Každé tretie euro, ktoré štát v budúcom roku minie, bude pochádzať z pôžičky. Investuje ho však nesprávne, pretože hospodárstvo sotva rastie. Závery výročnej správy, ktorú nedávno zverejnila Rada ekonomických expertov, nezávislého orgánu radiaceho spolkovej vláde, vyvolali v Nemecku rozruch.
Najväčšej európskej a tretej najsilnejšej ekonomike sveta totiž vystavili nelichotivé vysvedčenie. V tomto roku dosiahla hospodársky rast iba 0,2 percenta a na budúci rok by to malo byť 0,9 percenta.
Hoci to navonok vyzerá ako zlepšenie, podľa ekonómky Veroniky Grimmovej, ktorá je profesorkou na Technickej univerzite v Norimbergu a členkou spomenutej rady, nie je dôvod na optimizmus. Aj mierne zvýšenie hospodárskeho rastu pripisuje skôr vedľajším efektom ako očakávanému oživeniu ekonomiky.
Nesprávny tok peňazí?
Spolkovej vláde Friedricha Merza sa od expertov ušla kritika za to, že aj keď si krajina požičiava miliardy eur, čím len zvyšuje štátny dlh, na kondícii nemeckého hospodárstva sa to vôbec neprejavilo. A prognóza do budúcnosti nevyzerá o nič lepšie.
„Od roku 2029 budeme všetky príjmy štátu míňať na sociálne programy, obranu a platby úrokov. Podľa finančného plánu nie sú peniaze na nič iné,“ zhrnula Grimmová pre nemecký denník Bild.
Čítajte viac Nemecká ekonomika padá na kolená. Čo vylieči "chorého muža Európy"?
Spolkový rozpočet na budúci rok počíta s výdavkami vyše 524 miliárd eur – o 3,6 percenta viac ako v tomto roku. Viac peňazí Nemecko minulo len počas pandémie koronavírusu. Viac ako tretina z tejto závratnej sumy však ide na daňové dotácie pre dôchodky.
„Už dlhší čas si doprajeme viac, ako vytvoríme. Veľa z toho, čo dávame na obranu, infraštruktúru a sociálne programy, však financujeme z úverov. To nemôže fungovať natrvalo,“ uviedol pre Bild premiér spolkovej krajiny Sasko-Anhaltsko Reiner Haseloff. Ako vysvetlil, vláda v Berlíne by mala prehodnotiť výdavky a urýchlene naštartovať hospodársky rast.
Čítajte viac Nemeckej ekonomike dochádza dych. Ľuďom sa žije ťažšie
Spolková ministerka hospodárstva Katherina Reicheová už v októbri priznala, že Nemecko v súčasnosti nie je konkurencieschopné. Firmy trpia nadmernou reguláciou, vysokými cenami energií, byrokraciou a priveľa prostriedkov vydávajú na sociálne zabezpečenie. Ako pripomenula, situáciu sťažuje i globálne napätie a geopolitický boj medzi USA a Čínou.
„Ako bývalí majstri sveta v exporte trpíme najmä clami, ktoré zaviedol americký prezident Donald Trump, a agresívnou priemyselnou politikou Číny,“ objasnil pre Bild popredný nemecký národohospodár Sebastian Dullien.
To, že práve klesajúci vývoz je jedným z hlavných problémov nemeckej ekonomiky, potvrdil aj Klaus Wohlrabe z IFO-Inštitútu v Mníchove. „Predtým sa Nemecko dokázalo dostať z krízy vďaka exportu. Teraz to už nejde,“ citoval ho Bild.
Čítajte viac Chudobní dôchodcovia sú aj v Nemecku. Mnohí musia pracovať, aby prežili
Čakanie na reformy
Podľa uznávaného ekonóma a bývalého predsedu IFO-Inštitútu Hansa-Wernera Sinna si Nemecko „pod sebou píli konár“, a to tým, že presadzuje opatrenia proti globálnemu otepľovaniu. Nepopiera, že klímu treba chrániť, ale prístup Európskej únie je vraj pomýlený.
„Európska klimatická politika v skutočnosti nefunguje, lebo zdražuje energiu bez toho, aby chránila klímu,“ zdôvodnil odborník v rozhovore pre spravodajský portál T-Online. Výsledkom je, že firmy pre vysoké náklady na energie presúvajú fabriky do zahraničia.
Súčasný stav nemeckej ekonomiky označil Sinn za „dramatický“. „Takto to už nemôže ísť ďalej,“ upozornil. Jeden z hlavných dôvodov úpadku vidí práve v európskej politike na ochranu klímy.
Nariadenia EÚ podľa neho vedú k silnej deindustrializácii krajiny, teda k znižovaniu priemyselnej výroby. „Európa, a hlavne Nemecko, sa pre zhubnú klimatickú politiku stala odstrašujúcim príkladom,“ zhodnotil Sinn.
Čítajte viac Oplatí sa v Nemecku vôbec pracovať? Sociálny systém je príliš štedrý, vláda to chce zmeniť
To, že si štát ako cieľ stanovil stať sa do roku 2045 klimaticky neutrálnym, pokladá za nebezpečné. „To je čistá utópia, ešte absurdnejšia ako socializmus,“ varoval s tým, že keby sa krajina vydala po tejto ceste, len by schudobnela.
„Nemecku kvôli zákazu spaľovacích motorov v EÚ ochorelo srdce,“ stanovil expert znepokojujúcu „diagnózu“, narážajúc na rozhodnutie Bruselu zakázať v únii od roku 2035 predaj nových áut na benzínový a naftový pohon.
Merz by mal podľa neho vytvoriť koalíciu štátov, ktoré by bojovali za zrušenie nevýhodných nariadení EÚ v oblasti environmentálnej politiky.
Ako ďalšie faktory, ktoré negatívne ovplyvňujú nemeckú ekonomiku, uviedol Sinn protiruské sankcie, pretože krajinu pripravili o lacnejšie energie, ale aj zhoršujúci sa demografický vývoj. Nízka pôrodnosť ohrozuje sociálny systém a znamená veľkú záťaž pre mladú generáciu.
Sinn vyčíta Merzovi, že nerobí dostatočné opatrenia na oživenie nemeckého hospodárstva. Štát dokonca čoraz väčšmi zadlžuje. Počas troch najbližších volebných období by si Nemecko malo požičať až 2,5 bilióna eur, čo by znamenalo, že sa štátny dlh za dvanásť rokov strojnásobí.
Čítajte viac Nemecká vláda ohlásila maratón reforiem. Prázdne slová a sociálne krutosti, reagujú kritici
Financie sa pritom podľa Sinna nesprávne investujú – priveľa ich putuje do sociálneho zabezpečenia a príliš málo na hospodárske stimuly.
Odborníci sa zhodujú, že na to, aby sa nemecká ekonomika zotavila a začala opäť rásť, treba rýchlo prijať štrukturálne reformy. Podľa nich je nutné, aby štát prehodnotil, do čoho investuje, a peniaze dával na opatrenia, ktoré naštartujú hospodárstvo.
To Merzova vláda pri prevzatí moci aj sľubovala a v lete ohlasovala „jeseň reforiem“. V praxi to však zatiaľ nijaké zlepšenie neprinieslo.
