„Neplánujeme vojnu s Európou, ale ak Európa bude chcieť a začne, sme pripravení okamžite reagovať,“ vyhlásil Putin. Zároveň európske krajiny obvinil z toho, že bránia mierovému úsiliu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Podotkol, že v prípade vojny „neostane nikto, s kým by sa dalo rokovať o mieri“.
Putin tvrdí, že európske vlády kladú v súvislosti s americkým mierovým plánom pre Ukrajinu také požiadavky, ktoré Moskva považuje za absolútne neprijateľné.
Zámerom európskych štátov je podľa neho rokovania sabotovať a z ich prípadného zlyhania následne obviniť Rusko. Uviedol tiež, že z rozhovorov o Ukrajine Európu nikto nevylúčil a stiahla sa z nich sama.
V Moskve sa aktuálne nachádzajú vyslanci amerického prezidenta Steve Witkoff a Jared Kushner, ktorý majú s Putinom prerokovať americký mierový plán pre Ukrajinu.
Čítajte viac Wadephul: Putin sa opakovane vyhýba mierovým rokovaniam s Ukrajinou
Od invázie Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 sa rétorika Moskvy voči Európe dramaticky vyostrila. Vyhlásenia a gestá ruského prezidenta a mnohých vedúcich predstaviteľov štátu jasne naznačujú, že Rusko vníma členské štáty EÚ a ich zbrojenie ako potenciálny cieľ a hrozbu.
Už v marci 2024 Putin v rozhovore s ruskými médiami uviedol, že Rusko je pripravené na jadrovú vojnu. Podľa jeho slov je ruský jadrový arzenál vyspelejší než čokoľvek iné a ak Západ pošle vojská na Ukrajinu, Moskva to považuje za vážne ohrozenie svojej bezpečnosti.
V októbri 2025 na medzinárodnej konferencii v Soči Putin priamo varoval, že Rusko odpovie „výrazne a rýchlo“ na to, čo označil „militarizáciou Európy“. Upozornil, že keď krajiny ako Nemecko deklarujú ambície stať sa najsilnejšou armádou v Európe, Moskva tieto kroky sleduje a nebude ich ignorovať.
Podľa jeho slov sa Rusko nevzdá a „nikdy neprejaví slabosť či nerozhodnosť“ a varoval, že existujú ideologické a strategické sily, ktoré sa snažia presvedčiť Západ, že Rusko predstavuje pre NATO hrozbu.
Európska únia reagovala na kontinuálne vyhrážky a destabilizujúce aktivity Moskvy predĺžením reštriktívnych opatrení voči osobám a subjektom zodpovedným za takéto činnosti, vrátane zasahovania proti EÚ a jej členským krajinám.
EÚ a členské štáty čoraz otvorenejšie upozorňujú, že Rusko predstavuje dlhodobé strategické riziko pre stabilitu kontinentu — nielen kvôli vojenským hrozbám, ale aj dezinformáciám, hybridným operáciám či ekonomickému tlaku.
Hrozba jadrového útoku, varovania pred militarizáciou, vyjadrenia o „pripravenosti“ a opakované upozornenia sú signálom, že Moskva vníma možný vojenský konflikt s Európou ako reálny.
Čítajte viac Generál Řehka: Najväčšou hrozbou pre bezpečnosť Česka je Rusko, pri pive sa s nimi nedohodnete
