Politickí analytici vnímali hlasovanie o rozpočte ako test toho, či je parlament schopný zachovať jednotu a prijímať kľúčové rozhodnutia v kritickej fáze vojny, píše Reuters. Ukrajinskou politikou nedávno otriasol korupčný škandál týkajúci sa energetického sektora, ktorý podľa agentúry DPA zasiahol do najvyšších poschodí vlády v Kyjeve. Protikorupčné úrady obvinili niekoľko ľudí a okrem toho dvaja ministri skončili vo funkcii. Opozícia volala po demisii celej vlády.
Za schválenie rozpočtu nakoniec hlasovalo 257 poslancov z niekoľkých strán, proti bolo podľa serveru RBK-Ukrajina 37 zákonodarcov, ďalších 24 sa ich zdržalo hlasovania a 27 nehlasovalo. Rozpočet prešiel napriek kritike opozičných politikov, ktorí požadovali vyššie mzdy pre vojakov a navýšenie sociálnych výdavkov, napísal Reuters.
Rozpočtové príjmy majú podľa premiérky Svyrydenkovej činiť budúci rok okolo 2,92 bilióna hrivien (asi 59 miliárd eur), výdavky majú dosiahnuť 4,83 bilióna hrivien (asi 98 miliárd eur). „Armáde v budúcom roku vyčleníme 2,8 bilióna hrivien – takmer 60 percent všetkých výdavkov,“ uviedla ministerská predsedníčka podľa webu ukrajinskej vlády.
Podľa ministra financií Serhija Marčenka bude smerovať ozbrojeným silám a na výrobu alebo nákup zbraní zhruba 27,2 percenta ukrajinského HDP, píše Reuters. Ukrajina sa už nejaký čas sústredí na navýšenie domácej výroby zbraní, aby sa ubránila väčšiemu a lepšie vybavenému Rusku.
Rozpočtový deficit je pre budúci rok stanovený na 18,5 percenta HDP, uviedol ďalej Marčenko s tým, že pre Kyjev bude kľúčové zabezpečiť externé financovanie na pokrytie rozdielu. Ukrajina bude podľa ministra financií v roku 2026 potrebovať zahraničné financovanie vo výške vyše 45 miliárd dolárov. Ukrajina podľa neho dúfa, že získa od svojich európskych partnerov reparačnú pôžičku, ktorá by využila mrazené ruské aktíva.