Je zaujímavé, že belgický premiér Bart De Wever zvolil pri kritike podobný slovník ako Kremeľ, ktorý úmysel EK označil za „zlodejinu“.
„Nikdy predtým nedošlo ku krádeži zmrazených aktív inej krajiny, ich suverénnych investičných fondov. Ide o peniaze Ruskej centrálnej banky. Ani v priebehu druhej svetovej vojny nemecké peniaze neskonfiškovali, ale zmrazili,“ uviedol De Wever pre belgický denník La Libre.
Ako dodal, je ilúziou domnievať sa, že by Rusko mohlo prehrať vojnu na Ukrajine. Podľa neho by to ani nebolo žiaduce, lebo ide o veľmoc s jadrovými zbraňami a porážka v nej by vraj mohla vyvolať chaos. Zároveň priznal, že má strach z odvety ruského prezidenta Vladimira Putina.
„Kto by veril, že pokojne prijme zhabanie ruského majetku? Moskva dala jasne najavo, že ak príde ku konfiškácii, Belgicko a ja osobne navždy ponesieme následky,“ upozornil 54-ročný nacionalistický politik.
Čítajte viac Príde Ukrajina o ďalšie mesto? Obkľúčení vojaci volajú o pomoc
V čom je problém? Väčšina aktív Ruskej centrálnej banky (približne 185 miliárd eur), ktoré zmrazili po začiatku ruskej agresie, je uložená v Eurocleare, centrálnom depozitári cenných papierov v Bruseli.
Ďalších asi 25 miliárd eur sa nachádza vo viacerých súkromných bankách vo Francúzsku, Švédsku, Nemecku, na Cypre, ale aj v Belgicku. EK by sa rada dostala aj k nim, no vzhľadom na bankové tajomstvo, ako aj to, že nejde o štátne inštitúcie, by to bolo oveľa zložitejšie.
O tom, že by sa zmrazené ruské aktíva mohli použiť ako pomoc pre Ukrajinu, sa diskutuje už tri roky. Na summite EÚ, ktorý sa konal 23. októbra, to vyzeralo, že sú tie miliardy na dosah.
Niektorí európski lídri už dokonca rozoberali, na čo všetko by ich Kyjev mohol využiť. „Reparačná pôžička“ sa zdala ako hotová vec. Potom sa však zjavil De Wever, podľa ktorého by „vyvlastnenie“ ruských aktív bolo „šialené“.
Čítajte viac Morálna prehra Zelenského. Chránil svojich ľudí obvinených z korupcie?
Predsedníčke EK Ursule von der Leyenovej, ktorá to presadzuje, neskôr napísal list, kde uviedol dôvody, prečo s jej návrhom nesúhlasí.
Okrem toho, že by to mohlo zmariť úsilie amerického prezidenta Donalda Trumpa o dosiahnutie mieru, argumentoval i tým, že je veľmi nepravdepodobné, aby Rusko po vojne vyhlásili za porazenú stranu.
Preto by vraj malo nárok na vrátenie svojho majetku, na ktorý sa v súčasnosti vzťahujú sankcie EÚ. A keďže Ukrajina by podľa belgického predsedu vlády nemala prostriedky, aby miliardy vrátila, platiť za ruské aktíva by nakoniec muselo Belgicko, respektíve EÚ.
Von der Leyenová sa však nevzdáva a v stredu predstavila nový plán. Základ zostáva – zmrazené ruské aktíva Kyjevu poskytnú ako bezúročnú pôžičku na krytie finančných a vojenských potrieb.
Ukrajina by ju musela vrátiť iba v prípade, že Moskva ukončí vojnu a bude súhlasiť s náhradou vojnových škôd, s čím momentálne nikto nepočíta.
Čítajte viac Rusko musí zaplatiť za vojnu na Ukrajine
Podľa šéfky EK by tým Európa do Moskvy vyslala i signál o svojej jednote a rozhodnosti. „Keďže tlak je jediný jazyk, na ktorý Kremeľ reaguje, môžeme ho aj stupňovať,“ vysvetlila novinárom.
Súčasťou plánu sú tiež garancie. Za reparačnú pôžičku pre Ukrajinu v sume 90 miliárd eur na nasledujúce dva roky by EÚ ručila sumou 105 miliárd a rovnakou sumou na ďalšie obdobie.
Záruky by sa proporciálne rozdelili medzi členské štáty podľa ich ekonomickej sily. Majú obsahovať i „mechanizmus likvidity“, aby sa zabezpečilo, že Euroclear bude mať dosť financií na splatenie dlhu Ruskej centrálnej banke, keby sa sankcie zrušili skôr, ako Moskva odškodní Kyjev.
EK navrhuje aj využitie článku 122 zmlúv o EÚ, čo by zabránilo náhlemu zrušeniu sankcií, a vzhľadom na rozsiahly korupčný škandál na Ukrajine, ktorý siaha do najvyšších kruhov, pribudla i podmienka, že by sa platby pôžičky pozastavili, keby Kyjev poľavil v boji proti korupcii.
A ak by Belgicko návrh ďalej blokovalo, eurokomisia pripravila i plán B – kolektívnu pôžičku EÚ pre Kyjev v hodnote 90 miliárd eur.
Ani nový návrh von der Leyenovej De Wevera neobmäkčil. „Zatiaľ to na mňa nespravilo dojem,“ zveril sa v stredu v televízii.
„Nebudeme na belgické plecia klásť riziká týkajúce sa stámiliárd… Ani dnes, ani zajtra, nikdy,“ zdôraznil. O tom, ako postupovať ďalej, budú členské štáty EÚ rokovať 18. a 19. decembra na summite v Bruseli.
