Agentúra Reuters sledovala osudy jedenástich mladých ľudí, ktorí patrili medzi niekoľko desiatok nováčikov, ktorí na jar pred nasadením na front absolvovali zrýchlený kurz vo vojenskom výcvikovom tábore. Ani jeden jedenástich už nebojuje. Štyria boli zranení, traja sú nezvestní v bojoch, dvaja opustili jednotku bez dovolenia (AWOL), jeden ochorel a ďalší regrút spáchal samovraždu, vyplýva z rozhovorov s vojakmi, ich príbuznými a z vládnych záznamov. Osudy vojakov poskytujú obraz o krviprelievaní, ktoré na Ukrajine spôsobila krutá vojna s Ruskom a v ktorej obe strany pozorne utajujú údaje o obetiach.
Pavlo Broškov vstúpil do ukrajinskej armády s veľkými predstavami ako čerstvý regrút dychtivý brániť svoju krajinu a získať výrazný bonus na kúpu domu pre svoju manželku a malú dcérku.
O tri mesiace neskôr ležal dvadsaťročný mladík dolámaný a na zemi na bojisku, jeho sny boli v troskách. „Chápal som, že toto je moment, keď budem roztrhaný na kusy,“ povedal agentúre Reuters. „Nebál som sa smrti. Bál som sa, že už viac neuvidím svoju ženu a dieťa.“ Keď postrelený do oboch nôh ležal na bojisku, vznášal sa nad ním ruský dron. Jeho druhovia ho však dokázali zostreliť.
Broškov patrí medzi stovky 18 až 24-ročných, ktorí sa v tomto roku dobrovoľne prihlásili na front. Prilákali ich štedré platy a výhody v rámci celoštátnej náborovej kampane pre mládež, ktorej cieľom je vdýchnuť nový život približne miliónu ukrajinských ozbrojených síl. Reuters popisuje aj osud ďalších zo spomínanej jedenástky.
Mladík s volacím znakom „Kuzma“ bol medzi prvými nasadenými novými regrútmi a povedal, že sa rýchlo ocitol v smrteľnom nebezpečenstve v dôsledku útoku ruského dronu na pozíciu.
Bol ťažko zranený do brucha a keď sa pokúsil kričať o pomoc, jeho zadymené pľúca dokázali vydať len chrapľavý šepot, než ho dvaja spolubojovníci odtiahli do zákopu. Kuzma povedal, že ho dodnes prenasledujú nočné mory o jeho krátkom pôsobení v jednej bitke vojny. „Bol to ten zápach,“ striasol sa. „Zápach strelného prachu a mŕtvol“.
Broškov a Kuzma sa potom videli v nemocnici v Odese. Broškov potreboval na pohyb invalidný vozík a Kuzma mal rozsiahle stehy na prednej strane trupu. „Dvaja invalidi vo veku od 18 do 24 rokov,“ zavtipkoval Broškov.
Zotavovanie Broškova sprevádzajú vysilujúce bolesti nôh, ktoré sa prelínajú s nočnými morami, píše Reuters. Hovorí, že to veľmi neľutuje. „Mám 20 rokov. V skutočnosti som život nevidel, ale bol som tam. Keby mi niekto ponúkol, aby som to urobil znova, urobil by som to. Trval si na svojom rozhodnutí ísť na front, aby zabránil vojne prísť do jeho domu a k rodine. "Urobil som to, čo by mal urobiť každý zodpovedný ukrajinský občan,“ povedal pre Reuters.
Jeho 19-ročná manželka Kristina povedala, že táto skúsenosť jej manžela zmenila. „Je to pre neho ťažké. Takmer všetci jeho kolegovia vojaci zmizli,“ povedala agentúre Reuters. „Bolo by lepšie, keby táto zmluva nikdy neexistovala,“ dodala. „Toľko mladých mužov zomrelo a toto sú 18-ročné deti. Myslím si, že sa stále potrebujú učiť a dospieť.“
Iný z jedenástky, Jurij (18), hovoril s agentúrou Reuters zo štátu mimo Ukrajiny, kde žije. Povedal, že by zvážil návrat do armády, ale k inej brigáde, keďže sa pohádal s veliteľmi a preto odišiel.
„Ľutoval som, že som podpísal zmluvu. Myslel som si, že to skúsim, zarobím si nejaké bonusy. Ale to sa mi vypomstilo,“ povedal.
