Oznámenie o predaji uránu odvysielala v nedeľu štátna televízia Télé Sahel, ktorá citovala vyjadrenia vodcu chunty generála Abdourahamaneho Tianiho. Podľa neho má Niger „legitímne právo nakladať so svojím prírodným bohatstvom a predávať ho komukoľvek, kto má záujem, v súlade s pravidlami trhu a v úplnej nezávislosti“.
Ťažba uránu v Nigeri je jadrom sporu medzi chuntou, ktorá sa dostala k moci v roku 2023, a spoločnosťou Orano, ktorá je z 90 percent vo vlastníctve francúzskej vlády a bane v Nigeri prevádzkovala celé desaťročia.
Nigerská armáda sa netají svojou túžbou obrátiť sa na nových partnerov, ako sú Irán alebo Rusko, po tom, čo Moskva v júli oznámila svoj záujem ťažiť urán v Nigeri.
V roku 2024 Niger odobral spoločnosti Orano operačnú kontrolu nad tromi hlavnými baňami v krajine – Somair, Cominak a Imouraren, pričom posledná z nich patrí k najväčším ložiskám uránu na svete – s odhadovanými zásobami 200-tisíc ton.
Spoločnosť Orano následne začala proti štátu Niger niekoľko medzinárodných arbitrážnych konaní. Koncom septembra spoločnosť Orano oznámila súdne rozhodnutie vo svoj prospech týkajúce sa bane Somair: podľa Orana súd nariadil Nigeru nepredávať urán vyrobený spoločnosťou Somair, kde sa v skladoch nachádza asi 1 300 ton koncentrátu – medziproduktu, ktorý vzniká po úprave a chemickom spracovaní uránovej rudy. V danom objeme predstavuje trhovú hodnotu 250 miliónov eur.
Napriek tomu miestni novinári nedávno zaznamenali konvoj prepravujúci asi tisíc ton uránu, ktorý odišiel zo severonigerského mesta Arlit, kde sa nachádza baňa Somair, a smeroval cez Burkinu Faso do prístavu Lomé, hlavného mesta Toga.
Podľa údajov agentúry Euratom pochádzala v roku 2022 z Nigeru približne štvrtina prírodného uránu dodávaného do európskych jadrových elektrární.
