1380. deň: Putin: Treba sa zapojiť do rokovaní USA o Ukrajine, nie ich blokovať. Chceme skutočný mier, nie ďalší Mníchov, povedal Sybiha

Čítajte viac 1379. deň: EK navrhla reparačnú pôžičku pre Ukrajinu, použiť chce zmrazené ruské aktíva

23:05 Turecko si predvolalo ruských a ukrajinských veľvyslancov po tom, čo sa Kyjev prihlásil k niekoľkým dronovým útokom v Čiernom mori na tankery napojené na Rusko, oznámil vo štvrtok zdroj z tureckého ministerstva zahraničných vecí. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Predvolali sme veľvyslancov Ruska a Ukrajiny, aby sme vyjadrili naše obavy,“ uviedol zdroj AFP. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v pondelok vyhlásil, že útoky dronov v Čiernom mori sú „znepokojujúcou eskaláciou“.

Turecký minister energetiky Alparslan Bayraktar vyzval Rusko a Ukrajinu, aby neútočili na objekty energetickej infraštruktúry. V stredu v Istanbule v rozhovore s novinármi objasnil, že energetická infraštruktúra je veľmi úzko spojená s každodenným životom ľudí a mala by zostať „mimo tohto konfliktu“.

Útoky zvýšili poistné sadzby pre lodnú dopravu v Čiernom mori a podnietili tureckú spoločnosť Bešiktaš Shipping, aby z bezpečnostných dôvodov zrušila lodnú dopravu s Ruskom.

**22:06 Biely dom oznámil, že Rusko s pomocou prvej dámy USA Melanie Trumpovej vrátilo sedem ukrajinských detí ich rodinám. TASR o tom píše podľa portálu The Moscow Times a webovej stránky Bieleho domu.

V rámci „iniciatívy na znovuzjednotenie“ sa šesť chlapcov a jedno dievča stretlo so svojimi rodinami na Ukrajine. „Moje odhodlanie zaručiť bezpečný návrat detí k ich rodinám v tomto regióne je neochvejné. Oceňujem vedenie a vytrvalú diplomaciu Ruska a Ukrajiny v snahe o zjednotenie detí a rodín. Ich budovanie mostov vytvorilo hmatateľné prostredie pre spoluprácu – kotvu optimizmu. Táto spolupráca bude naďalej posúvať proces vpred v ďalšej fáze,“ uviedla Melanie Trumpová vo vyhlásení.

Čítajte viac Melania Trumpová ako ukrajinská agentka? Prvá dáma vraj postavila prezidenta USA proti Putinovi

Ruská ombudsmanka pre práva detí Marija Ľvovová-Belovová potvrdila návrat detí a poďakovala prvej dáme USA za jej „neochvejné odhodlanie a zapojenie sa do tohto úsilia“.

Trumpová v októbri uviedla, že bola v kontakte s ruským prezidentom Vladimirom Putinom prostredníctvom svojho zástupcu a zaujímala sa o osud ukrajinských detí, ktoré boli po invázii Moskvy vo februári 2022 odvezené do Ruska.

21:21 Francúzsky prezident Emmanuel Macron podľa nemeckého časopisu Der Spiegel varoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a ďalších európskych lídrov, že Spojené štáty môžu zradiť Ukrajinu a trvať na tom, aby odovzdala časti svojho územia Rusku aj bez bezpečnostných záruk.

Čítajte viac Američania „hrajú hry“. Spiegel: Macron varoval Zelenského pred zradou zo strany USA

19:16 Severoatlantická aliancia kvôli aktuálnym hrozbám prevedie obranné plánovanie pre Dánsko, Švédsko a Fínsko z operačného veliteľstva v holandskom Brunssume do amerického Norfolku.

Čítajte viac Dôležitá zmena v NATO. Škandinávci sa presúvajú pod americký Norfolk

18:46 Administratíva prezidenta USA Donalda Trumpa vo štvrtok pozastavila niektoré sankcie voči ruskému energetickému gigantu Lukoil.

Čítajte viac Trump po pár týždňoch ustupuje Putinovi a zjemňuje sankcie voči Lukoilu

18:35 Prebiehajúce rokovania USA o Ukrajine sú „zložité“, no „mali by sme sa do nich zapájať“ a neblokovať tieto snahy, uviedol ruský prezident Vladimir Putin v rozhovore pre indickú televíziu India Today. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.

„Ide o zložitú úlohu a náročnú misiu, ktorú na seba vzal prezident (USA Donald) Trump,“ zdôraznil Putin. „Dosiahnutie konsenzu medzi súperiacimi stranami nie je jednoduchou úlohou, no verím, že prezident Trump sa to naozaj úprimne snaží dosiahnuť,“ zhodnotil Putin. „Myslím si, že by sme sa úprimne mali zapojiť do týchto snáh namiesto toho, aby sme ich blokovali,“ doplnil.

Čítajte viac Ukrajina dá na obranu viac ako štvrtinu HDP. Rozpočet ráta s vojnou počas celého budúceho roku

Špeciálny vyslanec prezidenta USA Donalda Trumpa Steve Witkoff a Trumpov zať Jared Kushner majú vo štvrtok v Miami na Floride pokračovať v rokovaniach o ukončení vojny s hlavným ukrajinským vyjednávačom Rustemom Umerovom. Uviedol to vysokopostavený predstaviteľ Trumpovej administratívy, ktorý hovoril pod podmienkou anonymity.

Trump v stredu povedal, že Witkoff a Kushner po päťhodinovom stretnutí s Putinom v Kremli odišli s presvedčením, že ruský prezident chce nájsť spôsob, ako vojnu ukončiť. Agentúra TASS z rozhovoru pre India Today citovala Putinov výrok, že počas rokovaní v Kremli museli návrh USA prebrať bod po bode, preto to trvalo tak dlho. Podľa Putina americká strana rozdelila 27 bodov mierového plánu do štyroch balíkov a navrhla prerokovať ich samostatne.

„Bola to potrebná debata, veľmi konkrétna,“ dodal ruský prezident s tým, že o niektorých ustanoveniach je Moskva pripravená diskutovať, zatiaľ čo iné „nemôže prijať.“

16:56 Velenie ukrajinskej armády naďalej odmieta tvrdenia Ruska o údajom dobytí strategicky dôležitého mesta Pokrovsk v Doneckej oblasti a mesta Vovčansk v Charkovskej oblasti. Moskva to oznámila tento týždeň. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

„Ukrajinské jednotky naďalej držia severnú časť Pokrovska,“ napísal na Facebooku hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Oleksandr Syrskyj, podľa ktorého Ukrajina odrazila pokusy Ruska o obídenie Pokrovska aj susedného Myrnohradu.

Armáda odmietla aj obsadenie mesta Vovčansk na severe Charkovskej oblasti pri hraniciach s Ruskom. „Všetky pokusy nepriateľa vztýčiť svoju vlajku vo Vovčansku končia rovnako – sú zabití,“ povedal plukovník Ivan Kolontaj, zástupca veliteľa 16. zboru ukrajinskej armády. Západné, východné a južné vstupy do mesta sú podľa neho naďalej pod kontrolou Ukrajiny, ako aj usadlosti v jeho okolí.

Generálny štáb ukrajinskej armády spochybnil ruský postup severne od mesta Huljapole v Záporožskej oblasti. Ruský prieskumný tím tam bol podľa neho zničený.

16:29 Ukrajina chce ozajstný mier s Ruskom, nie appeasement, povedal dnes ukrajinský minister zahraničia Andrij Sybiha na zasadnutí šéfov diplomacií krajín Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) vo Viedni. Podľa agentúry Reuters dodal, že Európa v minulosti zažila mnoho zlých dohôd, ktoré viedli k ďalším katastrofám. Na stretnutí sú aj zástupcovia Ruska.

„Stále si pamätáme mená tých, ktorí v Mníchove zradili budúce generácie. To by sa už nikdy nemalo stať. Princípy musia byť nedotknuteľné a potrebujeme skutočný mier, nie appeasement,“ povedal Sybiha. V septembri 1938 zástupcovia nacistického Nemecka, Francúzska, Británie a Talianska podpísali dohodu o tom, že Československo Nemecku postúpi časti svojho územia. Mníchovská dohoda je považovaná za príklad neschopnosti postaviť sa agresívnemu štátu.

15:48 Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) je pripravená monitorovať prípadné prímerie na Ukrajine. Pre agentúru DPA to uviedlo viacero ministrov zahraničných vecí členských štátov organizácie, ktorí sa vo štvrtok zúčastňujú na zasadnutí Ministerskej rady OBSE vo Viedni, informuje TASR.

Ukrajinský šéf diplomacie Andrij Sybiha vyhlásil, že nastal čas zamyslieť sa nad tým, akú rolu by OBSE mohla zohrať v „období po konflikte“. Fínska ministerka zahraničných vecí a úradujúca predsedníčka OBSE Elina Valtonenová zdôraznila, že prímerie najskôr musí byť dohodnuté. Deklarovala však, že OBSE „je pripravená“.

Podľa nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula by v súčasnosti najvyššou prioritou malo byť podporovať mierové rokovania. Povedal, že v budúcnosti bude potrebné diskutovať o možných formátoch na zabezpečenie a monitorovanie prímeria, avšak nie je jasné, akú konkrétnu úlohu by mohla OBSE zohrávať. „Je dôležité prijať preventívne opatrenia už teraz“, upozornil.

DPA pripomína, že neozbrojení experti OBSE pôsobili na Ukrajine medzi rokmi 2014 až 2022 na línii prímeria na východe krajiny, kde Ruskom podporovaní separatisti ovládli časti Luhanskej a Doneckej oblasti. Ukrajinu opustili po ruskej celoplošnej invázii z februára 2022.

14:01 Nemecký kancelár Friedrich Merz zastáva názor, že štáty v rámci EÚ by sa mali podeliť o riziká použitia zmrazených ruských aktív na financovanie pôžičky pre Ukrajinu. Merz to napísal v článku uverejnenom v nemeckom denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung citovanom televíziou Sky News. Informuje o tom TASR.

Merz uviedol, že každá krajina by mala „prevziať podiel rizika v pomere k svojej ekonomickej výkonnosti.“

Európska komisia v stredu oficiálne predložila legislatívny návrh tzv. reparačnej pôžičky pre Ukrajinu vo výške 165 miliárd eur, na ktorú by sa použili zmrazené ruské aktíva, informoval magazín Politico.

Pôžička je podľa magazínu, ktorý má k dispozícii príslušné dokumenty, súčasťou širšieho finančného balíka v hodnote až 210 miliárd eur. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby Ukrajina mala dostatok peňazí na fungovanie štátu v nasledujúcich rokoch.

13:58 Ruská armáda v noci na štvrtok vypustila do útokov na území Ukrajiny 138 útočných dronov rôznych typov. Ukrajina tvrdí, že zneškodnila 114 z nich. Zaznamenaných bolo 24 útokov dronov na 14 rôznych miestach, informoval na svojom webe denník Le Monde, píše TASR. Rusko tieto útoky nekomentovalo.

V Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny drony zasiahli aj objekty energetickej infraštruktúry a administratívnu budovu, doplnil vedúci vojenskej správy Odeskej oblasti Oleh Kiper. Útoky si v oblasti vyžiadali sedem zranených. Bez elektriny je viac ako 50.000 obyvateľov oblasti.

V Chersone na juhu Ukrajiny boli vo štvrtok v dôsledku ostreľovania zranení traja civilisti. Pri útokoch bola zasiahnutá aj aj tepláreň. Bez tepla zostalo 40.500 ľudí, uviedol miestny predstaviteľ.

13:12 Najmenej dve ukrajinské deti z tisícok, ktoré Rusko unieslo z okupovaných oblastí Ukrajiny, boli násilne odvlečené do „reedukačného“ tábora v Severnej Kórei, uviedla v stredu expertka z ukrajinského centra pre ľudské práva Kateryna Raševská počas vypočúvania pred podvýborom amerického Senátu.

Čítajte viac Expertka z ukrajinského centra pre ľudské práva: Ruskom unesené ukrajinské deti poslali aj do táborov v KĽDR

12:12 Nemecká vláda poskytne Ukrajine prostredníctvom rozvojovej banky KfW ďalších 100 miliónov eur na opravu jej energetickej infraštruktúry zničenej vo vojne s Ruskom. Na svojej stránke to vo štvrtok oznámilo nemecké ministerstvo hospodárstva, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru Reuters.

Prostriedky pôjdu do fondu na podporu energetiky, ktorý Ukrajina využíva na financovanie nákupu náhradných dielov a zariadení pre energetickú infraštruktúru poškodenú alebo zničenú Ruskom.

„Tieto finančné prostriedky sú nad rámec 60 miliónov eur, ktoré už boli oznámené tento rok,“ uviedlo ministerstvo.

Nemecká vláda už začiatkom roka 2025 prispela do fondu sumou viac ako 390 miliónov eur.

12:09 Rusko obmedzuje volanie cez službu FaceTime od americkej technologickej spoločnosti Apple, píše dnes vládna ruská agentúra TASS. Aplikácia je totiž podľa ruských úradov využívaná na organizovanie a páchanie teroristických činov. V auguste obmedzila Moskva volanie aj napriek iným zahraničným aplikáciám.

FaceTime používajú niektorí užívatelia v krajine na plánovanie teroristických činov, vrátane náboru do teroristických štruktúr a ďalej prostredníctvom neho páchajú podvody a iné trestné činy voči ruským občanom, uviedol vládny úrad pre kontrolu médií a internetu Roskomnadzor.

V polovici augusta obmedzil tento úrad tiež volanie cez aplikácie WhatsApp prevádzkovanú americkou spoločnosťou Meta alebo Telegram, ktorú vlastní ruský rodák s francúzskym občianstvom Pavol Durov. Moskva aj vtedy argumentovala tým, že na týchto aplikáciách dochádza k organizovaniu trestných činov. Podľa agentúry Reuters zatiaľ však stála snaha znížiť závislosť od zahraničných platforiem v prospech svojej vlastnej, ktorú Rusko vyvíja.

10:27 Turecko vyzvalo Rusko a Ukrajinu, aby neútočili na objekty energetickej infraštruktúry. Turecký minister energetiky Alparslan Bayraktar to uviedol v stredu v reakcii na dronové útoky v Čiernom mori, ktorých terčom boli v uplynulých dňoch tankery prepojené s Ruskom a ku ktorým sa prihlásila Ukrajina, informovala vo štvrtok agentúra AFP.

Bayraktar v stredu v Istanbule v rozhovore s novinármi objasnil, že energetická infraštruktúra je veľmi úzko spojená s každodenným životom ľudí a mala by zostať „mimo tohto konfliktu“. Zdôraznil nutnosť „zabezpečiť neprerušený tok energonosičov v Čiernom mori, v našich úžinách, ako aj cez potrubia.“

AFP pripomenula, že USA vyvíjajú na svojich spojencov vrátane Turecka tlak, aby znížili dovoz ropy a plynu z Ruska.

Prezident USA Donald Trump v septembri počas stretnutia v Bielom dome uznal vplyv tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana na ruského prezidenta Vladimira Putina, pričom však zdôraznil: „Najlepšie, čo môže urobiť, je nekupovať ropu a plyn od Ruska.“

9:57 Moldavská polícia v stredu vyslala pyrotechnikov do obce vzdialenej niekoľko kilometrov od ukrajinských hraníc po tom, čo si jeden z jej obyvateľov odniesol domov dron, ktorý považoval za hračku. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AP.

Keď polícia štyri dni po incidente dorazila do obce Pepeni v okrese Singerei, zistila, že dron už bol rozobratý na súčiastky.

Polícia uviedla, že dron neobsahoval výbušniny a nepredstavoval nebezpečenstvo. Zároveň vyzvala verejnosť, aby „sa nedotýkala ani nepokúšala prepravovať spadnuté drony alebo podobné predmety“.

Tamojšie úrady neuviedli, odkiaľ dron pochádzal. Uviedli len, že išlo o dron typu Gerbera, ktorý sa zvyčajne používa na improvizované útoky alebo pozorovanie. Takýto typ dronov tiež využíva Rusko na Ukrajine.

O incidente políciu informoval starosta obce. Videozáznam zverejnený mestským úradom na sociálnych sieťach zobrazuje dron umiestnený na prívesnom vozíku pripojenom k malému traktoru, aký sa bežne používa vo vidieckych oblastiach.

9:35 Minister zahraničných vecí SR Juraj Blanár s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny Andrijom Sybihom v piatok 5. decembra slávnostne znovuotvoria Generálny konzulát Ukrajiny v Prešove. Súčasťou bude aj spoločné bilaterálne rokovanie s ukrajinským partnerom.

9:20 Výročná tlačová konferencia ruského prezidenta Vladimira Putina kombinovaná s formátom odpovedí na otázky občanov sa uskutoční 19. decembra, informoval vo štvrtok Kremeľ. TASR informuje podľa správy agentúry TASS.

Kremeľ organizuje televíznu Priamu linku s občanmi každoročne od roku 2001. Ide o videokonferenciu, v ktorej otázky Putinovi kladú priamo občania. Tradične trvá niekoľko hodín a sledujú ju milióny ľudí. Je to jeden z hlavných propagandistických nástrojov Kremľa.

Koncoročná tlačová konferencia v minulosti patrila medzi najmenej kontrolované Putinove vystúpenia, ale od istého času je prístup médií výrazne obmedzený.

9:00 Ruské jednotky protivzdušnej obrany v noci na štvrtok zostrelili dron smerujúci k Moskve. Podľa britskej stanice BBC o tom informoval primátor mesta Sergej Sobianin, ktorý nešpecifikoval, kde presne dron havaroval a či má jeho pád nejaké následky, píše TASR.

BBC doplnila, že v noci na štvrtok úrady vo viacerých ruských regiónoch vydali varovanie pre hrozbu útokov dronmi. Na sociálnych sieťach a na kontách ruských blogerov píšucich o vojne na Ukrajine sa objavili správy o výbuchoch v mestách Oriol a Stavropoľ.

Varovanie bolo vydané aj vo viacerých severokaukazských republikách – v Čečensku, Kabardino-Balkarsku a Dagestane, ale aj v Čuvašskej republike a v Tulskej, Lipeckej, Riazanskej, Kalužskej a Ivanovskej oblasti.

8:57 Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár sa zúčastnil na zasadnutí šéfov diplomacií členských krajín NATO v Bruseli, kde sa rokovalo o implementácii záverov samitu NATO v Haagu z júna 2025, vrátane zvyšovania investícií do obrany a podpory Ukrajiny. „Slovenská republika konzistentne podporuje iniciatívu prezidenta Spojených štátov amerických Donalda Trumpa na sprostredkovanie mieru medzi Moskvou a Kyjevom. Vítame pokračovanie rokovaní, pričom je potrebné, aby do nich boli zapojené všetky strany, ktorých sa konflikt týka, vrátane európskych spojencov a USA,“ uviedol Blanár a zdôraznil, že mier nemožno dosiahnuť na úkor suverenity Ukrajiny ani bezpečnosti euroatlantického priestoru.

Minister priblížil, že Slovensko je pripravené prispieť k bezpečnostným zárukám pre Ukrajinu formou logistickej, technickej a výcvikovej pomoci, no nebude sa podieľať na uvoľňovaní zmrazených ruských aktív, keďže to môže ohroziť mierový proces. „Aj túto zimu budeme pokračovať v poskytovaní humanitárnej pomoci pre Ukrajinu – jednak vo forme urgentnej elektrickej energie v prípade výpadkov, ale zároveň poskytujeme humanitárnu pomoc v podobe motorgenerátorov elektrickej energie, ako i ďalšie formy nesmrtiacej pomoci,“ zdôraznil.

V súvislosti s obrannými výdavkami ministri prerokovali zvýšenie investícií do obrany na 5 % HDP. Blanár pripomenul, že Slovensko plní záväzok investovať 2 % HDP a napĺňa ciele spôsobilostí NATO. „Pre ďalšie posilňovanie obranných kapacít je potrebné využívať aj európske finančné nástroje, a preto sa Slovenská republika plánuje zapojiť do európskeho programu SAFE, z ktorého môžeme získať pôžičku vo výške približne 2,3 miliardy eur,“ uviedol.

8:53 Ruské sily vykonali letecký útok na mesto Sloviansk v Doneckej oblasti na východe Ukrajine, pri ktorom bolo zranených osem ľudí, vrátane dvoch detí. Referuje o tom web Ukrajinská pravda.

Podľa Vadyma Filaškina, vedúceho vojenskej správy Doneckej oblasti, ruské jednotky zhodili na mesto deväť bômb, pričom jedna z nich zasiahla obytný panelák. „Minimálne osem ľudí, vrátane dvoch detí, bolo zranených v dôsledku viacerých útokov na Sloviansk,“ uviedol Filaškin.

Pri stredajšom večernom raketovom útoku na mesto Kryvyj Rih v Dnipropetrovskej oblasti bolo zranených päť ľudí, z ktorých traja boli prevezení do nemocnice v stredne ťažkom stave. Medzi zranenými osobami je aj trojročné dievčatko.

Vedúci vojenskej správy v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny Oleksandr Prokudin zasa na Telegrame uviedol, že 6-ročné dievčatko, ktoré bolo zranené pri stredajšom ruskom útoku na okres Dniprovskyj, v nemocnici zomrelo.

Prokudin uviedol, že lekári bojovali o jej život až do samého konca, ale jej zranenia boli príliš vážne. Otec dieťaťa bol hospitalizovaný. Štyridsaťdeväťročný muž utrpel poranenia panvy a nachádza sa v stredne ťažkom stave.

8:38 V americkom pláne pre Ukrajinu sú body, s ktorými Rusko nesúhlasí, povedal vo štvrtok ruský prezident Vladimir Putin a dodal, že tieto záležitosti prebral počas utorkového stretnutia s americkými vyjednávačmi.

Čítajte viac Putin nesúhlasí. Odmietol kľúčovú časť amerického návrhu pre Ukrajinu

8:30 Väčšina občanov vybraných deviatich krajín EÚ vníma riziko vypuknutia vojny medzi členmi EÚ a Ruskom ako vysoké. Vyplýva to z prieskumu nezávislého inštitútu Cluster 17, ktorý bol uverejnený vo štvrtok vo francúzskom časopise Le Grand Continent citovanom agentúrou AFP.

Čítajte viac Európa sa obáva najhoršieho. Väčšina občanov EÚ považuje riziko vojny s Ruskom za vysoké

6:55 Deväťdesiatjeden krajín sveta vrátane Spojených štátov v stredu podporilo rezolúciu Organizácie Spojených národov (OSN), ktorá vyzýva Rusko „zabezpečiť okamžitý, bezpečný a bezpodmienečný návrat všetkých ukrajinských detí, ktoré boli násilne presídlené alebo deportované“ od začiatku vojny na Ukrajine. Informuje o tom TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters.

Rusko pred hlasovaním nabádalo štáty nepodporiť nezáväznú rezolúciu pripravenú predstaviteľmi Ukrajiny, Kanady a Európskej únie. Za jej prijatie napokon hlasovalo 91 krajín, 12 bolo proti a 57 sa zdržalo.

Rezolúcia vyzýva Rusko tiež „bezodkladne ukončiť akékoľvek ďalšie praktizovanie násilného premiestňovania, deportácie, odlúčenia od rodín a zákonných zástupcov, zmeny osobného stavu, a to aj prostredníctvom občianstva, adopcie alebo umiestňovanie do pestúnskych rodín a indoktrináciu ukrajinských detí“.

Ukrajina tvrdí, že Rusko od začiatku vojny vo februári 2022 unieslo najmenej 20.000 ukrajinských detí. Námestníčka ukrajinského rezortu diplomacie Mariana Becová uviedla, že Moskva je zodpovedná za „najväčšiu štátnu operáciu únosov v histórii“.

Hoci Rusko pripúšťa, že niektoré deti boli premiestnené z bojových zón pre ich vlastnú ochranu, ruská diplomatka Marija Zabolocká rezolúciu skritizovala ako „plnú klamlivých obvinení“. „Každý hlas za rezolúciu je podporou klamstiev, vojny a konfrontácie. Každý hlas proti je hlasom za mier,“ uviedla.

6:48 Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok odcestoval na pozvanie indického premiéra Naréndru Módího na dvojdennú štátnu návštevu Indie. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Putin navštívi najľudnatejšiu krajinu sveta prvýkrát od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022. Podľa správ miestnych médií odvolávajúcich sa na vládne zdroje lídri absolvujú vo štvrtok súkromnú večeru a v piatok sa opäť stretnú na 23. indicko-ruskom summite.

Rokovania medzi Putinom a Módím by mali byť zamerané na posilnenie vzájomných vzťahov, obchod i energetiku. Obe strany majú podľa agentúry DPA navyše záujem prehĺbiť ich „osobitné a privilegované strategické partnerstvo“. Do Indie pricestoval tiež ruský minister obrany Andrej Belousov.

6:46 Francúzsky prezident Emmanuel Macron sa vo štvrtok v Pekingu stretol s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Rokovali o posilnení obchodných väzieb či o vojne na Ukrajine.

5:25 Viacerí lídri spojencov Ukrajiny sa vyjadrujú skepticky o jej situácii. Americký prezident Donald Trump síce hovoril o „pomerne dobrom“ rokovaní svojich vyslancov Steva Witkoffa a Jareda Kushnera s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, ale podotkol, že cesta k mieru na Ukrajine je nejasná, aj keď mu povedali o svojich dojmoch, že ruský prezident Vladimir Putin by vojnu chcel ukončiť a uzavrieť dohody.

K Ukrajincom Trump podotkol: „Viete, keď som bol na tomto úrade, hovoril som o tom, že nemajú karty. Povedal som im – vy nemáte žiadne karty. To bol čas na dohodu. Myslel som si, že to bol oveľa lepší čas na dohodu. Ale oni vo svojej ‚múdrosti‘ sa rozhodli, že to neurobia. Teraz stojí proti nim veľa vecí“.

Belgický premiér Bart De Wever v rozhovore pre denník La Libre Belgique uviedol, že prehru Ruska vo vojne na Ukrajine považuje za ilúziu a dodal, že by to ani nebolo dobré, keby Moskva prehrala, lebo nie je žiaduce, aby bola nestabilita v krajine, ktorá vlastní jadrové zbrane. Reagoval na otázku ohľadom zmrazených ruských aktív.

Čítajte viac Belgický premiér: Bez záruk od štátov EÚ urobím všetko proti skonfiškovaniu ruských aktív. Nevzali ich ani Hitlerovi