Z čoho vychádza vaša štúdia?
Vznikla z toho, čo pokladáme za nedostatok politickej stratégie Západu. Bývalý americký prezident Joe Biden hovoril, že budeme stáť pri Ukrajine tak dlho, ako bude potrebné, alebo že sme s ňou na 100 rokov. Myslím si však, že za podobnými vyjadreniami sa skrývalo to, že sme nemali stratégiu, aby sme pomohli Ukrajine zvíťaziť. Zamerali sme sa skôr na to, aby Kyjev neprehral. Ale práve z toho prístupu pramení veľa frustrácie, pretože to brzdí naše úsilie podporiť Ukrajinu. Otázkou je aj celá debata o vyčíslení podpory pre Kyjev. V Nórsku sa táto diskusia týka toho, či dávame viac ako Dánsko. Ale takéto porovnávanie predsa nemá nič spoločné s tým, čo chceme dosiahnuť. V podstate to vyzerá tak, ako keď sa z naslineného prsta vo vzduchu usilujeme zistiť, odkiaľ fúka vietor. V tomto prípade hádame, nakoľko by sme mali Ukrajinu podporiť. Preto sme sa chceli bližšie pozrieť na tieto čísla. Chceli sme nejako zistiť, čo by to stálo, aby sme zabezpečili, že Kyjev získa prevahu. A na základe toho sme vytvorili dva scenáre. Jeden sa týka toho, koľko by Európa zaplatila za výhru Ruska. Druhý toho, aké zdroje Ukrajina potrebuje na víťazstvo alebo aspoň na to, aby si pri rokovaniach mohla presadzovať vlastné podmienky.
Kritici však môžu namietať, že teoreticky to vyzerá výborne. A že by bolo dobré pomôcť Ukrajine, aby mala za rokovacím stolom čo najsilnejšiu pozíciu a že je dobré, že by to Európu malo stáť menej ako ruské víťazstvo. Ale ako si môžete byť istí, že vaše čísla by sedeli v realite?
Samozrejme, že sú to odhady. Znamená to, že tými číslami si na sto percent nemôžeme byť istí. Ale som presvedčený, že vychádzame zo správnych predpokladov. Dá sa to povedať tak, že nám sedia vzťahy medzi číslami. Pozrime sa na scenár ruského víťazstva. Keď okupanti získajú viac územia, bude to znamenať, že sa zvýši počet ukrajinských utečencov. Ľudia nebudú chcieť žiť pod ruskou nadvládou. Máme odhad, že utečencov možno bude od 6 do 10 miliónov, hoci pripúšťam aj nižšie čísla. Ale v každom prípade platí, že vieme vypočítať, koľko európske krajiny stojí jeden utečenec. Ďalšie náklady, ktoré je potrebné zarátať do scenára prípadného ruského víťazstva, sa týkajú obrany. Tvrdíme, že keď bude Vladimir Putin na Ukrajine úspešný, budú musieť spojenci v NATO oveľa rýchlejšie zvýšiť investície do ozbrojených síl aspoň na úroveň 3,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). A celkovo budeme musieť posilniť naše obranné schopnosti, pretože najmä pobaltské krajiny sú zraniteľné, keď sa na ne Rusko díva imperialistickým pohľadom. V Pobaltí momentálne funguje štruktúra posilnenej prítomnosti NATO. Tá je však príliš slabá na to, aby odolala, ak by Putin povedzme presunul 700-tisíc vojakov z Ukrajiny do pobaltských štátov.
Ako by potom musela vyzerať obrana z pohľadu Severoatlantickej aliancie?
Klasické vojenské hodnotenie podobného scenára je také, že by sme na obranu potrebovali nasadiť asi polovičný počet vojakov v porovnaní s tým, koľko by ich vyslali Rusi. Istú obrannú silu už máme a disponujeme väčším počtom sofistikovaných vojenských systémov. Ale napriek tomu by sme potrebovali mať približne polovicu počtu vojakov, ktoré by proti nám Rusi zmobilizovali. Takže toto je tradičná vojenská analýza. Určite sa dá opäť diskutovať, či naozaj takú silnú obranu potrebujeme a čo sa dá očakávať od Ruska. Podľa mňa sa však musíme reálne zaoberať scenárom, že keď bude Rusko na Ukrajine úspešné, bude pokračovať v agresii. Dokonca sa dá diskutovať o tom, že pre Putinov režim by bol úplný návrat do mierových čias extrémne destabilizujúci a nemá veľa dôvodov, pre ktoré by mal demobilizovať vojakov. Z tohto musíme vychádzať pri úvahách, koľko by Európu stálo víťazstvo Ruska.
Ako by mohol vyzerať úspech Ukrajiny?
Môžeme si povedať, čo je potrebné na to, aby Ukrajina získala prevahu. A je to do istej miery maximalistické hodnotenie. Ukrajina má dnes asi 100 brigád, ale mnohé fungujú len na papieri a sú v podstate takmer zničené. Takže ak ich chceme naplno vybaviť, je to klasická vojenská matematika. Teda sa pozeráme na to, čo má mať brigáda k dispozícii, čo je potrebné kúpiť, koľko tankov, dronov a tak ďalej. Dá sa to teda vypočítať. A je možné prísť s argumentom, že aj s polovičnými počtami by mala Ukrajina byť schopná dosiahnuť viaceré ciele. Ale naše výpočty vychádzajú z tradičných vojenských analýz. Nie je to niečo, čo sme si vymysleli.
Na jednej strane v štúdii upozorňujete na to, akú časť HDP už Európa investovala do pomoci Ukrajine, koľko by v percentách HDP stála podpora jej víťazstva a koľko by bolo potrebné vynaložiť, keby vyhralo Rusko. Tiež to však porovnávate s tým, koľko Európa minula počas covidovej pandémie a krízy eurozóny. A vtedy to bolo viac. Píšete, že Európa doteraz na pomoc Kyjevu použila 0,2 percenta HDP. Výhra Ukrajiny by stála 0,9 percenta a víťazstvo Ruska 1,8 percenta. Na covid dala Európa dve percentá a na eurokrízu išlo 2,6 percenta európskeho HDP. Keď sa pozriete na tieto čísla, aký by ste mali odkaz pre politikov, ktorí, ako ste spomenuli, nemajú stratégiu? Že v skutočnosti na podporu víťazstva Ukrajiny nie je potrebné vynaložiť až tak veľa peňazí?
Presne o tom by som hovoril. Keď sa pozrieme na tie čísla, na tie miliardy eur, tak, samozrejme, vyzerá to dosť šialene. Ale, ako ste povedali, je to menej, ak sme použili na záchranu krajín ohrozených finančnou krízou. Faktom je, že platí, že podpora pre Ukrajinu je štruktúrovaná iným spôsobom. Je potrebné povedať, že už teraz sú tu krajiny, ktoré Kyjevu pomáhajú oveľa viac ako iné, a takto to nemôže pokračovať donekonečna. Európa neprejde na vojnovú ekonomiku. Ale keď to bolo strategicky dôležité, dokázali sme sa zmobilizovať. Ukázal to covid či spomenutá eurokríza.
Ak naozaj chceme žiť podľa pekných prejavov o boji za demokraciu, vôbec by sme nemali uvažovať nad tým, či je Ukrajinu potrebné podporovať tak, aby sa minimálne dostala do výhodnejšej pozície. O tom je aj debata o využití zmrazených aktív ruskej národnej banky. Chápem, že to nie je jednoduché, ale je to lepšie, ako keby si Európska únia mala brať pôžičky. A zároveň platí to, že musíme aj niečo urobiť, ak chceme teda žiť podľa tých krásnych vyjadrení, ktoré som spomínal. Čiže, ak necháme Rusko vyhrať, bude nás to stáť dvakrát toľko ako úspech Ukrajiny. To je vo finančnom vyjadrení. Ale bude to mať aj politické následky. Viac utečencov bude voda na mlyn krajnej pravice a populistom, ktorí sú na vzostupe. A toto by len prispelo k tomu, aby sa ešte posilnili. Výhra Ruska môže znamenať, že Európa sa politicky veľmi zmení, a v niektorých krajinách to už dokonca vidíme.
Ukázali by ste svoju štúdiu aj americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, jeho vyslancovi Stevovi Witkoffovi a jeho zaťovi Jaredovi Kushnerovi, ktorí rokujú s Rusmi?
Primárne je určená európskym lídrom a USA sme z celej rovnice vynechali. Myslím si, že Európa by mala na Ukrajine prevziať vedenie, ale potom by sa, samozrejme, mala snažiť udržať Američanov pri stole, pretože ich potrebuje. Ale to, čo sa deje, by mala byť v prvom rade európska zodpovednosť. A azda by sme vedeli aj Američanov presvedčiť jedným hlavným argumentom. Videl som článok v denníku Wall Street Journal o osobných investíciách Witkoffa v Rusku. Neviem, čo je v skutočnosti za tým, ale celá vec je naozaj depresívna. Ale pointa aj tak spočíva v tom, že je možné, aby Európa prevzala na seba zodpovednosť a USA by azda mohli skutočne hrať konštruktívnu úlohu. Ten hlavný argument pre Spojené štáty by mohol byť, že európska ekonomika je 10-krát väčšia ako ruská. Hospodársky rast na starom kontinente je pre Ameriku a jej investície oveľa dôležitejší a pozitívnejší. Vzhľadom na korupciu a bezpečnosť nie je Rusko veľmi atraktívne miesto pre firmy z USA. Ponúka im len obmedzené možnosti. Dokonca aj v prípade, že politika Trumpovej vlády povedie k normalizácii vzťahov medzi Washingtonom a Moskvou.