Veľa ľudí na Slovensku nesúcití s napadnutou Ukrajinou a dokonca sú takí, ktorým by sa zjavne pozdával úspech Ruska vo vojne. Čo by ste im odkázali?
Najprv pripomeniem, čo tvrdili mnohí na Ukrajine v roku 2014, keď vypukli boje v Donbase. Vraveli, že vojna je príliš ďaleko: nikdy nepríde do nášho domu. V zahraničí sa našli sa takí ľudia, čo vyhlasovali, že za vojnu sú zodpovední tí, čo žijú na území ozbrojeného konfliktu… Tí, čo u nás hovorili, že vojnu určite nezažijú, spoznali skutočnosť vo februári 2022, keď ruská armáda v plnom rozsahu napadla Ukrajinu. Niekedy asi platí, že človek uverí vojne až vtedy, keď zahučí pri jeho dverách. A čo by som odkázal? Ruskí teoretici i stratégovia vojny hovoria, že už neprebieha v klasickej podobe. Je viacrozmerná. Ak niekto chce niečo získať, nemusí takpovediac nasadiť drony. Môže sa pokúsiť o to, aby sa k moci dostali skorumpovaní politici. V takom prípade sa dá povedať o čiastočnej okupácii spoločnosti. Stáva sa rukojemníkom vlastnej vlády, ktorá spolupracuje s Ruskom.
Ako ďaleko sú Rusi pripravení zájsť pri presadzovaní svojich expanzívnych cieľov?
Odpoviem tak, že Rusko je nebezpečné. Snaží sa využiť príležitosť, keď zacíti, že sa ho niekto bojí. Keď mu nejaký štát dá najavo svoju slabosť. Bol by som veľmi rád, keby ani jeden z východoeurópskych štátov neoklamal sám seba, že Rusko preň nepredstavuje hrozbu. Mienka, že vojna je ďaleko, by z ich pohľadu bola ilúzia. Chce sa niekto ďalší v Európe ocitnúť v situácii, že má uvažovať o tom, ktoré mesto už nepotrebuje?! Ktorých spoluobčanov sa vzdá v prospech agresora?!
Väčšina Rusov podporuje inváziu na Ukrajinu. Je to dôsledok kombinácie štátnej propagandy a vnútornej nenávisti voči Ukrajincom alebo prinajmenšom toho, že ich považujú za menejcenných?
Keď na konci roku 1994 vypukla prvá čečenská vojna, Rusom tvrdili, že Čečenci sú najväčšie zlo a že ich treba zničiť. Ruská spoločnosť prikývla. Aj Dagestanci sú podľa nej zlo. Keď sa rozhoreli boje proti Gruzínsku v lete 2008, dokonca ruskí liberáli začali označovať Gruzíncov za krysy. Rovnakí ľudia, ktorí Gruzínsko navštevovali, poznali jeho národ, mali tam priateľov. Stačilo však niekoľko mesiacov propagandistickej prípravy, aby Rus začal nenávidieť toho, na koho v Kremli ukážu prstom. A propaganda sa dotkla aj Ukrajiny. Dlhodobo.
Ako?
Práca propagandistov sa nezastavila ani po rozpade Sovietskeho zväzu. Naopak. Veľa predstaviteľov v KGB postupovalo tak, aby sa oplakával zánik komunistického impéria. Aby Rusi smútili nad minulosťou, v ktorej zohrávali hlavnú úlohu. Ajhľa, tí zlí ľudia sa rozhodli ujsť s ich bývalými sovietskymi republikami. Spomeniem jeden konkrétny príklad uvažovania. V roku 2014, keď sa bojovalo na východe Ukrajiny, jeden z mojich kamarátov medzi obrancami vlasti zajal ruského plukovníka. Keď ho odovzdával v rámci výmeny zajatcov, pýtal sa ho, prečo vlastne prišiel na Ukrajinu. Čomu vôbec slúži paľba delostrelectva, ničenie budov… Aby ste nás milovali, odpovedal mu plukovník. Boli to jeho posledné slová, ktoré vyslovil pred výmenou zajatcov. Takže sa to dá chápať tak, že so zbraňou v ruke prišiel na naše územie pre lásku Ukrajincov k Rusom. Čiže podľa nich je naša povinnosť ľúbiť ich. Také uvažovanie by sa dalo ako-tak pochopiť možno v 19. storočí, ale nie v 21. storočí. Ako si to objasniť? Jedine silou propagandy. Takže podľa tohto vzorca by ich mali zbožňovať všetci, čo žili s nimi v Sovietskom zväze.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj opakovane zdôrazňuje, že chce dosiahnuť spravodlivý mier. Čo si máme pod týmto pojmom predstavovať?
Jediný spravodlivý mier, ktorý by prijala ukrajinská spoločnosť, je mier, o ktorom môžeme byť prinajmenšom presvedčení, že sa nezopakuje napadnutie našich miest a obcí. Zároveň aby sme mali istotu, že by sme disponovali dostatočnými zdrojmi a nástrojmi, s ktorými by sme dokázali čeliť prípadnej ďalšej invázii. Takýto spravodlivý mier musí byť založený nie na sľuboch, ale na materiálnej základni.
Dotknime sa budúcnosti na ukrajinskej politickej scéne. Z prieskumov vyplýva, že v druhom kole by jednoznačne zvíťazil generál Valerij Zalužnyj nad Zelenským. Zároveň veľa voličov by privítalo, keby vznikla politická strana zložená z vojnových veteránov.
Šancu by mal nielen Zalužnyj, ktorý od mája 2024 pôsobí ako veľvyslanec v Británii. Keby kandidoval šéf vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov, aj on by mohol vyhrať nad Zelenským. Prečo? Zelenskyj vládne od mája 2019, čo sa môže zdať mnohým Ukrajincom príliš dlho, pričom sú náchylní často meniť svojich lídrov. Téma volieb je však stále predčasná. Nemôžu sa uskutočniť, pokiaľ platí vojnový stav. A keď bude možné vypísať ich, vyžiada si to bezpečnostné garancie hlasovania i bezproblémové fungovanie volebných komisií. A politická strana tvorená vojnovými veteránmi? Áno, dopyt po nej existuje.
Čítajte viac Generál Řehka: Najväčšou hrozbou pre bezpečnosť Česka je Rusko, pri pive sa s nimi nedohodnete
Prečo?
Keď spoločnosť stojí deň čo deň pred hrozbou smrti, tak ľudia túžia, aby niekto silný prevzal na seba zodpovednosť za všetko, čo sa deje. Je to nielen záležitosť výraznej dôvery v ozbrojené sily, ale aj prirodzené správanie v komunite, ktorá sa cíti byť ohrozená na živote. Zomknúť sa s tým, že chcú nájsť niekoho, kto sa už statočne prejavil v kritických situáciách. A kto z ich pohľadu môže lepšie spĺňať túto predstavu ako obrancovia vlasti? Pochopiteľne… Treba však dodať, že v tej nádeji treba vidieť aj akési očakávanie zázraku: že zložité otázky zmiznú, že problémy sa jednoducho vyriešia. Vidia ideály, pričom veria, že ich idoly zostanú idolmi aj po vstupe do politiky. Z tých, čo poznám, ktorí sú v armáde, však takmer nikto netúži po politickej kariére.
Dôvod?
Keď toto peklo skončí, chcú mať pokoj. Normálny život. Chcú sa zdravotne dať do poriadku. Nie behať na predvolebné mítingy po celej Ukrajine. Ísť do kúpeľov, nie rečniť na tribúne.
Maďarský premiér sa správa veľmi čudne k Ukrajine. Niekedy to vyzerá tak, že Viktor Orbán je skôr spojenec Moskvy ako Kyjeva. Nedá sa vylúčiť, že si v skutočnosti želá rozpad Ukrajiny, aby sa Zakarpatská oblasť pričlenila k Maďarsku?
Mám veľa kamarátov v Zakarpatskej oblasti a môžem povedať, že veľa tamojších ukrajinských Maďarov odišlo bojovať za Ukrajinu ako dobrovoľníci už v roku 2014. Pokračovalo to po februári 2022. Mnohí však po vypuknutí vojny utiekli do zahraničia. Pokiaľ viem, tak v dôsledku týchto faktorov sa počet príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny na západe Ukrajiny zmenšil. Vráťme sa však k otázke. Orbán a jeho správanie. Maďarský premiér. Môžem zodpovedne povedať, že na začiatku napadnutia Ukrajiny v roku 2022 maďarské tajné služby robili veľa vecí v Zakarpatskej oblasti. V očakávaní, že ak sa ruským okupantom podarí obsadiť Kyjev, potom možno minimálne túto oblasť bude môcť Orbán získať pod svoju kontrolu. Nemáme do činenia s jedným agentom ruského vplyvu v podobe Orbána. Máme do činenia s celou politickou triedou, ktorá žije revanšizmom. Možno nie v takej miere ako Putin, ale nemožno pochybovať, že majú plány so Zakarpatskou oblasťou. Považujem za slabosť, že o tom nehovoríme na európskej úrovni.
Čítajte viac Wadephul: Putin sa opakovane vyhýba mierovým rokovaniam s Ukrajinou
