech Ruska“. Orbán to povedal v rozhovore pre nemecký denník Welt am Sonntag.

Čítajte viac Orbán: Kyjev by sa mal vzdať časti územia v prospech Moskvy

12:00 Francúzsky prezident Emmanuel Macron v pondelok v Paríži prijal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, informovala agentúra AFP. Zelenskyj prišiel do Francúzska v snahe získať podporu pre dohodu, ktorá by ukončila vojnu Ruska proti Ukrajine. Macron a Zelenskyj budú podľa predstaviteľa Elyzejského paláca hovoriť o podmienkach spravodlivého a trvalého mieru.

Témou stretnutia by mali byť aj vojenské záruky, ktorými chcú mierové riešenie zabezpečiť podporovatelia Ukrajiny združení v tzv. koalícii ochotných.

Návšteva ukrajinského prezidenta, ktorého sprevádza manželka Olena, sa koná deň po rokovaniach americkej a ukrajinskej delegácie na Floride a deň pred stretnutím osobitného vyslanca amerického prezidenta Steva Witkoffa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve.

Rokovania ukrajinského a francúzskeho prezidenta sa zároveň konajú v čase, keď šéf Bieleho domu Donald Trump nalieha na Rusko a Ukrajinu, aby prijali návrh mierového plánu, ktorý bol pôvodne výrazne naklonený požiadavkám Moskvy. Návrh však následne revidovali počas rokovaní ukrajinských a amerických predstaviteľov v Ženeve.

11:50 Problematika povojnových ukrajinských hraníc bola hlavnou otázkou, ktorú v nedeľu na Floride preberali účastníci rokovaní medzi USA a Ukrajinou o možnosti ukončenia ruskej agresie proti Ukrajine. Po americko-ukrajinských rozhovoroch to napísal server Axios. Podľa CNN je jedným z najproblematickejších bodov v pôvodnom 28-bodovom pláne bolo ustanovenie, že sa Ukrajina vzdá NATO.

Čítajte viac Kyjev sa nemusí vzdať snahy o NATO, spojenci ho jednoducho obídu. Na stole je i „kompromisná“ právna kľučka

11:45 Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallasová oznámila, že Európska únia investuje 20 miliónov eur do moldavskej protivzdušnej obrany. Deje sa tak uprostred incidentov s ruskými dronmi.

Kallasová poznamenala, že narušenie moldavského vzdušného priestoru ruskými dronmi je neakceptovateľné. Podľa nej to ohrozuje civilnú leteckú dopravu.

„EÚ tento rok investuje 20 miliónov eur do moldavskej protivzdušnej obrany, aby pomohla posilniť bezpečnosť krajiny. Nebo nad Moldavskom sa nemôže stať obeťou ruskej vojny,“ poznamenala na sociálnej sieti X.

V noci na sobotu bol moldavský vzdušný priestor na niekoľko hodín uzatvorený z dôvodu preletu dronov. Pohraničná stráž zaznamenala, že bezpilotné lietadlá neboli na radaroch viditeľné.

Minulý týždeň narazil ruský dron do strechy budovy v Moldavsku. V ten deň celkovo šesť bezpilotných lietadiel narušilo vzdušný priestor tejto krajiny. Ruskému veľvyslancovi v Moldavsku následne odovzdali protestnú nótu.

11:40 Troch mŕtvych a ôsmich zranených si podľa predbežných informácií vyžiadal ruský raketový útok na ukrajinské Dnipro, uviedol dnes úradujúci šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Vladyslav Hajvanenko na svojom telegramovom účte.

Ruská armáda podľa Hajvanenka na Dnipro zaútočila ráno a záchranná operácia pokračuje. Podľa predbežných informácií bol poškodený autoservis a bližšie neurčená firma. „Následky sa spresňujú, všetky záchranné zložky sú na mieste,“ uviedol Hajvanenko.

Na Dnipro Rusi útočia s nasadením rôznych typov zbraní často. Pred pár dňami po ruskom dronovom útoku zostalo 14 zranených. Vlani v novembri ruská armáda mesto zasiahla jednou z najnovších rakiet stredného doletu, označovanou menom Orešnik.

11:35 Ruský prezident Vladimir Putin sa s vyslancom amerického prezidenta Stevom Witkoffom stretne v utorok popoludní, uviedol dnes podľa tlačových agentúr Putinov hovorca Dmitrij Peskov. Ubezpečil, že Rusko má záujem na úspechu rokovaní o Ukrajine, a preto vraj nehodlá v médiách dopredu oznamovať podrobnosti.

„Naozaj, stretnutie s Witkoffom sa plánuje na zajtra (utorok),“ povedal Peskov a spresnil, že rozhovory sa uskutočnia v druhej polovici dňa. Hovorca dodal, že Putin dnes absolvuje niekoľko porád v rámci prípravy na toto rokovanie.

Peskov nechal bez odpovede otázky, či americký plán na ukončenie vojny Ruska proti Ukrajine v terajšej verzii ešte obsahuje ukrajinský záväzok nevstúpiť do NATO. Ruská strana je podľa Kremľa informovaná z Washingtonu o aktuálne dohodnutých bodoch plánu, ale detaily nemieni Rusko zverejňovať.

O pláne na ukončenie vojny rokovala ukrajinská delegácia v nedeľu v Spojených štátoch, na rokovaní sa okrem Witkofa zúčastnil tiež americký minister zahraničia Marco Rubio a zať Donalda Trumpa Jared Kushner.

„Je tu veľa premenných a samozrejme je tu zapojená aj ďalšia strana, ktorá bude musieť byť súčasťou rovnice,“ povedal po takmer štvorhodinovom rokovaní novinárom Rubio a pripomenul, že Witkoff sa chystá do Moskvy za ruskými predstaviteľmi.

„Dosiahli sme významný pokrok,“ napísal o rozhovoroch s Američanmi tajomník ukrajinskej bezpečnostnej rady Rustom Umerov, ktorý na čele ukrajinskej delegácie nahradil kvôli korupčnému škandálu odvolaného šéfa prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka.

Čítajte viac Jermak chcel byť pilot. Bez Zelenského by do politiky nešiel a túžil s ním zostať do konca. Po demisii odchádza na front

11:15 Ruská armáda v noci na pondelok zaútočila na Ukrajinu 89 dronmi vrátene 55 typu Šáhid. S odvolaním sa na rannú zvodku ukrajinskej armády o tom informovala britská stanica BBC, podľa ktorej nateraz hlásia dvoch zranených pri ostreľovaní Černihivskej oblasti na severe Ukrajiny.

Podľa predbežných údajov bolo 63 ruských dronov zostrelených alebo eliminovaných systémami elektronického boja, 26 dronov zasiahlo svoje ciele v deviatich lokalitách.

Ukrajinské médiá okrem toho informovali o nedeľnom intenzívnom ostreľovaní Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny, ktoré si nevyžiadali žiadnych zranených. Intenzívne boje hlásia naďalej v okolí mesta Huľajpole, kde podľa ukrajinského generálneho štábu je situácia „naozaj náročná“.

Pozornosť sa naďalej sústreďuje aj na východoukrajinské mesto Pokrovsk, kde sa ruské jednotky už mesiace snažia postúpiť v rámci úsilia ovládnuť tento dôležitý cestný a železničný uzol v Doneckej oblasti.

Intenzívne ostreľovanie počas nedele hlásili aj v Chersonskej oblasti, ktorá čelila paľbe delostrelectva, mínometov, viacnásobných raketových odpaľovacích systémov i rôznych typov dronov. Do nedele podvečera evidovali sedem zranených civilistov. Poškodené boli súkromné ​​a bytové domy, verejné budovy, garáže a vozidlá.

Televízia Sky News pripomenula, že ruské jednotky napriek prebiehajúcim mierovým rokovaniam pokračujú v útokoch na ukrajinské mestá a zaznamenávajú postupy aj na frontovej línii.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že Rusko za uplynulý týždeň vypustilo „takmer 1400 útočných dronov, 1100 navádzaných leteckých bômb a 66 rakiet“. Zasiahlo pritom opäť aj objekty energetickej infraštruktúry, čo sa podľa Kyjeva stalo bežnou taktikou Moskvy počas zimy, keď sa Rusko snaží „využiť chlad ako zbraň“.

Ruské ministerstvo obrany v pondelok informovalo, že protivzdušná obrana počas noci na pondelok zneškodnila spolu 32 dronov, a to nad Belgorodskou, Brianskou, Novgorodskou a Rostovskou oblasťou, ako aj nad Krasnodarským krajom, Leningradskou oblasťou, Azovským morom, Voronežskou oblasťou. Po jednom drone zaregistrovali aj Volgogradská, Kurská, Smolenská a Tulská oblasť.

Gubenátor Leningradskej oblasti Alexandr Drozdenko v nedeľu večer oznámil, že niekoľko bezpilotných lietadiel bolo zostrelených aj nad okresom Kiriš. Cieľ útoku gubernátor nespresnil, ale v danom okrese sa nachádza ropná rafinéria Kirišinefteorgsintez.

11:05 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok navštívi Írsko, pričom pôjde o jeho prvú oficiálnu návštevu tejto krajiny v úrade prezidenta. V Dubline absolvuje bilaterálne stretnutie s írskym predsedom vlády Micheálom Martinom. V pláne má aj otvorenie írsko-ukrajinského ekonomického fóra spoločne s írskym vicepremiérom Simonom Harrisom a ministerkou zahraničných vecí Helen McEnteeovou.

Spolu so Zelenským pricestuje do Írska aj jeho manželka Olena. Okrem stretnutia s premiérom absolvujú aj zdvorilostnú návštevu u novej írskej prezidentky Catherine Connollyovej.

Írska vláda vyhlásila, že táto návšteva je príležitosťou posilniť veľmi blízke vzťahy medzi týmito dvoma krajinami. Okrem toho podľa nej poukazuje na neotrasiteľnú podporu zo strany Írska.

Hoci pôjde podľa britských staníc o Zelenského prvú oficiálnu návštevu Írska, agentúra DPA pripomína, že ukrajinský prezident sa vo februári tohto roku zastavil v Írsku, kde jeho lietadlo pristálo na doplnenie paliva pred odletom do Washingtonu. Írsky premiér sa vtedy stretol so Zelenským na letisku a vyjadril podporu Ukrajincom.

Írsko je podľa Sky News od začiatku ruskej invázie spojencom Ukrajiny, pričom poskytlo útočisko viac ako 120.000 Ukrajincom, z ktorých približne 80.000 naďalej žije v Írsku.

Agentúra DPA konštatuje, že táto návšteva sa uskutoční v čase, keď je Zelenskyj pod tlakom zo strany Spojených štátov, aby súhlasil s mierovým návrhom na ukončenie vojny na Ukrajine.

11:00 Juhoafrická polícia oznámila, že v rámci vyšetrovania náboru juhoafrických občanov do ruskej armády do vojny na Ukrajine bolo v JAR zadržaných päť podozrivých, informovala v pondelok agentúra Bloomberg.

Štyroch podozrivých zadržali minulý piatok na letisku v Johannesburgu, odkiaľ sa cez Spojené arabské emiráty pokúšali odcestovať do Ruska. V sobotu boli tieto osoby obvinené z pokusu o účasť na ozbrojenom konflikte na strane cudzej mocnosti bez súhlasu vlády.

Piatou zadržanou osobou je podľa miestneho spravodajského webu netwerk24 novinárka štátnej mediálnej skupiny SABC Nonkululeko Mantulaová, ktorá je tiež podozrivá z porušenia vnútroštátnych zákonov zakazujúcich žoldnierstvo. O zadržaní novinárky v sobotu informovali aj ruské médiá – nešpecifikovali však čin, z ktorého je podozrivá.

Cieľom vyšetrovateľov je zistiť, za akých okolnosti sa do ruskej armády dostalo bojovať 17 občanov JAR. Jeden z nich v hlasových správach z frontu na Ukrajine tvrdil, že ho naverbovali dve osoby – jednou z nich je údajne Duduzile Zumová-Sambudlaová, dcéra bývalého juhoafrického prezidenta Jacoba Zumu, ktorý teraz vedie opozičnú stranu Kopija národa (Umkhonto we Sizwe – MK).

Zumová-Sambudlaová údajne danému mužovi a jeho spolubojovníkom sľúbila výcvik, aby v budúcnosti mohli pracovať pre stranu jej otca ako ochranka. Muži však dostali letenky do Ruska, kde im predložili zmluvy v ruštine, ktoré Juhoafričania podpísali v domnení, že podpisujú dokumenty na výcvik telesných strážcov. Následne ich však poslali na front. Príbuzní s mnohými z nich nemajú kontakt.

Podľa agentúry Bloomberg bolo podobným spôsobom naverbovaných aj niekoľko ľudí v susednej Botswane.

Juhoafrické úrady pred časom informovali, že evidujú „núdzové volania“ od svojich občanov uviaznutých v ukrajinskej vojnovej zóne. Sľúbili, že prostredníctvom „diplomatických kanálov“ zaistia ich návrat do vlasti, čo sa však zatiaľ nestalo.

Podľa dostupných informácií Zumova dcéra na výsluchu tvrdila, že sa stala obeťou podvodu, skresľovania a manipulácie.

Agentúra Reuters uviedla, že Zumová-Sambudlaová sa po obvineniach z náboru vojakov pre Rusko vzdala mandátu poslankyne juhoafrického parlamentu. Ruské exilové médiá v súvislosti s touto kauzou uviedli, že Zumová-Sambudlaová po ruskej invázii na Ukrajinu začala na sociálnych sieťach vystupovať ako veľká podporovateľka Ruska.

Bloomberg pripomenul, že juhoafrické úrady už v auguste apelovali na mladých ľudí, aby neprijímali „falošné ponuky na prácu v Rusku“. Vtedy sa ukázalo, že ženy, ktoré reagovali na takéto reklamy na sociálnych sieťach, boli nakoniec poslané na montáž dronov typu Šáhid do závodu Alabuga v Tatársku.

9:55 Ruský prezident Vladimir Putin zrušil víza pre turistov z Číny, oznámili dnes ruské médiá. Už skôr tak urobila Čína pre ruských občanov. Opatrenie má platiť do 14. septembra 2026. Podľa agentúry Interfax ide o ročnú skúšobnú prevádzku; prví ruskí turisti navštívili Čínu bez víz v polovici septembra. Peking a Moskva sa zbližujú na pozadí ruskej vojny proti Ukrajine a súvisiacich západných sankcií voči Rusku.

Podľa Putinovho dekrétu môžu čínski občania kvôli turistike či obchodu pricestovať do Ruska na najviac 30 dní či bez víz uskutočniť tranzit cez Rusko len s bežným pasom. Opatrenie sa netýka záujemcov o prácu, štúdium či trvalý pobyt v Rusku, ani vodičov medzinárodnej cestnej dopravy či novinárov pri pracovných cestách. Už v septembri prijala analogické opatrenia čínska strana.

9:50 Tržby 100 najväčších výrobcov zbraní na svete v minulom roku stúpli o 5,9 percenta na rekordných 679 miliárd USD. Dopyt podporili vojny na Ukrajine a v Pásme Gazy a rast vojenských výdavkov jednotlivých krajín. Najvyšší rast zo všetkých firiem v rebríčku pritom zaznamenala česká spoločnosť Czechoslovak Group (CSG), ktorej tržby vzrástli o 193 percent, čiastočne kvôli vládnemu projektu na dodávku delostreleckých granátov pre Ukrajinu, vyplýva zo správy, ktorú zverejnil Štokholmský medzinárodný ústav pre výskum mieru (SIPRI).

Hlavný podiel na raste zaznamenali spoločnosti so sídlami v Európe a v Spojených štátoch. Rast však bol zaznamenaný v celom svete s výnimkou Ázie a Oceánie, kde problémy v čínskom zbrojárskom priemysle spôsobili mierny pokles predaja zbraní a vojenských služieb za minulý rok.

CSG vlani skončila v rebríčku na 46. mieste a je jedinou českou firmou v rebríčku. Jej tržby predstavovali 3,6 miliardy USD. Viac ako polovica tržieb firmy z predaja zbraní bola vlani nejakým spôsobom spojená s Ukrajinou, upozornil SIPRI.

Tržby amerických zbrojných spoločností v rebríčku stúpli o 3,8 percenta na 334 miliárd USD. Medzi 100 najväčšími spoločnosťami je 39 z USA, z toho 30 ich tržby zvýšilo, na čele s Lockheed Martin, Northrop Grumman a General Dynamics. SIPRI však tiež poznamenal, že vývoj a výrobu v hlavných programoch vedených USA trápia naďalej rozsiahle meškania a prekročenia plánovaných rozpočtov.

Európskym spoločnostiam, s výnimkou Ruska, tržby stúpli o 13 percent na 151 miliárd USD, najmä pre dopyt spôsobený vojnou na Ukrajine a vnímanou hrozbou Ruska. V rebríčku je 26 spoločností z Európy, tržby zvýšilo 23 firiem.

V zozname sú tiež dve ruské spoločnosti, Rostec a United Shipbuilding Corporation. Ich tržby stúpli o 23 percent na 31,2 miliardy USD, a to aj napriek sankciám, ktoré spôsobili nedostatok komponentov. Podľa SIPRI domáci dopyt bol viac ako dostatočný na vyrovnanie klesajúceho vývozu zbraní, aj keď ťažkosti pôsobí nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily.

Tržby rástli tiež na Blízkom východe. Po prvý raz sa do rebríčka dostalo až deväť firiem z Blízkeho východu a ich tržby stúpli o 14 percent na 31 miliárd USD. Z toho tri izraelské spoločnosti zaznamenali rast o 16 percent na 16,2 miliardy USD. Negatívne reakcie na izraelské akcie v Gaze mali podľa SIPRI len malý dosah na záujem o izraelské zbrane, nové objednávky získali tieto firmy z viacerých krajín.

V Ázii a Oceánii tržby klesli o 1,2 percenta na 130 miliárd USD. Ôsmim čínskym spoločnostiam v indexe tržby klesli o 10 percent, pretože vlaňajšie obvinenie z korupcie pri nákupe čínskych zbraní vyvolalo odloženie alebo zrušenie významných kontraktov.

9:45 Severoatlantická aliancia (NATO) zvažuje, že bude agresívnejšie reagovať na hybridnú vojnu, ktorú proti nej vedie Rusko prostredníctvom kybernetických útokov, sabotáží a narušovania vzdušného priestoru členských krajín. Denníku Financial Times (FT) to povedal predseda Vojenského výboru NATO admirál Giuseppe Cavo Dragone.

Čítajte viac NATO chce preštudovať možnosť „preventívneho úderu“ na Rusko

9:40 Ruské ministerstvo obrany ráno oznámilo, že jeho protivzdušná obrana za noc zneškodnila 32 ukrajinských bezpilotných lietadiel. Ruskojazyčný servis BBC píše, že gubernátor Leningradskej oblasti Alexander Drozděnko v noci hlásil, že niekoľko dronov bolo zostrelených nad Kirišským okresom. Nespresnil, čo bolo cieľom útoku, ale v tomto okrese sa nachádza ropná rafinéria.

9:15 V Mykolajive ruský dron zasiahol strechu viacpodlažnej obytnej budovy a na mieste vznikol požiar, uviedol šéf vojenskej správy Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. Na mieste pracujú záchranné zložky. Pri útoku sa podľa Kima zrejme nikomu nič nestalo.

9:09 Decembrový summit Európskej únie neskončí bez toho, aby sa dosiahlo rozhodnutie o finančnej pomoci pre Ukrajinu. Pred rokovaním ministrov obrany krajín EÚ v Bruseli to uviedla šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová.

Európska komisia už skôr predložila štátom EÚ tri spôsoby, ako môžu finančne podporiť Ukrajinu, ktorá sa od roku 2022 bráni ozbrojenej agresii susedného Ruska. Za najúčinnejší variant označila šéfka komisie Ursula von der Leyenová takzvanú reparačnú pôžičku Kyjevu založenú na zmrazených ruských aktívach v Európe. Niekoľko krajín, predovšetkým Belgicko, má ale proti tomuto variantu stále výhrady.

„Belgicko má legitímne obavy ohľadom rizík, ostatné členské štáty ale povedali, že sú pripravené tieto riziká zdieľať,“ uviedla Kallasová. „Budeme o tom ďalej diskutovať a nenecháme Európsku radu v decembri bez rozhodnutia o financovaní Ukrajiny,“ dodala. Schôdzka prezidentov a premiérov EÚ sa začína 18. decembra a zatiaľ je plánovaná ako dvojdňová.

8:06 Ruské drony dnes ráno zaútočili na juhoukrajinské mesto Mykolajiv, informovali úrady v správnom centre rovnomennej oblasti. Obyvatelia Kaspijsku v juhoruskom Dagestane hlásili, že počujú výbuchy a šéf tejto republiky Sergej Melikov neskôr potvrdil, že išlo o dronový útok. Ľahké zranenia utrpelo 12-ročné dievča, uvádza telegramový kanál Astra s odvolaním sa na regionálne ministerstvo zdravotníctva.

Server Ukrajinska pravda píše, že okolo 07: 00 miestneho času (06:00 SEČ) ukrajinské letectvo varovalo pred ruskými dronmi mieriacimi na Mykolajiv, neskôr médiá informovali, že sa v meste ozval výbuch. „V dôsledku ranného útoku šáhidov na mesto vznikol požiar na streche viacposchodovej obytnej budovy,“ ohlásil šéf vojenskej správy Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim. Na mieste pracujú záchranné zložky. Bližšie následky útoku zatiaľ nie sú známe.

Server RBK Ukrajina píše, že pri dronovom útoku na Vyšhorod v severnom susedstve Kyjeva ruská armáda v noci na nedeľu použila kazetovú muníciu, ktorá sa ešte vo vzduchu rozpadá na väčší počet menších náloží. Jeden z projektilov dopadol na strechu obytného viacpodlažného domu, ale neexplodoval. Na streche tak zostali výbušniny, ďalšie sa nachádzali na dvore pred domom. Ľudia preto museli dočasne opustiť domovy a Štátna služba pre mimoriadne situácie (DSNS) na mieste na zásah použila dron a viacfunkčného robota. Robot na streche pozbieral nevybuchnutú muníciu do špeciálnej nádoby, ktorú potom pomocou žeriavu naložili na vozidlo pyrotechnikov. Tí ju kontrolovane zneškodnili na bezpečnom mieste.

Šéf ruského Dagestánu Melikov dnes ráno potvrdil, že región sa stal terčom dronového útoku a že bezpilotné lietadlá boli zostrelené nad územím Kaspijsku ležiaceho južne od metropoly Machačkaly. Astra uvádza, že podľa jej analýzy boli poničené okná obytného domu a zaparkované autá pred ním na mieste, ktoré je vzdialené asi 3,5 kilometra od pretekov Dagdizel. Podnik je dôležitou súčasťou ruského vojenskopriemyselného komplexu. Dagestánske ministerstvo zdravotníctva informovalo, že povrchové zranenie hrudníka utrpelo 12-ročné dievča a jej život nie je v ohrození.

5:00 Americký prezident Donald Trump po nedeľňajších rokovaniach svojho tímu s predstaviteľmi Ukrajiny na Floride vyhlásil, že existuje „dobrá šanca“ na dosiahnutie dohody o ukončení vojny medzi Ukrajinou a Ruskom. Zároveň konštatoval, že korupčný škandál, ktorý zasiahol vládu v Kyjeve, tomuto úsiliu nepomáha, uviedla televízia CNN.

„Na Ukrajine je niekoľko zložitých problémov,“ povedal Trump novinárom na palube lietadla Air Force One, pričom narážal na „prebiehajúcu korupčnú situáciu, ktorá nie je užitočná“.

„Myslím si však, že existuje dobrá šanca, že sa nám podarí dosiahnuť dohodu,“ uviedol Trump. „Myslím si, že Rusko by bolo rado, keby to skončilo, a myslím – viem, že Ukrajina by chcela, aby sa to skončilo,“ povedal podľa AFP.

Vyšetrovanie korupcie v energetickom sektore prinútilo ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského odvolať minulý týždeň šéfa svojej kancelárie a hlavného vyjednávača Andrija Jermaka.

Rozhovory o dosiahnutí dohody podľa neho „pokračujú a pokračujú dobre“. „Chceme zabrániť zabíjaniu ľudí,“ konštatoval šéf Bieleho domu. Dodal, že po nedeľňajších rozhovoroch s ukrajinskými predstaviteľmi hovoril s ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a svojím osobitným vyslancom Steveom Witkoffom.

V príspevku na platforme X Zelenskyj po rokovaniach na Floride poďakoval Trumpovi za čas, ktorý venuje úsiliu na ukončenie vojny s Ruskom.

„Je dôležité, aby mali rozhovory konštruktívnu dynamiku a aby sa o všetkých otázkach diskutovalo otvorene a so zameraním na zabezpečenie suverenity a národných záujmov Ukrajiny,“ napísal Zelenskyj.

Zdroj z prostredia Trumpovej administratívy v nedeľu podľa agentúry AFP uviedol, že Witkoff v pondelok odcestuje do Moskvy, kde by mal nasledujúci deň rokovať s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

4:55 Ministri obrany krajín Európskej únie budú v pondelok diskutovať o ďalšej vojenskej podpore pre Ukrajinu aj o obrannej pripravenosti európskeho bloku. Rokovania bude predsedať šéfka unijnej diplomacie Kaja Kallasová a situáciu na Ukrajine budú ministri riešiť aj spoločne s ukrajinským ministrom zahraničia Denysom Šmyhalom a zástupkyňou generálneho tajomníka NATO Radmilou Šekerinskou.

V prvej časti rokovaní venovanej Ukrajine sa očakávajú debaty najmä o prebiehajúcich diplomatických rokovaniach o ukončení vojny a možnostiach financovania vojenskej podpory Ukrajiny. Dôležitou témou je aj spolupráca s Kyjevom v oblasti obranného priemyslu a boj proti ruskej tieňovej flotile, čo sú staré tankery a ďalšie plavidlá, ktoré Moskva používa na obchádzanie medzinárodných sankcií, najmä tých uvalených na ruskú ropu.

Ministri ďalej prerokujú obrannú pripravenosť EÚ so zameraním na implementáciu Plánu obrannej pripravenosti do roku 2030, ktorý bol prijatý tento rok 16. októbra. Podľa Európskej komisie teraz vyžadujú najväčšiu naliehavosť najmä dva vlajkové projekty – Ochrana východného krídla EÚ a Protidronová obrana. Oba projekty by mali mať podľa míľnikov stanovených v dokumente EK počiatočnú kapacitu do konca budúceho roka. Protidronová obrana by potom mala byť plne funkčná do konca roka 2027 a Ochrana východného krídla EÚ na konci roka 2028. Okrem vlajkových projektov chce EÚ dosiahnuť obrannú pripravenosť aj prostredníctvom takzvaných koalícií členských štátov, ktoré sa zamerajú na odstránenie nedostatkov v určitých obranných schopnostiach.