Posolstvo odovzdali predstavitelia amerického ministerstva obrany zodpovední za politiku NATO tento týždeň na stretnutí vo Washingtone, kde bolo prítomných niekoľko európskych delegácii, a potvrdilo ho päť zdrojov oboznámených s diskusiami.
Zástupcovia Pentagónu dali na schôdzke najavo, že Washington nie je spokojný s pokrokom, ktorý Európa dosiahla v posilňovaní svojej obrany od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022.
Ak sa Európe do roku 2027 nepodarí prevziať vedenie nad obranou v NATO, Spojené štáty by sa mohli prestať podieľať na niektorých mechanizmoch obrannej koordinácie v rámci Aliancie, uviedli zdroje pod podmienkou zachovania anonymity.
Čítajte viac Rusko sa tlačí na NATO, do Estónska poslal Putin migy. Začne ich aliancia zostreľovať?
Medzi konvenčné obranné schopnosti patria nejadrové prostriedky, ako sú vojaci či rakety. Bezprostredne nie je známe, ako by USA merali pokrok Európy v preberaní väčšiny bremena v tejto oblasti, ani to, či stanovený termín predstavuje stanovisko administratívy prezidenta Donalda Trumpa, alebo len názory niektorých predstaviteľov Pentagónu.
Presunutie zodpovednosti z USA na európske štáty v NATO by podľa Reuters dramaticky zmenilo spôsob, akým Washington spolupracuje so svojimi najdôležitejšími vojenskými partnermi.
Čítajte viac Ešte to nie je vojna s Moskvou. Poliaci zostrelili ruské drony, NATO vraví, že Putinovi neustúpi
Niekoľko európskych predstaviteľov uviedlo, že lehota do roku 2027 nie je realistická bez ohľadu na to, ako USA posudzujú pokrok Európy, pretože tá viac než peniaze potrebuje politickú vôľu, aby v krátkodobom horizonte nahradila určité kapacity Spojených štátov.
Spojenci v NATO momentálne okrem iného čelia meškaniam vo výrobe vojenského vybavenia. Hoci Američania nabádajú Európu, aby nakupovala viac materiálu vyrobeného v USA, dodanie najpokročilejších zbraní a systémov by v prípade objednávky v súčasnosti trvalo roky, poznamenal Reuters.
Čítajte viac Expert: Rusko lezie po eskalačnom rebríku. Čo na NATO pošle po dronoch?
Washington navyše prispieva aj ťažko vyčísliteľnými položkami, ako sú spravodajské informácie a prieskumné a sledovacie služby. Tie sa ukázali ako kľúčové pre vojnové úsilie Ukrajiny brániacej sa ruskej invázii.
Európske štáty vo všeobecnosti prijali požiadavku Trumpa, aby prevzali väčšiu zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť. V júni na summite NATO sa zaviazali výrazne zvýšiť výdavky na obranu na päť percent svojho HDP do roku 2035. Trump tento prísľub ocenil. Európska únia si medzitým stanovila cieľ pripraviť Európu na obranu do roku 2030, čo analytici považujú za veľmi ambiciózne.
Americký generál a vrchný veliteľ spojeneckých síl v Európe (SACEUR) Alexus Grynkewich vo štvrtok podľa magazínu Politico vyjadril presvedčenie, že menej amerických vojakov v Európe neohrozí obranyschopnosť kontinentu. „Som presvedčený o schopnostiach“ Európy a Kanady, povedal štvorhviezdičkový generál s tým, že NATO „je schopné čeliť akejkoľvek kríze alebo nepredvídanej udalosti.“
Grynkewichove vyjadrenia navyše prichádzajú v čase stupňujúcich sa obáv z očakávaného čiastočného sťahovania amerických vojsk z Európy. Takzvané preskúmanie pozície by malo zahŕňať presun amerických síl z Európy do indo-tichomorského regiónu.
Tento pohyb sa už začal, keď sa Spojené štáty v novembri rozhodli, že stiahnu z Rumunska 800 svojich vojakov. Bukurešť toto rozhodnutie kritizovala a vyzvala Washington, aby ho zrušil. Obavy zo zníženia počtu 85-tisíc amerických vojakov v Európe tiež odrážajú širšiu diskusiu o záväzku Washingtonu voči NATO pod Trumpovým vedením.
Európski lídri sa v súkromí obávajú Trumpom podporovaného úsilia o ukončenie vojny na Ukrajine, ktoré niektorí vnímajú ako momentálne prospešné pre Rusko. Francúzsky prezident Emmanuel Macron údajne v uniknutom telefonickom rozhovore varoval, že USA by sa mohli chystať Ukrajinu „zradiť“.
Tento búrlivý vzťah sa opäť prejavil tento týždeň po tom, čo americký minister zahraničných vecí Marco Rubio neprišiel na stretnutie ministrov zahraničných vecí NATO – čo sa od založenia Aliancie v roku 1949 takmer nikdy nestalo. Medzitým jeho zástupca na neverejnom stretnutí pokarhal spojencov za to, že uprednostňujú vlastný zbrojársky priemysel namiesto toho, aby naďalej míňali peniaze na americké vybavenie. Takmer dve tretiny európskych obranných výdavkov pritom smerujú do USA, čo sa však EÚ usiluje zmeniť programami zameranými na podporu miestnej výroby.
Znepokojenie Európy ohľadom spoľahlivosti jej spojenectva s USA prichádza v čase, keď sa blíži štvrté výročie vpádu ruských vojsk na Ukrajinu, pričom európske tajné služby varujú, že Rusko je pripravené zaútočiť na členský štát NATO do konca desaťročia a hybridné útoky spojené s Ruskom sa stupňujú na celom kontinente.
Šéf Kremľa sa tento týždeň povedal, že je na vojnu s Európou „pripravený“, čo nepriamo potvrdil aj Grynkewich, povedal, že má „obavy“, že Rusko by v „blízkej budúcnosti“ mohlo otestovať kolektívnu obranu NATO.
„Skutočným problémom“ sú v súčasnosti Ruské hybridné útoky, povedal Grynkewich a zopakoval výzvu viacerých európskych lídrov, aby sa na hybridné aktivity Moskvy reagovalo ráznejšie.
„Aj my uvažujeme o proaktívnom prístupe,“ povedal generál, no ďalšie podrobnosti poskytnúť odmietol. „Ak sa Rusko rozhodlo stavať pred dilemy nás, tak možno existujú spôsoby, ako by sme mohli stavať pred dilemy my ich,“ dodal najvyšší veliteľ spojeneckých síl v Európe Alexus Grynkewich.
