„Myslím, že to bude veľký zázrak,“ uviedol Trump pri podpise dohody v budove Amerického mierového inštitútu (USIP). Prezidenti Rwandy a Konga boli podľa AFP vo svojich vystúpeniach opatrnejší. Kagame varoval, že pri napĺňaní „týchto amerických dohôd“ budú vzostupy aj pády. Tshisekedi podpis označil za začiatok novej cesty, ktorá náročná a „celkom ťažká“.
„Strávili veľa času vzájomným zabíjaním a teraz budú tráviť veľa času objímaním, držaním sa za ruky,“ uviedol Trump smerom k obom prezidentom, pričom dodal, že obe krajiny budú ekonomicky ťažiť zo spolupráce so Spojenými štátmi. Trump zároveň oznámil, že USA sa Rwandou a Kongom podpísali dohody, ktoré Spojeným štátom zaistia dôležité minerály, ktoré sa v týchto afrických krajinách nachádzajú. Obe krajiny jednu mierovú dohodu podpísali, a to v júni taktiež vo Washingtone. Odvtedy však nepravidelné boje a násilie pokračovali.
Rwandou podporovaní povstalcami z M23 na začiatku tohto roka v rýchlej ofenzíve ovládli rozsiahle oblasti dvoch provincií bohatých na nerastné suroviny vo východnom Kongu, vrátane veľkých miest Goma a Bukavu. V priebehu niekoľkých mesiacov boli zabité tisíce civilistov a stovky tisíc ich boli nútene vysídlené. Táto ofenzíva však bola len ďalšou fázou konfliktu trvajúceho tri dekády, do ktorého sa zapojili rôzne ozbrojené skupiny aj okolité štáty.
Vo východokonžských provinciách Severné Kivu a Južné Kivu sa nachádzajú ložiská minerálnych zdrojov. Je to napríklad zlato či coltan, ruda obsahujúca niób a tantal. Práve suroviny sú popri etnických sporoch hlavnou príčinou násilia, ktoré oblasť od 90. rokov sužuje. Niekoľko správ OSN poukazuje na fakt, že z drancovania nerastných zdrojov vo východnom Kongu profituje Rwanda.
Hodnotu nerastného bohatstva na území Konga analytici podľa agentúry AP odhadujú na 24 biliónov dolárov.