1379. deň: EK navrhla reparačnú pôžičku pre Ukrajinu, použiť chce zmrazené ruské aktíva

Čítajte viac 1378. deň: Informačná vojna? Dobyli sme Pokrovsk, hlási Gerasimov Putinovi. Zelenskyj: Z Kupjanska sme vyhnali všetkých Rusov

23:53 Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že utorkové stretnutie jeho dvoch vyslancov s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom bolo celkom dobré, nie je však podľa neho jasné, čo sa bude diať ďalej.

Čítajte viac Bolo to dobré stretnutie, hodnotí Witkoffa u Putina Trump. Čo bude ďalej? Neviem. Na tango sú potrební dvaja

23:07 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že v nadväznosti na stretnutie amerických predstaviteľov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve ukrajinská delegácia pripravuje nové kolo rokovaní s vyslancami amerického prezidenta Donalda Trumpa v Spojených štátoch. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

„Pripravujeme stretnutia v Spojených štátoch,“ uviedol ukrajinský prezident vo svojom večernom videopríhovore s tým, že novinky ohľadom ich organizácie očakáva v najbližších dňoch. Podľa Zelenského by rokovania s Trumpovými vyslancami mali viesť tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustem Umerov a náčelník generálneho štábu armády Andrij Hnatov.

Zelenskyj tvrdí, že predchádzajúce rokovania medzi ukrajinskou a americkou delegáciou v Ženeve a na Floride „napredujú celkom efektívne“. Ich úspech však podľa neho záleží od „kombinácie konštruktívnej diplomacie a tlaku na agresora“.

Vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff sa v utorok v Moskve po šiestykrát stretol s Putinom. Prvýkrát bol na takomto stretnutí prítomný i Trumpov zať Jared Kushner. Poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov po približne päťhodinovom rokovaní uviedol, že strany zatiaľ nedosiahli žiaden kompromis.

22:40 Agentúra AP dnes zverejnila zábery z dronu, ktoré ukazujú zdevastované mesto Myrnohrad ležiace v ukrajinskej Doneckej oblasti. To je podľa nej takmer obkľúčené ruskými inváznymi silami.

Čítajte viac „Mesto sa snažia vymazať z povrchu zemského.“ Nové zábery z dronu ukazujú zničený Myrnohrad, na ktorý útočia Rusi

22:19 Ukrajinská bezpečnostná služby (SBU) oznámila, že žiaden z jej námorných dronov Sea Baby, ktoré vykonávajú operačné úlohy v oblasti Čierneho mora, sa nestratil ani nevstúpil do vôd Rumunska. Bukurešť predtým informovala o zničení takéhoto plavidla, píše TASR podľa agentúry Reuters.

„Žiaden z dronových systémov ‚Sea Baby‘ SBU nevstúpil do rumunských teritoriálnych vôd,“ píše sa vo vyhlásení tlačového strediska ukrajinskej tajnej služby, ktoré tieto námorné drony vyvinula a používa.

Ministerstvo obrany v Bukurešti predtým oznámilo, že rumunská armáda zneškodnila námorný dron, ktorý bol hrozbou pre plavbu v Čiernom mori. Podľa vyhlásenia išlo o bezpilotné plavidlo Sea Baby, ktoré zničili riadenou explóziou 66 kilometrov východne od prístavu Konstanca.

21:35 Ruskí vojaci podľa Kyjeva uviazli v pouličných bojoch o mesto Pokrovsk. „Situácia v našom sektore frontu zostáva zložitá. Nepriateľ vykonáva intenzívne útoky na severnú časť Pokrovska. Naše jednotky pokračujú v plnení svojich úloh a brzdia postup ruských síl," uviedol 7. zbor ukrajinských vzdušných útočných síl. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

V niektorých oblastiach sa Rusi snažia operovať v blízkosti ukrajinských logistických trás. „V týchto oblastiach je nepriateľ zabíjaný rýchlejšie, ako sa dokáže presúvať," vyjadril sa 7. zbor.

Dodal, že hoci logistika zostáva pod silným tlakom, zásobovacie trasy stále fungujú. „Činnosť na rozširovaní logistických koridorov prebieha," poznamenal 7. zbor.

Napriek intenzívnym bojom sa podľa Kyjeva ukrajinskej armáde pri Myrnohrade podarilo v priebehu minulého týždňa vykonať niekoľko rotácií vojakov.

18:35 Chorvátsky premiér Andrej Plenkovič v stredu vyhlásil, že štátny prepravca ropy, spoločnosť Jadranski naftovod (JANAF), môže plne zásobovať Slovensko a Maďarsko. Nie je preto podľa neho potrebné, aby tieto štáty požadovali výnimku zo sankcií Európskej únie a Spojených štátov na dovoz ruskej ropy.

Zástupcovia Rady EÚ a Európskeho parlamentu (EP) sa v noci na stredu v Bruseli dohodli na postupnom ukončení všetkého dovozu ruského zemného plynu do jesene 2027. Predbežnú dohodu ešte musia pred formálnym prijatím schváliť členské štáty v Rade EÚ a europoslanci.

Podľa dohody má tiež Európska komisia v budúcom roku predložiť plán postupného ukončenia dovozu ruskej ropy na Slovensko a Maďarsko do konca roka 2027. Obe krajiny dlhodobo kritizujú zámer EÚ úplne sa odstrihnúť od dovozu ruského plynu a ropy. Predseda vlády SR Robert Fico označil návrh Komisie v rámci iniciatívy REPowerEU za ideologický a škodlivý nielen pre Slovensko, ale aj pre celú Úniu.

Plenkovič v tejto súvislosti pripomenul, že JANAF môže do Maďarska a na Slovensko prepraviť viac ako 15 miliónov ton ropy, čo je dostatočné množstvo na to, aby ich rafinérie mohli pracovať na plný výkon. Odmietol tiež kritiku, že tomu bránia technické obmedzenia.

Čítajte viac Koniec ruského plynu v roku 2027, dohodla sa EÚ. Slovensku a Maďarsku postupne zastavia aj ruskú ropu

18:20 Turecká spoločnosť Bešiktaš Shipping, ktorá je majiteľom plavidla poškodeného pri sérii výbuchov pri pobreží Senegalu, ruší všetku lodnú dopravu s Ruskom. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Odteraz už nebudeme prevádzkovať žiadne plavby súvisiace s Ruskom,“ uviedla spoločnosť vo vyhlásení.

Tanker Mersin zakotvil pri pobreží Senegalu 27. novembra, predtým sa počas plavby zastavil v ruských prístavoch. Podľa majiteľa lode na kotvisku došlo k štyrom vonkajším výbuchom, ktoré spôsobili vniknutie vody do strojovne plavidla. Nikto nebol zranený. Spoločnosť ubezpečila, že plavidlo zostáva bezpečné a stabilné a nepredstavuje žiadnu hrozbu pre navigáciu ani životné prostredie.

Turecká spoločnosť vo vyhlásení uviedla, že vždy dôsledne dodržiavala všetky medzinárodné sankčné režimy, mechanizmus cenových stropov skupiny G7 a EÚ a všetky obchodné obmedzenia. „Bezpečnostná situácia v regióne sa však výrazne zhoršila. Po dôkladnom posúdení sme dospeli k záveru, že riziká pre naše plavidlá a posádku sa stali neprijateľnými,“ píše sa vo vyhlásení.

Koncom minulého týždňa sa pri tureckom pobreží stali terčom útokov tankery Kairos a Virat, na ktoré sú uvalené sankcie za prepravu ruskej ropy a ktoré patria k tzv. ruskej tieňovej flotile. Útoky vykonala Ukrajina námornými dronmi, uviedli pre viaceré médiá zdroje z ukrajinskej tajnej služby.

V utorok bol pri pobreží Turecka napadnutý aj ruský tanker Midvolga 2, ktorý s nákladom slnečnicového oleja smeroval z Ruska do Gruzínska. Ruské námorné orgány uviedli, že plavidlo bolo napadnuté dronmi. Ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí poprelo účasť Kyjeva na útoku a naznačilo, že môže ísť o provokáciu.

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok v súvislosti s útokom na tanker Midvolga obvinil Ukrajinu z „pirátstva“ a pohrozil, že Rusko by mohlo zintenzívniť útoky na ukrajinské prístavy. Pripustil tiež, že Moskva môže zvážiť „opatrenia“ proti plavidlám krajín podporujúcich Ukrajinu. Upozornil tiež, že Rusko je schopné „odrezať Ukrajinu od mora“.

17:50 Maďarsko na Ukrajinu nedodá žiadne zbrane, neposkytne jej ani žiadne finančné prostriedky a plne podporuje mierové úsilie amerického prezidenta Donalda Trumpa. V stredu sa tak vyjadril maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó po zasadnutí ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli.

„Brutálny vojnový fanatizmus zachvátil európskych členov NATO. To ich zaslepuje a robí neschopnými prijímať racionálne rozhodnutia,“ povedal Szijjártó, podľa ktorého hlavní európski členovia NATO podkopávajú Trumpove mierové snahy.

Šéf maďarskej diplomacie tiež kritizoval ukrajinské útoky na ruskú energetickú infraštruktúru. Takéto konanie je podľa neho „poburujúce“ a ohrozuje energetické dodávky do Maďarska.

Agentúra Reuters v stredu s odvolaním sa na svoj zdroj z ukrajinskej vojenskej rozviedky HUR informovala, že Ukrajina pri útoku v pondelok zasiahla v ruskej Tambovskej oblasti ropovod Družba, ktorým tečie ruská ropa na Slovensko a do Maďarska. Pri útoku bolo použité výbušné zariadenie odpálené na diaľku.

17:45 Rumunská armáda zneškodnila námorný dron, ktorý bol hrozbou pre plavbu v Čiernom mori. Oznámilo to v stredu rumunské ministerstvo obrany, podľa ktorého bezpilotné plavidlo zničili riadenou explóziou 66 kilometrov východne od prístavu Konstanca.

Ministerstvo uviedlo, že išlo o dron Sea Baby, jeho hovorca však odmietol špecifikovať krajinu pôvodu. Agentúra Reuters pripomína, že tieto námorné drony vyrába Ukrajina. Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) sa k záležitosti odmietla vyjadriť.

Rumunské ministerstvo obrany tiež informovalo, že od začiatku vojny na Ukrajine rumunské námorné sily neustále monitorujú námornú a riečnu oblasť v oblasti svojej zodpovednosti vlastnými loďami a lietadlami, ako aj v spolupráci s ďalšími zložkami armády a inými štátmi NATO.

„Od februára 2022 bola zabezpečená sloboda plavby pre viac ako 12.000 komerčných lodí plaviacich sa cez Čierne more. Ďalšiu hrozbu pre námornú bezpečnosť predstavujú námorné míny unášané morom. Za posledné štyri roky bolo v Čiernom mori zneškodnených približne 150 takýchto mín, sedem z nich rumunskými námornými silami,“ uviedol rezort. Pripomenul, že Rumunsko je spolu s Bulharskom a Tureckom členom Pracovnej skupiny pre protimínové opatrenia v Čiernom mori (MCM BS TG).

17:40 Vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff kontaktoval ukrajinskú delegáciu po utorkových rokovaniach v Moskve o americkom mierovom pláne. Novinárom to v stredu v Bruseli po rokovaní s ministrami zahraničných vecí NATO oznámil šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha.

„Došlo ku kontaktu medzi vedúcim ukrajinskej delegácie a pánom Witkoffom,“ objasnil Sybiha. „Zástupcovia americkej delegácie informovali, že podľa ich názoru mali rokovania v Moskve pozitívny výsledok… A pozvali ukrajinskú delegáciu, aby v blízkej budúcnosti pokračovala v rokovaniach v Amerike,“ dodal.

Rokovanie v Moskve medzi ruskou delegáciou vedenou prezidentom Vladimirom Putinom a americkými vyjednávačmi Witkoffom a Jaredom Kushnerom trvalo približne päť hodín. Cieľom bolo prediskutovať aktualizovaný mierový plán, ktorý americkí vyjednávači upravili spolu s ukrajinskými predstaviteľmi minulý týždeň. Rokovania v Moskve však nepriniesli kompromis.

Britský denník The Times píše, že na stredu bolo naplánované stretnutie ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, Witkoffa a Kushnera v Bruseli. Americkí vyjednávači mali Zelenského informovať o výsledkoch rokovaní s Putinom. Po schôdzke v Kremli však odleteli priamo do USA a Zelenskyj, ktorý bol predtým na návšteve Írska, sa vrátil na Ukrajinu.

Zrušenie stretnutia žiadna strana nevysvetlila, avšak tento krok pravdepodobne odzrkadľuje nedostatok akéhokoľvek pokroku v mierových rokovaniach, usudzuje The Times.

17:19 Ukončenie vojny Ruska na Ukrajine by malo byť v súlade s medzinárodným právom, uviedol v stredu generálny tajomník OSN António Guterres. Podľa vlastných slov si myslí, že riešenie je ešte stále ďaleko, informuje TASR podľa agentúry Reuters.

Spojené štáty sa snažia sprostredkovať dohodu o ukončení konfliktu, ktorý po invázii Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 vyvolal najväčšiu konfrontáciu medzi Moskvou a Západom od konca studenej vojny, konštatoval Reuters.

Guterres na konferencii Reuters NEXT v New Yorku tiež povedal, že Spojené štáty zohrali kľúčovú úlohu pri odstránení prekážok pre dodávky humanitárnej pomoci do Pásma Gazy. Podľa jeho slov existujú silné dôvody domnievať sa, že vo vojne medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas boli spáchané vojnové zločiny.

17:10 Súd v Ruskom okupovanej ukrajinskej Luhanskej oblasti poslal na 13 rokov do väzenia česko-vietnamského občana, ktorý dobrovoľne bojoval na Ukrajine.

Čítajte viac Súd v Ruskom okupovanom Luhansku poslal na 13 rokov do väzenia českého občana, ktorý bojoval na Ukrajine

16:45 Do programu nazvaného PURL, čo sú dodávky amerického vojenského vybavenia pre Ukrajinu, sa prisľúbili zapojiť dve tretiny spojencov z NATO, dve krajiny to zvažujú a účasť sľúbili aj dva partnerské štáty Austrália a Nový Zéland. Po skončení dnešného rokovania ministrov zahraničia Severoatlantickej aliancie v Bruseli to uviedol generálny tajomník NATO Mark Rutte. Celkovo podľa šéfa aliancie spojenci do konca roka na iniciatívu prispejú sumou okolo päť miliárd dolárov.

„Dozvedeli sme sa, že prispejú aj Austrália a Nový Zéland. Prví partneri NATO, ktorí tak urobia,“ uviedol Rutte na záverečnej tlačovej konferencii. Iniciatíva Zoznam prioritných požiadaviek Ukrajiny (PURL) spočíva v tom, že spojenecké krajiny platia za americké vojenské vybavenie pre Ukrajinu. Účasť v iniciatíve je pre krajiny v NATO dobrovoľná. Jednotlivé balíky majú hodnotu 500 miliónov dolárov a prvými krajinami, ktoré sa do iniciatívy zapojili, boli Holandsko, Dánsko, Nórsko, Švédsko, Nemecko a Kanada.

„Putin si myslí, že nás môže premôcť, ale to sa mýli,“ uviedol Rutte. Fakt, že sa do iniciatívy, ktorá vznikla v auguste, zapája čoraz viac krajín je podľa neho „známkou pokračujúcej podpory Ukrajine, ale práve aj odkazom pre ruského prezidenta Vladimira Putina“.

16:07 Poradca ruského prezidenta Jurij Ušakov v stredu vyhlásil, že nedávne úspechy ruskej armády na ukrajinskom bojisku mali vplyv na rokovania s americkými vyslancami, ktoré sa uskutočnili v utorok.

Čítajte viac Peskov poprel, že by Putin priamo zamietol americký plán na ukončenie vojny

15:23 Európska komisia (EK) v stredu navrhla dve riešenia na rozuzlenie finančných potrieb Ukrajiny na roky 2026–2027 – úver EÚ na pôžičky a reparácie. Cieľom je posilniť finančnú odolnosť Ukrajiny v kontexte prebiehajúcej ruskej útočnej vojny, informuje spravodajca TASR.

Komisia spresnila, že dve riešenia sa opierajú o súbor piatich právnych návrhov, lebo Rusko neprejavuje ochotu zaviazať sa k spravodlivému a udržateľnému mieru, čím tlak na zdroje Ukrajiny naďalej rastie.

Balík riešení je navrhnutý tak, aby pružne a účinne reagoval na vyvíjajúce sa potreby Ukrajiny v oblasti financovania bez ohľadu na to, či je krajina vo vojne alebo v mieri. Návrh EK prichádza v čase, keď sa zvyšujú útoky Ruska na Ukrajinu a jej infraštruktúru.

Komisia predkladá dve možné riešenia – pôžičky, ktoré by sa opierali o rozpočet EÚ, a reparačný úver. Ten by EK umožnil požičiavať si hotovosť od finančných inštitúcií EÚ, ktoré majú v držbe zmrazené aktíva Ruskej centrálnej banky.

Týmito návrhmi sa zavádza niekoľko záruk na ochranu členských štátov a finančných inštitúcií pred možnými odvetnými opatreniami v Rusku a pred nezákonným vyvlastnením mimo Ruska, najmä v jurisdikciách priaznivých pre Rusko. Balík zahŕňa silný mechanizmus solidarity podporovaný dvojstrannými vnútroštátnymi zárukami alebo rozpočtom EÚ. Oba návrhy sú plne v súlade s európskym a medzinárodným právom a zachovávajú integritu finančného trhu Únie a štatút eura ako globálnej meny.

14:29 Výbor pre obranu a bezpečnosť Poslaneckej snemovne českého parlamentu v utorok neschválil uznesie o podpore Ukrajiny v boji proti ruskej agresii a podpore spojeneckých záväzkov v rámci Severoatlantickej aliancie. Navrhli ho poslanci za hnutie Starostovia a nezávislí (STAN) s podporou zákonodarcov zvyšných strán vládnej menšiny. Poslanci hnutia ANO a strany Motoristi sebe sa pri hlasovaní zdržali, Jindřich Rajchl (za SPD) hlasoval proti. V stredu na to upozornil server Novinky.cz, píše spravodajkyňa TASR v Prahe.

Rajchl, ktorý je podpredsedom obranného výboru, označil uznesenie za naivné. „Doterajšia takzvaná pomoc podľa mňa len predlžuje konflikt a stojí ďalšie ľudské životy. Peniaze, ktoré pošleme, sa rozkradnú a zbrane prispejú k ďalším stratám. Ukrajina sa po troch rokoch tejto stratégie ocitla v totálnom rozpade,“ uviedol Rajchl.

Ďalší podpredseda výboru za hnutie ANO Pavel Růžička si myslí, že išlo len o PR akciu hnutia STAN. „Nevidím dôvod, prečo by také uznesenie malo na výbore vôbec byť,“ citoval ho server Novinky. Obsahom uznesenia sa vraj vôbec nezaoberal, prekáža mu, že autorom je hnutie STAN. To ho chce predložiť aj v zahraničnom výbore či vo výbore pre európske záležitosti.

14:16 Maďarsko plánuje napadnúť plán Európskej komisie zakázať dovoz ruského plynu na Súdnom dvore EÚ, akonáhle bude oficiálne prijatý, oznámil v stredu minister zahraničných vecí Péter Szijjártó s tým, že prípravy právnych krokov sú už v plnom prúde a že na koordinácii v tejto veci sa dohodol aj so šéfom slovenskej diplomacie Jurajom Blanárom. Maďarsko podľa Szijjártóa urobí všetko preto, aby ochránilo svoju energetickú bezpečnosť.

Predbežnú dohodu o návrhu nariadenia v rámci iniciatívy RePowerEU, ktorý počíta s právne záväzným a postupným zákazom dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG) a plynu prostredníctvom plynovodov z Ruska do Európy najneskôr do jesene 2027, dosiahli v noci na stredu vyjednávači Rady EÚ a Európskeho parlamentu. Pred oficiálnym prijatím ju ešte musia schváliť členské štáty a europoslanci, čo sa očakáva do konca roka.

„Hneď, ako bude plán RePowerEU formálne prijatý, okamžite ho napadneme na Súdnom dvore EÚ. Súdne konanie sa začne bezodkladne,“ napísal na sieti X Szijjártó, ktorý sa zúčastňuje na zasadnutí ministrov zahraničných vecí krajín NATO v Bruseli.

13:40 Európska komisia v stredu oficiálne predložila legislatívny návrh tzv. reparačnej pôžičky pre Ukrajinu vo výške 165 miliárd eur, na ktorú by sa použili zmrazené ruské aktíva, informoval magazín Politico. Pôžička je podľa magazínu, ktorý má k dispozícii príslušné dokumenty, súčasťou širšieho finančného balíka v hodnote až 210 miliárd eur. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby Ukrajina mala dostatok peňazí na fungovanie štátu v nasledujúcich rokoch. Informuje o tom TASR.

Legislatívny návrh poslúži ako základ pre bezprostredné technické rokovania pred blížiacim sa summitom Európskej rady. Hlavy štátov a vlád krajín EÚ budú na stretnutí 18 a 19. decembra rozhodovať o najcitlivejších častiach iniciatívy eurokomisie.

Reparačná pôžička pre Ukrajinu zahŕňa zmrazené ruské aktíva vo výške 140 miliárd eur, ktoré sú uložené v bruselskom depozitári Euroclear, a ďalších 25 miliárd eur zaistených súkromnými bankami v členských štátoch. Ukrajina by musela tento úver splatiť len v prípade, ak Rusko zaplatí reparácie za škody spôsobené vojnou. Takýto scenár je však podľa Politica nepravdepodobný.

12:38 Belgicko v stredu odmietlo plán Európskej komisie (EK), aby na podporu ukrajinskej ekonomiky a jej vojnového úsilia boli počas nasledujúcich dvoch rokov použité zmrazené ruské aktíva. Belgicko tvrdí, že tento návrh má vysoké finančné a právne riziká, informovala agentúra AP.

Belgický minister zahraničných vecí Maxime Prévot v stredu vyhlásil, že návrh EÚ na financovanie pôžičky pre Ukrajinu zmrazenými ruskými aktívami nezohľadňuje obavy Belgicka.

„Naše obavy sa bagatelizujú. Texty, ktoré dnes Európska komisia predloží, naše pripomienky dostatočne nereflektujú,“ povedal Prévot novinárom na stretnutí zástupcov členských štátov NATO.

Belgicko požaduje plné krytie rizík spojených s navrhovanou schémou. „Nie je prijateľné použiť peniaze a nechať nás čeliť rizikám samých,“ dodal.

11:02 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes podľa tlačových agentúr poprel, že by ruský prezident Vladimir Putin priamo zamietol americký mierový plán pre Ukrajinu.

Čítajte viac Peskov poprel, že by Putin priamo zamietol americký plán na ukončenie vojny

10:28 Rusko neplánuje iniciovať vo vojne proti Ukrajine novoročné prímerie, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v rozhovore pre agentúru RIA Novosti, ktorý prevzala britská stanica BBC, píše TASR.

„Zatiaľ sa o tom nehovorilo; prebieha úplne iný proces,“ spresnil Peskov. Narážal zrejme na rokovania, ktoré sa v utorok konali v Kremli, kde ruský prezident Vladimir Putin prijal osobitných vyslancov USA Stevea Witkoffa a Jareda Kushnera.

Ich rokovanie trvalo približne päť hodín. Na programe bol aj plán USA na ukončenie vojny na Ukrajine. Putinov poradca Jurij Ušakov označil rozhovory za produktívne, ale uviedol, že ku kompromisu zatiaľ nedospeli.

Putin opakovane deklaruje, že Moskva sa zasadzuje výlučne za dlhodobé urovnanie konfliktu bez akýchkoľvek dočasných prímerí. Podľa Putina je možné dosiahnuť mier iba po riešení základných príčin vojnového konfliktu, za ktoré považuje údajné ohrozenie bezpečnosti Ruska vyplývajúce z rozširovania NATO a údajný útlak po rusky hovoriaceho obyvateľstva na Ukrajine.

9:22 Dvaja ľudia prišli o život a ďalší traja utrpeli zranenia pri nálete ruských dronov na mesto Ternivka v Dnepropetrovskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny, oznámil šéf oblastnej správy Vladyslav Hajvanenko. Pracovník energetického objektu bol zranený pri nálete pri Odese na juhu krajiny. Ukrajinské drony zaútočili na sklady pohonných látok v Tambovskej a Voronežskej oblasti, uviedli ruskí gubernátori.

Rusko v noci vyslalo proti Ukrajine 111 dronov, z ktorých 83 sa podarilo zneškodniť, informovalo ukrajinské letectvo. Zaznamenalo zásahy 27 dronov na 13 miestach.

Ruská protivzdušná obrana zničila 102 ukrajinských dronov nad siedmimi regiónmi, tvrdí ruské ministerstvo obrany. O celkovom počte útočiacich dronov, ani o prípadných škodách sa nezmienilo.

V Ternivke ruské drony zabili dvoch mužov vo veku 43 a 50 rokov, uviedol Hajvanenko a dodal, že dvaja z troch hospitalizovaných ranených sú vo vážnom stave, stredne vážne zranenia utrpel 18-ročný mladík.

Ťažko zranený bol pri útoku ruských dronov pri Odese pracovník energetického podniku, informoval šéf oblastnej správy Oleh Kiper.

V Tambovskej oblasti v centrálnej časti európskeho Ruska drony zaútočili na sklad s pohonnými hmotami, v ktorom vypukol požiar, napísal na sociálnej sieti gubernátor Jevgenij Pervyšov. S ohňom bojujú hasiči, dodal.

Trosky zostreleného dronu poškodili nádrže s palivom, uviedol gubernátor ruskej Voronežskej oblasti Alexander Gusev. Škody sú podľa neho nepatrné, požiar nevypukol. Región sa nachádza na juhozápade Ruska.

8:40 Nórsko dá ďalších 500 miliónov eur na nákup zbraní pre Ukrajinu cez iniciatívu Severoatlantickej aliancie, Nemecko prispeje ďalšími 200 miliónmi eur, uviedli dnes ministri zahraničia oboch krajín Espen Barth Eide a Johann Wadephul pred rokovaním krajín NATO v Bruseli. Celkovo podľa šéfa NATO Marka Rutteho spojenci do konca roka na iniciatívu prispejú sumou okolo päť miliárd dolárov.

Rutte pri príchode na dnešné rokovanie v aliančnej centrále v Bruseli povedal, že absolútne súhlasí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v tom, že „mlynček na mäso“, ktorým je vojna na Ukrajine, musí skončiť. Je podľa neho dôležité dosiahnuť, aby Ukrajina bola pri vyjednávaní v čo najlepšej pozícii. Cestou k tomu je dať Rusku najavo, že na Ukrajinu budú ďalej prúdiť zbrane, a zabezpečiť, aby protiruské sankcie naozaj boli cítiť.

Šéf NATO verí, že aj v budúcom roku sa na spojeneckú iniciatívu podarí dávať okolo miliardy dolárov mesačne, ideálne celkovo až 15 miliárd. Zároveň ocenil konzultácie a „neustály kontakt“ so Spojenými štátmi o mierovom procese. Z akého dôvodu sa dnešného rokovania v Bruseli nezúčastňuje americký minister zahraničia Marco Rubio, ale nevysvetlil.

7:06 Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v utorok večer vyhlásil, že počas rokovania medzi Ruskom a Spojenými štátmi v Moskve došlo k „určitému pokroku“ v snahe ukončiť vojnu na Ukrajine. Podľa denníka New York Post zároveň naznačil, že prekážku predstavuje ruský prezident Vladimir Putin, informuje TASR.

„To, čo sa snažíme zistiť, je, či je možné ukončiť vojnu spôsobom, ktorý ochráni budúcnosť Ukrajiny a s ktorým by mohli súhlasiť obe strany,“ povedal Rubio pre televíziu Fox News. Spojené štáty podľa neho veria, že kompromis „im (Ukrajine) umožní nielen obnoviť ich ekonomiku, ale aj prosperovať ako krajina“.

Na otázku, nakoľko verí v dosiahnutie mieru, Rubio odpovedal: „Ťažko povedať…, pretože v konečnom dôsledku rozhodnutia v prípade Ruska musí urobiť sám Putin. Nie jeho poradcovia, ale Putin.“ Ruskú inváziu na Ukrajinu označil za „najnelogickejšiu vojnu“ a dodal, že „v tej vojne v skutočnosti nikto nevyhráva“.

6:41 Zástupcovia Rady Európskej únie a Európskeho parlamentu (EP) sa v noci na stredu v Bruseli dohodli na ukončení všetkého dovozu ruského plynu do jesene 2027. TASR o tom informuje s odvolaním sa na tlačové vyhlásenia oboch inštitúcií.

Čítajte viac Koniec ruského plynu v roku 2027, dohodla sa EÚ. Slovensku a Maďarsku postupne zastavia aj ruskú ropu

6:15 Ruský prezident Vladimir Putin nikdy neskrýval svoje tvrdé požiadavky, píše americká NBC.

Snaží sa o dobytie celého východného priemyselného regiónu Donbas na Ukrajine, vrátane spornej Doneckej oblasti a Luhanska kontrolovaného Ruskom. (Rusko ovláda približne pätinu územia Ukrajiny.) Vyzval tiež na „demilitarizáciu“ Ukrajiny, čo by v podstate znamenalo jej obranyschopnosť zníženú na minimum, a aby bola konečná mierová dohoda uznaná medzinárodným právom.

„Existujú tri piliere, v ktorých neurobíme kompromisy,“ povedal ruský predstaviteľ informovaný o tejto záležitosti pod podmienkou anonymity. „Prvým je územie Donbasu. Druhým je obmedzenie ukrajinských ozbrojených síl. Tretím je uznanie územia Amerikou a Európou.“

Moskva je podľa slov tohto predstaviteľa pripravená byť flexibilná v niektorých sekundárnych otázkach, napríklad pri stovkách miliárd dolárov ruského majetku zmrazeného v Európe na začiatku vojny. Ukrajina a jej európski spojenci požadujú, aby tieto prostriedky boli použité na podporu rozbitej ukrajinskej ekonomiky, uviedla NBC.

Rusko a USA sa nijako nepriblížili ani nijako nevzdávali vyriešenia krízy na Ukrajine, povedal v utorok po rokovaní splnomocnenca amerického prezidenta Stevea Witkoffa a ruského prezidenta Vladimira Putina poradca Kremľa pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov. Americkí vyjednávači sa vrátia do USA a budú informovať prezidenta Donalda Trumpa. Obe strany sa dohodli, že samotný obsah terajších rozhovorov nezverejnia s ohľadom na ich dôvernú povahu.

Putin v utorok európske krajiny obvinil zo snahy celý mierový proces zablokovať. Európania predkladajú požiadavky, ktoré sú pre Rusko absolútne neprijateľné, vyhlásil šéf Kremľa. „Nemajú žiadnu mierovú agendu, sú na strane vojny,“ tvrdil Putin, ktorý ďalej okrem iného obvinil európskych predstaviteľov z toho, že podľa neho bránia Trumpovi v dosiahnutí mieru. Ukrajina ruskej vojenskej agresii čelí aj s pomocou viacerých európskych krajín, ktoré jej poskytujú okrem iného vojenské vybavenie. Ukrajinci však disponujú aj americkými zbraňami.

Rusku sa ani takmer štyri roky od začiatku najkrvavejšieho konfliktu v Európe od druhej svetovej vojny nepodarilo menšiu susednú krajinu dobyť, poznamenala agentúra Reuters. Pripomenula, že Ukrajina aj niektoré európske krajiny opakovane varovali, že ak by Rusko zvíťazilo vo vojne proti Ukrajine, mohlo by zaútočiť na niektorú z členských krajín NATO, čo Moskva opakovane popiera.

„Včera (v pondelok) povedal, že je pripravený bojovať celú zimu. Dnes sa vyhráža námorným prístavom a slobodnej plavbe,“ reagoval na vyjadrenie šéfa Kremľa ukrajinský minister zahraničia Sybiha na platforme X. „Rusko musí ukončiť krviprelievanie, ktoré sa začalo. Ak sa tak nestane a Putin znovu napľuje svetu do tváre, musí to mať následky,“ dodal s tým, že je čas donútiť „zdroj vojny v Moskve, aby ju ukončil“. Putin vyhlásil, že jeho krajina rozšíri útoky proti ukrajinským prístavom v reakcii na útoky na lode ruskej tieňovej flotily v Čiernom mori.