1381. deň: Šéfka Euroclear: Použite zmrazené ruské aktíva na dosiahnutie mierovej dohody

Čítajte viac 1380. deň: Putin: Treba sa zapojiť do rokovaní USA o Ukrajine, nie ich blokovať. Chceme skutočný mier, nie ďalší Mníchov, povedal Sybiha

21:21 Nórsko posilní svoju obranu nákupom ďalších dvoch nemeckých ponoriek spolu s raketami dlhého doletu, oznámila v piatok tamojšia vláda. Rozhodnutie podľa nej súvisí so zvyšujúcou sa aktivitou ruských síl v severnom Atlantiku a Barentsovom mori. Informuje TASR podľa správy agentúry AFP.

„Nórsko je pobrežný a prímorský štát a ponorky sú absolútne nevyhnutné pre obranu našej krajiny. Vidíme nárast aktivity ruských síl v severnom Atlantiku a Barentsovom mori,“ uviedol minister obrany Tore Sandvik. Krajina má s Ruskom 198-kilometrovú pozemnú hranicu a námornú hranicu v Barentsovom mori.

Vláda pripomenula, že už v roku 2021 objednala štyri ponorky od nemeckej spoločnosti Thyssenkrupp Marine Systems. Prvá má byť dodaná v roku 2029. Podľa Sandvika sú ponorky nevyhnutnou súčasťou úlohy Nórska ako „očí a uší NATO na severe“, ktoré musia byť schopné monitorovať dianie a odstrašiť potenciálne hrozby.

Kabinet zároveň navrhol zvýšiť obranný rozpočet o 46 miliárd nórskych korún (3,9 miliardy eur) pre rastúce náklady na ponorky a ich zbraňové systémy. Ďalších 19 miliárd korún (1,6 miliardy eur) má ísť na nákup rakiet s doletom až 500 kilometrov.

18:17 Ukrajinskí vyjednávači a predstavitelia Spojených štátov budú v piatok v Miami na Floride pokračovať v rokovaniach o americkom pláne na ukončenie ruskej vojny na Ukrajine. Pre agentúru AFP to potvrdil predstaviteľ Kyjeva, informuje TASR.

„Áno, dnes (piatok) sa očakáva ďalšie stretnutie,“ uviedol poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Oleksandr Bevz.

Obe delegácie sa stretli vo štvrtok večer, pričom Ukrajinu na stretnutiach reprezentujú tajomník Rady národnej bezpečnosti a obrany Rustem Umerov a náčelník generálneho štábu Andrij Hnatov. Hlavnou témou ich misie je objasniť okolnosti utorkového stretnutia ruského prezidenta Vladimira Putina s americkými emisármi Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom.

Čítajte viac Trump po pár týždňoch ustupuje Putinovi a zjemňuje sankcie voči Lukoilu

Umerovov tím rokoval na Floride aj uplynulý víkend s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom, ako aj s Witkoffom a Kushnerom.

Pôvodný 28-bodový návrh amerického mierového plánu na ukončenie vojny, ktorý sa podľa odborníkov a médií viac prikláňal k požiadavkám Moskvy, upravili predstavitelia USA a Ukrajiny počas stretnutia v Ženeve 23. novembra. Jeho súčasná podoba a bližšie podrobnosti nie sú známe.

17:42 Írska polícia oznámila, že vyšetruje incident s niekoľkými neznámymi dronmi počas príletu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského začiatkom tohto týždňa do Dublinu. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AFP a írskej verejnoprávnej televízie RTE.

Špeciálna detektívna jednotka (SDU) bude v tomto prípade spolupracovať s írskymi obrannými silami i medzinárodnými bezpečnostnými partnermi, uviedla polícia.

Zelenského lietadlo pristálo v Dubline v pondelok krátko pred 23.00 h miestneho času (utorok 00.00 h SEČ). V približne rovnakom čase hlásila posádka lode Írskej námornej služby William Butler Yeats, že spozorovala niekoľko neznámych dronov severne od Dublinu.

Ukrajinský prezident začiatkom týždňa navštívil Írsko vôbec po prvýkrát v svojom úrade. V Dubline absolvoval bilaterálne rokovanie s premiérom Micheálom Martinom a stretol sa s vicepremiérom Simonom Harrisom či ministerkou obrany Helen McEnteeovou.

O incidente s dronmi bol Martin informovaný. Na podujatí vo Walese v piatok uviedol, že sa tento mesiac uskutoční zasadnutie Rady národnej bezpečnosti, na ktorom sa bude o incidente diskutovať. Na otázku, či za incidentom môže byť Rusko, odpovedal, že kým to o tom nebude mať viac informácií, nebude sa k tomu vyjadrovať.

17:00 Nórsko si objedná dve ponorky od nemeckého dodávateľa ThyssenKrupp Marine Systems a rakety dlhého doletu. Oznámil to dnes podľa agentúry AFP minister obrany Tore Sandvik. Ide podľa neho o nevyhnutnú investíciu pre zvýšenie odstrašujúcich schopností krajiny. Oslo si už v roku 2021 objednalo od rovnakého dodávateľa štyri ponorky za 45 miliárd nórskych korún. Prvá z nich by mala byť Nórsku dodaná v roku 2029.

Ani novoohlásené výdavky nebudú podľa AFP malé. Nórska vláda kvôli tomu navrhla zvýšiť rozpočet o 46 miliárd nórskych korún. Ministerstvo obrany uvádza, že cena za jednu ponorku vrátane zbraňového systému v posledných rokoch vzrástla kvôli vysokým cenám dôležitých surovín. Vo vyhlásení nórske ministerstvo oznámilo, že nákup rakiet dlhého doletu bude stáť 19 miliárd nórskych korún.

„Nórsko je pobrežný a námorný štát a ponorky sú pre obranu našej krajiny absolútne nevyhnutné. V severnom Atlantiku a Barentsovom mori pozorujeme zvýšenú aktivitu ruských síl,“ uviedol Sandvik vo vyhlásení. Minister ďalej povedal, že Nórsko ako „oči a uši“ NATO na severe musí lepšie demonštrovať svoju prítomnosť v regióne.

Rusko a Nórsko zdieľajú 198 kilometrov dlhú pozemnú hranicu na ďalekom severe a tiež námornú hranicu v Barentsovom mori. Od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 sa podľa AFP značne zvýšilo napätie v severoeurópskych moriach. Viaceré európske krajiny obvinili Rusko, že stojí za poškodením podmorskej infraštruktúry.

16:50 V Prešove v piatok minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Blanár (Smer) a minister zahraničných vecí Ukrajiny Andrij Sybiha otvorili Generálny konzulát Ukrajiny.

Čítajte viac Blanár a Sybiha otvorili v Prešove Generálny konzulát Ukrajiny

16:30 Ruské štátne aktíva zmrazené v Európskej únii je vhodnejšie využiť ako vyjednávací prostriedok pre dosiahnutie mieru na Ukrajine a nie na financovanie tzv. reparačnej pôžičky pre Kyjev. Uviedla to v piatok výkonná riaditeľka spoločnosti Euroclear, v ktorej je uložená väčšina týchto aktív, informuje portál Politico.

„V tejto fáze by bolo lepšie použiť tieto peniaze na mierové rokovania namiesto toho, aby sa vytvárala krajne komplexná a riziková právna štruktúra a potom sa prišlo o túto páku na rozhovoroch,“ povedala Valérie Urbainová pre belgickú televíziu VRT.

Európska komisia navrhla reparačnú pôžičku vo výške 165 miliárd eur v stredu, dva týždne pred summitom lídrov členských krajín EÚ v Bruseli. Očakáva sa, že „vojnová pokladnica“ Ukrajiny sa vyčerpá v apríli budúceho roka. Európski lídri preto musia rozhodnúť, či na ďalšiu pomoc Kyjevu použijú financie Kremľa podliehajúce sankciám alebo vlastné rozpočtové prostriedky.

Belgická vláda pod vedením flámskeho nacionalistu Barta De Wevera sa obáva, že reparačná pôžička by mohla podnietiť odvetné opatrenia Ruska. De Wever žiada, aby vlády členských štátov EÚ poskytli finančné záruky okamžitého vyplatenia v prípade, ak by sa Moskve podarilo získať svoje zmrazené štátne aktíva späť.

Euroclear ako depozitár cenných papierov sídliaci v Bruseli má priamy záujem na rokovaniach, pretože najväčšia časť zmrazených ruských aktív je uložená v tejto medzinárodnej spoločnosti. Podľa Urbainovej sú finančné riziká spojenia aktív s reparačnou pôžičkou príliš vysoké a možný bankrot Euroclearu v dôsledku tejto iniciatívy by negatívne ovplyvnil atraktivitu európskeho trhu i globálny finančný trh.

EK tvrdí, že jej návrhy riešia väčšinu obáv Belgicka a Euroclearu. De Wever o tom presvedčený nie je. V piatok večer sa s ním stretnú predsedníčka EK Ursula von der Leyenová a nemecký kancelár Friedrich Merz, aby sa pokúsili získať jeho podporu.

16:15 Švédsko v najbližších rokoch postupne prestane poskytovať rozvojovú pomoc pre Zimbabwe, Tanzániu, Mozambik, Libériu a Bolíviu. O tieto peniaze zvýši podporu pre Ukrajinu.

„Ukrajina je najdôležitejšou prioritou švédskej zahraničnej a rozvojovej politiky a preto vláda plánuje v roku 2026 zvýšiť pomoc Ukrajine na najmenej 10 miliárd korún (približne 912 miliónov eur, pozn. TASR),“ uviedol minister pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu a zahraničný obchod Benjamin Dousa. Švédsko tiež v Bolívii, Libérii a Zimbabwe zatvorí svoje veľvyslanectvá a rovnaký krok čaká aj Irak.

„Neexistuje žiadna tajná tlačiareň bankoviek na účely rozvojovej pomoci a peniaze musia odniekiaľ pochádzať,“ dodal Dousa. Podľa švédskej vlády takýto krok uvoľní v nasledujúcich rokoch viac než dve miliardy korún, ktoré by mohli byť presmerované na Ukrajinu napríklad na obnovu energetickej infraštruktúry.

Od nástupu súčasnej vlády Švédsko ukončilo rozvojovú pomoc pre viac ako desať krajín, napríklad Burkinu Faso alebo Mali. Štokholm je významným svetovým poskytovateľom rozvojovej a humanitárnej pomoci, na ktorú počas posledných troch rokov vyčleňoval približne 56 miliárd korún ročne.

Vláda uviedla, že na roky 2026 až 2028 sa to zníži na 53 miliárd korún ročne, pretože prehodnotila svoje priority. Časť peňazí chce použiť na úhradu nákladov spojených s imigráciou a repatriáciou migrantov.

16:10 Spojené štáty chcú, aby Európa prevzala väčšinu konvenčných obranných kapacít v rámci NATO, od spravodajskej činnosti po rakety, do roku 2027. S odvolaním sa na svoje zdroje o tom v piatok informovala agentúra Reuters.

Čítajte viac USA chcú väčšinu záväzkov v NATO do dvoch rokov preniesť na Európu. Poradí si aj s menším počtom amerických vojakov, mieni generál Grynkewich

15:50 Americký prezident Donald Trump a jeho vláda v novej oficiálnej národnej bezpečnostnej stratégii vinia EÚ a migráciu z toho, čo označujú za bezprostredne hroziaci a totálny kultúrny a civilizačný rozklad Európy. Napísal o tom dnes spravodajský server Politico.

Čítajte viac Európe hrozí totálny civilizačný rozklad, tvrdí Trump v novej bezpečnostnej stratégii. Brusel reaguje

14:20 Nemeckí poslanci dnes schválili novú podobu vojenskej služby. Zákon zavádza plošné odvody a stanovuje tiež ciele počtov nových regrútov. Ak sa ich nepodarí v danom roku dosiahnuť, budú môcť poslanci Spolkového snemu odhlasovať takzvanú povinnú vojenskú službu z potreby. Žiaci a študenti v mnohých mestách Nemecka dnes proti zákonu protestujú.

Čítajte viac Nemeckí poslanci schválili novú podobu vojenskej služby, má aj prvok povinnosti. V mestách po celej krajine sú protesty

14:05 Niekoľko dronov preletelo nad francúzskou ponorkovou základňou na polostrove Île Longue na západe krajiny. Informovala o tom dnes agentúra AFP s odvolaním sa na vyjadrenie žandárstva. Na základni neďaleko bretónskeho Brestu sú umiestnené francúzske jadrové ponorky s balistickými strelami (SNLE).

Podľa žandárov sa nad základňou vo štvrtok okolo 19.30 h objavilo päť dronov. Námorná pechota, ktorá sa podieľa na ochrane priestoru, na bezpilotné lietadlá za použitia detekčných a protidronových systémov niekoľkokrát vypálila, doplnili žandári.

Drony sa podľa agentúry AFP v tejto oblasti objavili už skôr. V polovici novembra zaznamenali francúzske sily bezpilotné lietadlá nad blízkym polostrovom Crozon, nad vojenským územím však nepreleteli.

Na ochrane základne Île Longue, ktorá predstavuje kľúčové miesto pre prostriedky francúzskeho jadrového odstrašenia, sa popri pechote podieľa tiež približne 120 príslušníkov námorného žandárstva. Základňa zabezpečuje údržbu štyroch francúzskych ponoriek SNLE, z ktorých vždy jedna hliadkuje na mori.

V posledných mesiacoch zaznamenalo prelety dronov nad vojenskými priestormi, letiskami i ďalšími objektmi viacero európskych štátov. Írsko napríklad vo štvrtok informovalo o výskyte dronov blízko priestoru, kam smerovalo lietadlo ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý v ten deň prilietal na oficiálnu návštevu krajiny.

13:05 Ruský prezident Vladimir Putin v piatok počas návštevy v Naí Dillí vyhlásil, že Rusko je pripravené pokračovať v „nepretržitých dodávkach“ palív do Indie. Vedenie v Naí Dillí pritom čelí silnému tlaku Spojených štátov, aby India prestala nakupovať ruskú ropu, informovala agentúra AFP.

„Rusko je spoľahlivým dodávateľom ropy, plynu, uhlia a všetkého, čo je potrebné pre rozvoj energetiky Indie,“ povedal Putin počas návštevy v Naí Dillí indickému premiérovi Naréndrovi Módímu. Dodal, že Rusko je pripravené pokračovať v dodávkach palív pre rýchlo sa rozvíjajúcu indickú ekonomiku.

Módí sa Putinovi poďakoval za „neochvejný záväzok voči Indii“ a uviedol, že energetická bezpečnosť je „silným a dôležitým pilierom“ indicko-ruského partnerstva. Priamo o rope sa však nezmienil.

Premiér Módí, ktorý hovoril o Putinovi ako o svojom priateľovi, ocenil dlhodobé vzťahy medzi Naí Dillí a Moskvou. Zdôraznil, že obidve krajiny sa dohodli na programe hospodárskej spolupráce do roku 2030, ktorý má zabezpečiť diverzifikovaný, vyvážený a udržateľný obchod a investície.

Pre pokračujúce nákupy ruskej ropy americký prezident Donald Trump v auguste uvalil 50-percentné clá na väčšinu indických výrobkov. Washington tvrdil, že príjmy z predaja ropy Rusku pomáhajú financovať vojnu na Ukrajine.

13:00 V poľskom Sejme sa v piatok predpoludním skončila utajená časť rokovania, počas ktorej premiér Donald Tusk predložil informáciu o bezpečnosti štátu. Podľa zdrojov agentúry PAP údajne hovoril o ruských stopách v tzv. kryptoafére. Sejm pokračuje rokovaním o zákone o kryptomenách, ktorý prezident Karol Nawrocki vetoval. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Cieľom nového zákona bolo sprísniť dohľad nad trhom kryptomien a zvýšiť ochranu investorov. Premiér veto prezidenta už skôr skritizoval a poukázal na bezpečnostné aspekty novely. Rusko podľa neho kryptomeny využíva na financovanie sabotáží v krajinách EÚ. Poukázal tiež na prebiehajúce vyšetrovanie spojené s veľkou firmou z kryptomenového sektora

Poslanci majú v rokovaní pokračovať v otvorenom režime a venovať sa prezidentskému vetu zákona o kryptomenách. Na jeho prelomenie vyzval aj štátny tajomník ministerstva obrany Cezary Tomczyk. „Vieme, akou veľkou hrozbou z hľadiska rôznych ruských stôp môžu byť rôzne finančné toky,“ povedal Tomczyk a dodal, že štát musí mať nástroje, aby ich vedel kontrolovať.

11:30 Ruský prezident Vladimir Putin a indický premiér Naréndra Módí vydali v piatok v Naí Dillí spoločné vyhlásenie, v ktorom načrtli plány budúcej bilaterálnej spolupráce v politike, bezpečnosti, ekonomike, energetike a ďalších oblastiach.

Toto spoločné vyhlásenie bolo vydané po rozhovoroch na vysokej úrovni počas štátnej návštevy ruského prezidenta v Indii. Táto návšteva sa koná v čase, keď Naí Dillí čelí silnému tlaku USA, aby prestalo nakupovať ruskú ropu, informovala agentúra AFP.

Obaja lídri okrem toho schválili aj program rozvoja rusko-indickej hospodárskej spolupráce do roku 2030 a program kultúrnych výmen do roku 2030.

Táto návšteva Indie je Putinova prvá od začiatku vojny na Ukrajine. Módí v piatok pred novinármi uviedol, že s Putinom o Ukrajine rokuje pravidelne. Dodal, že Naí Dillí podporuje všetky snahy o čo najskoršie nastolenie mieru. „Musíme pracovať všetci a spoločne, aby sme dosiahli mier. Som si plne istý, že svet sa opäť vydá touto cestou,“ povedal Modi.

Agentúra AFP upriamila pozornosť na to, že Putina vo štvrtok po prílete do Naí Dillí privítal osobne premiér Módí. Z letiska odchádzali spoločne autom na súkromnú večeru – zopakovali tak scenár z ich posledného stretnutia v Číne v septembri, keď Putin zviezol Módího vo svojom aute.

V piatok sa Putinovi dostalo najprv čestného privítania v prezidentskom paláci v Naí Dillí, po ktorom nasledovalo rokovania s Módím a následne aj v prítomnosti delegácií oboch štátov. Obaja lídri by mali vystúpiť na fóre podnikateľov a priemyselníkov z oboch krajín. Večer Putin absolvuje slávnostnú večeru, ktorú podáva indická prezidentka Draupadí Murmúová.

11:25 Po zásahu dronu do rodinného domu v obci Vasyľkivka v Dnepropetrovskej oblasti prišiel v piatok o život 12-ročný chlapec. Zranenia utrpeli ďalšie dve osoby, pravdepodobne rodičia chlapca. Na sociálnych sieťach o tom informoval šéf oblastnej vojenskej administratívy Vladyslav Hajvanenko. Ruská armáda útok na Dnepropetrovskú oblasť nekomentovala, doplnila britská stanica BBC.

Podľa rannej zvodky ukrajinskej armády ruské jednotky v noci na piatok zaútočili na Ukrajinu 137 dronmi, z ktorých väčšina – približne 90 – boli útočné. Ukrajinská armáda dodala, že 80 dronov bolo zostrelených alebo vyradených prostriedkami rádioelektronického boja. Zaznamenaných však bolo 57 zásahov útočných bezpilotných lietadiel na 13 miestach.

11:20 Ukrajinská armáda zasiahla dronmi mrakodrap v hlavnom meste Čečenska, kde sídlia tamojšie ministerstvá či bezpečnostná rada. Informuje o tom ruský denník The Moscow Times, podľa ktorého na mieste došlo k silnej explózii a požiaru. Letisko Groznyj, rovnako ako aj letiská Beslan a Magas, boli uzavreté pre riziko útokov dronmi.

Čítajte viac "Výbušné" ráno v Čečensku. Ukrajinci zasiahli ministerský mrakodrap v Groznom

11:00 Najbližšie dni rozhodnú o tom, či sa rusko-ukrajinská vojna priblíži, či sa rozšíri smerom k Európe, alebo či bude ukončená. Povedal to predseda maďarskej vlády Viktor Orbán v piatok v pravidelnom rozhovore pre verejnoprávny rozhlas Kossuth Rádió.

Čítajte viac Orbán: V najbližších dňoch sa rozhodne, či sa vojna rozšíri do Európy

10:30 Rokovania delegácií Ukrajiny a USA o ukončení vojny na Ukrajine, ktoré sa konali v Miami na Floride, sa skončili. Ako informoval ukrajinský web Suspiľne, delegácia z Kyjeva sa v Miami snažila získať jasnejší obraz o rokovaniach amerických emisárov v Moskve, kde sa v utorok stretli s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, informovali agentúra DPA a britská stanica BBC.

Ukrajinu na Floride reprezentoval predseda Rady národnej bezpečnosti Rustem Umerov a náčelník generálneho štábu Andrij Hnatov. Hlavnou témou ich misie bolo vyjasniť si okolnosti utorkového stretnutia ruského prezidenta Vladimira Putina s americkými emisármi Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom. Ako poznamenal web Suspiľne, táto návšteva v Kyjeve vyvolala mnoho otázok.

Prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtkovom večernom videu zdôraznil, že Ukrajina chce presne vedieť, aké posolstvo Washington Moskve priniesol.

Witkoff, ktorý sa s Putinom stretol už šiesty raz, mal údajne v Kremli predstaviť aktualizovanú pozíciu USA o tom, ako ďalej postupovať v snahe dosiahnuť koniec vyčerpávajúcej a viac než tri roky trvajúcej vojny na Ukrajine.

Umerovov tím rokoval na Floride aj uplynulý víkend, a to s americkým ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom, ale aj s Witkoffom a Kushnerom.

10:15 Nemecké stíhacie lietadlá Eurofighter Typhoon budú od soboty strážiť poľský vzdušný priestor v rámci misie NATO Air Policing. Stroje budú umiestnené na 22. leteckej základni taktického letectva v Malborku, oznámilo v piatok poľské operačné velenie ozbrojených síl (DO RSZ) na sieti Facebook, informuje varšavský spravodajca TASR.

„Ich prítomnosť posilňuje systém rýchlej reakcie a priamo zvyšuje úroveň ochrany poľského vzdušného priestoru a východného krídla Aliancie,“ píše sa vo vyhlásení velenia. Obrana vzdušného priestoru Poľska funguje v nepretržitom režime a je plne integrovaná do aliančného systému protivzdušnej obrany.

Spolu so šiestimi lietadlami zo základne Nörvenich v spolkovej krajine Severné Porýnie-Vestfálsko prišlo aj približne 150 vojakov Bundeswehru. „Naše nasadenie v Poľsku zdôrazňuje neochvejný záväzok Nemecka k spoločnej bezpečnosti euroatlantického priestoru,“ povedal veliteľ oddielu. Nemecké pôsobenie v Malborku je predbežne naplánované do marca 2026. Päť nemeckých stíhačiek od pôsobí od apríla aj na misii v Rumunsku.

9:32 Pri útoku ukrajinského dronu bola poškodená infraštruktúra ruského prístavu Temriuk na pobreží Azovského mora. S odvolaním sa na miestne krízové centrum o tom v piatok informovala agentúra Reuters.

„Došlo k požiaru… Na mieste pracujú špeciálne a záchranné zložky,“ uviedlo centrum vo vyhlásení zverejnenom v aplikácii Telegram.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že systémy protivzdušnej obrany v noci na piatok zachytili a zničili 41 ukrajinských dronov vrátane jedného nad Krasnodarským krajom, na ktorého území sa nachádza prístav Temriuk.

Toto leto ruské médiá informovali o otvorení terminálu na vývoz ropy v prístave Temriuk. Noviny Novaja Kubaň napísali, že ropné produkty sa odtiaľ prepravujú „priamo do krajín na pobreží Čierneho a Stredozemného mora“.

Podľa britskej stanice BBC ukrajinská armáda v noci na piatok vypustila svoje drony do útokov v niekoľkých ruských regiónoch. Ruský úrad pre bezpečnosť leteckej dopravy hlásil uzavretie letísk v Krasnodare, Soči, Penze, Saratove, Samare a Ulianovsku. Výstraha pred útokmi dronov bola vydaná aj pre Stavropoľský kraj a Orenburskú oblasť.

Útok dronov zaznamenalo aj mesto Syzraň. Ukrajinské a ruské telegramové kanály zverejnili fotografie zachytávajúce požiare v meste. Podľa nepotvrdených správ mohli drony cieliť na veľkú ropnú rafinériu Syzraň, ktorá v minulosti už niekoľkokrát utrpela zásahy.

Blogeri na sociálnych sieťach zverejnili aj fotografie poškodenej viacposchodovej kancelárskej budovy v komplexe Grozny City v čečenskom hlavnom meste. Údajne ide o následky útoku ukrajinského dronu. Čečenské úrady však nehlásili žiadne škody.

Letisko Groznyj, rovnako ako aj letiská Beslan a Magas, boli uzavreté pre riziko útokov dronmi.

Čítajte viac VIDEO: Najničivejšia séria útokov na Rusko. Bezprecedentné ukrajinské údery prepísali mapu ruskej energetiky

9:18 Schôdzka ruského prezidenta Vladimira Putina s jeho americkým náprotivkom Donaldom Trumpom by sa mohla uskutočniť v najbližšej budúcnosti. Rusko-americké rokovania o urovnaní konfliktu na Ukrajine pokročili, Moskva je ďalej pripravená spolupracovať s terajším tímom amerických vyjednávačov. Uviedol to dnes podľa tlačových agentúr poradca Kremľa Jurij Ušakov.

Ušakov predtým ruským médiám povedal, že Rusko čaká na reakciu Spojených štátov po utorkovom rokovaní Putina s americkým zvláštnym vyslancom Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom, ktorý je Trumpovým zatym. Podľa agentúry Reuters zároveň uviedol, že teraz nie sú v pláne ani ďalšie rokovania s Witkoffom ani telefonát medzi Trumpom a Putinom

O rokovaní v Kremli mal podľa skorších informácií hovoriť Witkoff v noci na dnes s ukrajinskou delegáciou na Floride. Ukrajinské médiá s odvolaním sa na zdroje v delegácii dnes ráno informovali, že rokovania sa medzičasom skončili, podrobnosti o jeho obsahu však zatiaľ nie sú známe. Rokovania sa z ukrajinskej strany zúčastnil tajomník bezpečnostnej rady Rustom Umerov a náčelník generálneho štábu Andrij Hnatov.

9:05 Ukrajinské ozbrojené sily počas tohtoročnej jesene zasiahli bezprecedentný počet ruských strategických objektov. Podľa údajov generálneho štábu, ktoré cituje investigatívny projekt ‚Schémy‘ (Rádio Sloboda), ukrajinská armáda zasiahla viac než 50 objektov palivovej a vojensko-priemyselnej infraštruktúry Ruska.

7:25 Rusko čaká na reakciu Spojených štátov po utorkovom rokovaní v Kremli s americkým zvláštnym vyslancom Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom, ktorý je zaťom amerického prezidenta Donalda Trumpa. Dnes to podľa agentúry Reuters uviedol Jurij Ušakov, poradca ruského prezidenta Vladimira Putina. Podľa Ušakova teraz nie sú v pláne ani ďalšie rokovania s Witkoffom ani telefonát medzi Trumpom a Putinom. Rokovania sa týkali možnosti zastaviť boje na Ukrajine.

„Teraz čakáme na reakciu našich amerických kolegov na rokovania, ktoré sme mali v utorok,“ povedal Ušakov ruským médiám.

O rokovaní v Kremli mal podľa skorších informácií rokovať Witkoff v noci na dnes s ukrajinskou delegáciou na Floride. Nie je však zatiaľ isté, či sa schôdza naozaj odohrala.

6:15 Belgický premiér Bart De Wever sa vyjadril k zmrazeným ruským aktívam a podmienkam, za akých by bolo Belgicko ochotné na ne siahnuť.

„V parlamente som odpovedal na otázky týkajúce sa postoja našej krajiny k Euroclearu. Šíri sa veľa nepravdivých narážok s cieľom vyvíjať na nás tlak, ale naše podmienky sú rozumné a konštruktívne. Nebudeme sa zaťažovať nezodpovednými rizikami,“ uviedol na sociálnej sieti a pridal video z vystúpenia.

Čítajte viac Belgický premiér má strach z Putinovej pomsty. Odmieta dať Ukrajine miliardy zo zmrazených ruských aktív

„Podľa súčasných bilaterálnych dohôd o ochrane investícií môže kompenzácia za nezákonné vyvlastnenie výrazne presiahnuť hodnotu samotného majetku a zahŕňať zložený úrok a nerealizované zisky. Preto by podľa nášho názoru mali záruky od prvého dňa pokrývať všetky potenciálne finančné záväzky,“ uviedol belgický politik podľa ukrajinskej agentúry Unian.

Druhou podmienkou De Wevera je „zabezpečenie likvidity a ochrany pred rizikom“. Belgicko chce zabezpečiť, aby depozitár spoločnosti Euroclear mal potrebné zdroje v prípade núdze. Napríklad, ak by sa depozitár dostal pod ruské sankcie alebo ak by ruská centrálna banka požadovala kompenzáciu.

Treťou podmienkou je, že Brusel očakáva spravodlivé rozdelenie nákladov. Podľa de Wevera sa na operácii musia zúčastniť všetky členské štáty EÚ, ktoré vlastnia ruské aktíva: „Tieto finančné prostriedky musíme požadovať proporcionálne a rovnako od všetkých inštitúcií, ktoré sa nachádzajú na území Európy, a ideálne aj širšie ako územie Európy – vrátane krajín, ktoré sú súčasťou koalície odhodlaných“.

Belgický premiér podľa Unianu zároveň ubezpečil, že jeho krajina úplne podporuje Ukrajinu. „Sme pripravení prinášať obete, ale nemôžeme od našej krajiny požadovať nemožné,“ uviedol.

Čítajte viac Belgický premiér má strach z Putinovej pomsty. Odmieta dať Ukrajine miliardy zo zmrazených ruských aktív

Predtým v rozhovore pre denník La Libre Belgique Bart De Wever uviedol:

"Tlak pri tejto otázke je neuveriteľný. Mám tím, ktorý na tom pracuje dňom i nocou. Bol by to pekný príbeh: vziať peniaze od zloducha, Putina, a dať ich tým dobrým, Ukrajine. Ale ukradnúť zmrazené aktíva inej krajiny, jej štátnych investičných fondov, to sa nikdy predtým nestalo. Ide o peniaze ruskej centrálnej banky. Ani počas druhej svetovej vojny neboli peniaze Nemecka skonfiškované.

Počas vojny sú štátne investičné fondy zmrazené. A na konci vojny sa musí porazený štát vzdať všetkých alebo časti týchto aktív, aby odškodnil víťazov. Ale kto naozaj verí, že Rusko na Ukrajine prehrá? Je to mýtus, úplná ilúzia. Nie je ani žiaduce, aby prehrali a aby v krajine, ktorá má jadrové zbrane, zavládla nestabilita.

A kto verí, že Putin pokojne prijme konfiškáciu ruských aktív? Moskva nám odkázala, že v prípade zabavenia budeme Belgicko a ja osobne pociťovať následky ‚naveky‘. To sa mi zdá byť dosť dlhá doba…

Rusko by tiež mohlo skonfiškovať niektoré západné aktíva: Euroclear má v Rusku 16 miliárd. Všetky belgické továrne v Rusku by tiež mohli byť zabavené. A čo ak by Bielorusko a Čína tiež skonfiškovali západné aktíva? Zvážili sme toto všetko? Nie, nezvážili. Pýtal som sa svojich európskych kolegov, či sú pripravení zdieľať riziká, ktoré znáša Belgicko. Iba Nemecko povedalo, že je pripravené tak urobiť… Bez tohto rozdelenia solidarity urobím všetko pre to, aby som túto záležitosť zablokoval. Všetko. Po tejto epizóde, ak dostanem po „16“ (pozn. sídlo belgického premiéra je na Rue de la Loi 16) nejakú medzinárodnú prácu, tak nanajvýš umývanie riadov…" podotkol Bart De Wever.