1382. deň: Ťažké rokovania o Donbase: Zelenskyj s americkými vyjednávačmi hľadal cestu zo slepej uličky. Axios odhaľuje detaily

Čítajte viac 1381. deň: Šéfka Euroclear: Použite zmrazené ruské aktíva na dosiahnutie mierovej dohody

23:30 Ruská prokuratúra požiadala súd, aby potrestal väzením od 1,5 roka po 15 rokov štyroch ruských vojakov obžalovaných zo zavraždenia Američana, ktorý bojoval na strane Ruska proti Ukrajine. Informovala o tom s odvolaním sa na nemenovaný informovaný zdroj ruská štátna agentúra TASS, ktorej správu prevzali ďalšie médiá. Súd sa koná za zatvorenými dverami, teda s vylúčením verejnosti a médií.

Russel Bentley vlani v apríli zmizol na okupovanej východnej Ukrajine. Vyšetrovatelia neskôr dospeli k záveru, že ho obžalovaní ruskí vojaci v Donecku uniesli a umučili k smrti. Následne vyhodili do povetria auto s Američanovou mŕtvolou a pozostatky sa pokúsili ukryť, aby zakryli stopy zločinu.

Bentley pricestoval do Donbasu na východe Ukrajiny v roku 2014 a vstúpil do radov separatistov, ktorí za podpory Ruska začali ozbrojený boj proti novej prozápadnej vláde v Kyjeve, vytvorenej po zvrhnutí proruského prezidenta Viktora Janukovyča.

Bentley, prezývaný Texas, sa podľa TASS zúčastnil kľúčových bitiek v tomto konflikte.

Čítajte viac Donbaského kovboja z USA, ktorý bojoval za Rusov, mučili a zabili spolubojovníci. Vojakov čaká súd

Neskôr ho ruské médiá označovali za vojnového spravodajcu štátnej agentúry Sputnik, pokladanej za nástroj ruskej propagandy. Ruskí vojaci ho v Donecku pristihli pri dokumentovaní následkov ukrajinského útoku a pokladali ho za špióna.

22:02 Maďarský premiér Viktor Orbán v sobotu vyhlásil, že do Ruska v najbližších dňoch vyšle obchodnú delegáciu. Do krajiny vycestuje v rámci príprav na obdobie po ukončení vojny na Ukrajine. Orbán sa tak vyjadril na predvolebnom zhromaždení v Kecskeméte. TASR o tom píše podľa agentúry AFP.

Delegácia sa podľa Orbána zameria na hospodársku spoluprácu, najmä v povojnovom období. Maďarský premiér tvrdí, že Rusko by po skončení vojny malo byť opäť integrované do západnej ekonomiky.

„Musíme myslieť dopredu, pretože ak nám Boh pomôže a vojna skončí bez toho, aby sme boli do nej vtiahnutí, a ak americký prezident uspeje v reintegrácii Ruska do globálnej ekonomiky a sankcie budú zrušené, ocitneme sa v odlišnej ekonomickej situácii,“ povedal Orbán.

21:40 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu dve hodiny telefonoval s americkými vyjednávačmi Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom. Hovorili spolu o územných otázkach a bezpečnostných zárukách. Pre portál Axios to uviedli dva nemenované zdroje oboznámené s obsahom rozhovoru, informuje TASR.

Zelenskyj na sociálnej sieti X rozhovor označil ako „dlhý a podstatný“, pričom s americkou stranou sa dohodli na nasledujúcich krokoch a formáte ďalších rokovaní. K telefonátu došlo po utorňajšom stretnutí amerických vyjednávačov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, s ktorým hovorili o americkom mierovom pláne pre Ukrajinu.

Priamo oboznámený zdroj uviedol, že Witkoff a Kushner zhromaždili informácie od oboch strán konfliktu a vyvíjali tlak na Putina aj Zelenského, aby urobili ústupky potrebné na dosiahnutie dohody.

Ďalší nemenovaný zdroj pripustil, že diskusia o územných otázkach je náročná. Rusko stále požaduje, aby Ukrajina stiahla svoje jednotky z častí Donbasu, ktoré kontroluje. Spojené štáty sa podľa neho snažia nájsť nové riešenia na vyriešenie tohto problému.

Ďalšou diskutovanou témou boli bezpečnostné záruky Spojených štátov pre Ukrajinu. Jeden zdroj uviedol, že strany dosiahli významný pokrok a priblížili sa k dohode, ale je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie, aby obe strany interpretovali návrh bezpečnostných záruk podobným spôsobom.

„Hlavnými problémovými otázkami sú územné záležitosti a bezpečnostné záruky. Naším cieľom je zabezpečiť, aby dohodnuté riešenia boli realistické, spravodlivé a udržateľné,“ povedala v sobotu pre Axios ukrajinská veľvyslankyňa vo Washingtone Oľha Stefanišynová.

„Musíme zhromaždiť všetky návrhy a poradiť sa,“ povedal nemenovaný ukrajinský predstaviteľ pre Axios.

21:33 Najmenej šesť ľudí vo veku od 38 do 69 rokov utrpelo zranenia po tom, čo ruská letecká bomba dnes večer zasiahla Slovjansk na východe Ukrajiny, uviedol šéf ukrajinskej správy v Doneckej oblasti Vadym Filaškin. Jeden človek podľa úradov utrpel zranenia pri výbuchu v ruskom meste Belgorod, na ktorý podľa médií spadla letecká bomba vypustená z ruského lietadla.

V Belgorode bol zranený civilista a v meste a okolí pokračujú výpadky prúdu „v dôsledku dopadu bližšie nespresnenej munície“, napísal na sociálnej sieti gubernátor Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov s tým, že škody sa odstraňujú.

Blízko rozvodne dopadla ruská letecká bomba – a práve preto pred výbuchom nebol v meste vyhlásený letecký poplach a nezazneli varovania pred náletom dronov, uviedol belgorodský spravodajský kanál Pepel a dodal, že pred výbuchom obyvatelia mesta počuli hukot lietadla letiaceho smerom k hranici s Ukrajinou. „Explózia bola taká silná, že na strechy domov pršali črepiny, hlina a kamene,“ napísal.

20:40 Šiesteho decembra 2025, v Deň ozbrojených síl Ukrajiny a Deň svätého Mikuláša, vykonalo Oddelenie aktívnych akcií Hlavného spravodajského riaditeľstva Ministerstva obrany Ukrajiny (HUR) spolu s Hnutím odporu proti ruskej okupácii operáciu v Chersonskej oblasti. Počas nej boli podľa HUR "„zlikvidovaní dvaja okupanti a ich dopravný prostriedok“

Čítajte viac Ukrajinská rozviedka tvrdí, že zlikvidovala ruskú posádku z Buče

20:02 Viac ako 60 percent Američanov podporuje poskytovanie amerických zbraní Ukrajine v boji proti ruskej agresii a chce, aby Ukrajina vo vojne zvíťazila. Ako informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, vyplýva z prieskumu Nadácie a inštitútu Ronalda Reagana.

Ukrajina by mala vojnu vyhrať podľa 62 percent opýtaných. Zároveň 64 percent je za dodávky amerických zbraní Kyjevu, čo je o deväť percentuálnych bodov viac ako v minulom roku. Podľa prieskumu sa podpora NATO v USA zvýšila na rekordných 68 percent.

Prieskum uskutočnili od 23. októbra do 3. novembra na vzorke 2 507 respondentov.

18:27 Špeciálna jednotka ukrajinského obranného spravodajstva (HUR) zasiahla ruský protilietadlový raketový systém Buk-M3 neďaleko okupovanej obce Svjatotrojcke v Záporožskej oblasti na juhovýchode krajiny. Informuje o tom spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje vojenskú rozviedku.

„Skúsení príslušníci špeciálnej jednotky 6. decembra vypátrali nepriateľský protilietadlový raketový systém Buk-M3 a úspešne ho zasiahli na Deň ozbrojených síl Ukrajiny," uviedla HUR.

„Ďalší drahý systém protivzdušnej obrany prevádzkovaný ruskými útočníkmi bol spálený," dodala.

18:14 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu telefonoval s americkými vyjednávačmi Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom. Rozhovor označil ako „dlhý a podstatný“, pričom s americkou stranou sa dohodli na nasledujúcich krokoch a formáte ďalších rokovaní. Ukrajina je podľa neho odhodlaná pokračovať v spolupráci s americkou stranou s cieľom dosiahnuť skutočný mier. Informoval o tom na sociálnej sieti X, píše TASR.

„Venovali sme sa mnohým aspektom a prebrali sme kľúčové body, ktoré by mohli zabezpečiť ukončenie krviprelievania a eliminovať hrozbu novej ruskej celoplošnej invázie, ako aj riziko, že Rusko nedodrží svoje sľuby, ako sa to už v minulosti opakovane stalo,“ napísal.

K telefonátu sa pripojil aj hlavný ukrajinský vyjednávač Rustem Umerov a náčelník generálneho štábu Andrij Hnatov. Obidvaja sa nachádzajú na Floride, kde už tretí deň vedú rokovania s Kushnerom a Witkoffom. Zelenskyj sa s nimi chce v dohľadnej dobe stretnúť, aby prediskutovali priebeh rokovaní, keďže o viacerých témach nie je možné hovoriť cez telefón.

Vo vyhlásení zverejnenom americkým ministerstvom zahraničných vecí v noci na sobotu sa uvádza, že obe strany rokovaní sa zhodli na tom, že skutočný pokrok smerom k akejkoľvek mierovej dohode „závisí od ochoty Ruska ukázať skutočný záujem o trvalý mier vrátane krokov na deeskaláciu a zastavenie zabíjania“.

14:29 Britský premiér Keir Starmer v pondelok prijme v Londýne ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a nemeckého kancelára Friedricha Merza. Na spoločnom stretnutí budú pokračovať v rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine. Informovala o tom v sobotu tlačová agentúra PA Media, píše TASR.

Lídri štyroch krajín sa pred dvomi týždňami zúčastnili na virtuálnej schôdzke tzv. koalície ochotných, ktoré zvolali Macron a Starmer. Ten plánuje využiť stretnutie v Londýne aj na to, aby vyjadril Ukrajine podporu zo strany Británie. Diskutovať okrem iného budú o prebiehajúcich rozhovoroch medzi americkými a ukrajinským predstaviteľmi.

14:23 Ukrajinské sily v noci na dnes zasiahli a poškodili jednu z najväčších ruských rafinérií, v Rjazani, ležiacej asi 200 kilometrov juhovýchodne od Moskvy. Oznámil to dnes ukrajinský generálny štáb. Ide o minimálne deviaty útok ukrajinských dronov na rjazanskú rafinériu od začiatku tohto roka, poznamenal spravodajský kanál Astra pôsobiaci v sociálnej sieti Telegram.

Ukrajinské sily zasiahli tiež Alčevský hutnícky kombinát v okupovanej časti Luhanskej oblasti na východe Ukrajiny, ktorý sa podieľa na výrobe ruskej munície. Podnik poškodil požiar, tvrdí generálny štáb.

Naposledy ukrajinské drony zaútočili na Rjazani 20. novembra. Podnik má byť schopný spracovať až 17,1 milióna ton ropy ročne, vyrába štyri druhy benzínu, naftu a 840-tisíc ton leteckého petroleja ročne, a významne sa tak podieľa na zásobovaní ruskej armády a letectva.

Útok na rafinériu a ďalšie ciele v hĺbke Ruska vysvetľuje Kyjev snahou oslabiť vojenský a ekonomický potenciál ruských agresorov a prinútiť Rusko k ukončeniu vojny proti Ukrajine, ktorá pokračuje štvrtým rokom.

Čítajte viac VIDEO: Najničivejšia séria útokov na Rusko. Bezprecedentné ukrajinské údery prepísali mapu ruskej energetiky

12:56 Kvôli nočnému ruskému náletu na Ukrajinu bola dnes preventívne aktivovaná aj česká vrtuľníková jednotka. Českej televízii to oznámila ministerka obrany v demisii Jana Černochová (ODS). Tri české vrtuľníky Mi-171Š pomáhajú od septembra na východnej hranici Poľska s obranou východného krídla Severoatlantickej aliancie (NATO). Nad Poľskom nakoniec žiadna hrozba nebola a jednotka sa vrátila na základňu, uviedla Černochová. Kvôli ruskému náletu vzlietlo aj poľské letectvo.

Lukáš Štěrba z tlačového oddelenia Generálneho štábu armády ČR uviedol na otázku ČTK, že česká vrtuľníková jednotka plní operačné úlohy v Poľsku v súlade s aliančnými záväzkami. „Z bezpečnostných dôvodov nebudeme poskytovať bližšie informácie k časovému priebehu ani k počtu aktivácií,“ uviedol.

Vyslanie českých vrtuľníkov na východ Poľska bolo reakciou na skorší ruský dronový útok, ktorý zasiahol aj poľské územie. Jednotka má v Poľsku podľa armády pôsobiť niekoľko mesiacov, jej hlavnou úlohou je posilňovať poľské ozbrojené sily v ich úlohách ochrany vzdušného priestoru.

„Z preventívnych dôvodov ochrany východnej hranice Poľska bola aktivovaná česká vrtuľníková jednotka, aby pomáhala poľskému letectvu. K zásahu nedošlo, nad územím Poľska nebola žiadna hrozba, jednotka sa vrátila späť na základňu,“ uviedla Černochová podľa ČT.

10:00 Ruská knihkupkyňa Ľubov Beljacká s povzdychom lamentuje nad „ovzduším všadeprítomného strachu a úzkosti“, ktoré sa v dôsledku vojny proti Ukrajine rozšírilo v jej rodnom Petrohrade. Toto mesto, kedysi prezývané ruské „okno do Európy“, je považované za kultúrnu metropolu krajiny, kde vždy prekvitalo nezávislé myslenie, umelecký prejav aj disent, uviedla agentúra AFP.

Čítajte viac Petrohrad v zajatí strachu. Mesto slobody sa mení na laboratórium represie. Miznú knihy, hudba aj humor

9:58 Ruská armáda v noci na sobotu vyslala do útoku na ciele na Ukrajine viac ako 700 dronov a 30 rakiet typu Ch-101, Iskander-K, Iskander-M a Kalibr, pričom opäť cielila najmä na železničnú a energetickú infraštruktúru.

Podľa ukrajinskej armády bolo 615 dronov zostrelených alebo vyradených systémami elektronického boja. Zásahy dronmi a raketami boli zaznamenané na 29 miestach Ukrajiny. Zranenia utrpeli najmenej štyri osoby vrátane 11-ročného chlapca. S odvolaním sa na záchrannú službu o tom v sobotu informovala britská stanica BBC, píše TASR.

9:38 Slovensko dnes pocítilo mierny pokles dodávok plynu z Ukrajiny. Dronové útoky v Dnepropetrovskej oblasti tiež zranili 11-ročného chlapca, uviedol server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na miestne úrady. Rusko informovalo o ukrajinskom útoku na Rjazanskú a Voronežskú oblasť.

Ukrajinské ministerstvo energetiky na svojom účte telegramovom účte uviedlo, že rozsiahly ruský útok poničil elektrárne a zariadenia na distribúciu energie v Kyjevskej, Černihivskej, Ľvovskej, Odeskej, Záporožskej, Dnepropetrovskej, Mykolajivskej a Charkovskej oblasti. V takmer všetkých zasiahnutých častiach Ukrajiny potom ohlásilo výpadky energie.

„Práce na opravách energetickej infraštruktúry pokračujú tam, kde to bezpečnostné podmienky dovoľujú. Energetické spoločnosti robia všetko pre čo najrýchlejšie obnovenie dodávok všetkým zákazníkom,“ doplnilo ministerstvo.

Dronový útok v Dnepropetrovskej oblasti zranil chlapca v meste Nikopol. V Dnipre a ďalších mestách útok spôsobili požiare, doplnil server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na miestne úrady. „Naša protivzdušná obrana zostrelila nad Dnepropetrovskou oblasťou od večera 40 dronov,“ uviedol úradujúci náčelník Dnepropetrovskej oblastnej vojenskej správy Vladyslav Hajvanenko.

8:25 „Ak naozaj chceme žiť podľa pekných prejavov o boji za demokraciu, vôbec by sme nemali uvažovať nad tým, či je Ukrajinu potrebné podporovať tak, aby sa minimálne dostala do výhodnejšej pozície,“ povedal pre Pravdu Karsten Friis z Nórskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy. Je spoluautorom novej štúdie, ktorá hodnotí, koľko by Európu stála výhra Kyjeva a koľko by musela investovať, ak bude agresia režimu Vladimira Putina úspešná.

Čítajte viac Bude Európa čakať, kým Putin pošle do Pobaltia 700-tisíc vojakov? Víťazstvo Ruska bude stáť viac ako úspech Ukrajiny

8:20 Rokovania o možnom využití výnosov zo zmrazených ruských aktív v prospech Ukrajiny boli konštruktívne a Európska únia by mala ďalej pokračovať v hľadaní jednomyseľnej pozície. Zhodli sa na tom v piatok neskoro večer šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a nemecký kancelár Friedrich Merz po stretnutí s belgickým premiérom Bartom De Weverom, ktoré neprinieslo zásadný prelom.

Čítajte viac Brusel chce jednomyseľnú dohodu o miliardách pre Ukrajinu. Leyenová sa zhodla s Merzom: Všetky štáty EÚ musia niesť rovnaké riziko

7:35 Líder ruskej Čečenskej republiky Ramzan Kadyrov v piatok v reakcii na zásah výškovej budovy zrejme ukrajinským dronom v meste Groznyj prisľúbil Kyjevu odvetu do jedného týždňa, uviedla agentúra Reuters.

Kadyrov v príspevku na platforme Telegram uviedol, že dronový útok si nevyžiadal žiadne obete a že úder na komplex budov „nemal žiadny taktický význam“. Podľa štátnych médií a záberov zverejnených na sociálnych sieťach vypukol po zásahu dronov v budove požiar a jej sklenená fasáda bola rozbitá na najmenej piatich poschodiach.

„Počnúc zajtrajškom ukrajinskí fašisti pocítia tvrdú odvetu počas nasledujúceho týždňa,“ vyhlásil Kadyrov v neskoršom príspevku na Telegrame. „Na rozdiel od nich však nebudeme zbabelo útočiť na mierové ciele,“ zdôraznil.

Ukrajinské útoky už v minulosti zasiahli viacero miest v Čečensku vrátane policajných kasární a vojenskej výcvikovej akadémie. V prevažne moslimskom regióne vládne od roku 2007 Ramzan Kadyrov, podporovateľ ruského prezidenta Vladimira Putina a jeho vojny na Ukrajine, kam poslal bojovať tisíce čečenských vojakov, doplnila agentúra AFP.

6:29 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal svojho bývalého šéfa kancelárie Andrija Jermaka z Národnej bezpečnostnej rady v súvislosti s rozsiahlym vyšetrovaním korupcie, ktoré otriaslo Kyjevom, uviedla agentúra DPA.

Podľa dvoch prezidentských dekrétov uverejnených v piatok Jermak už nie je ani členom najvyššieho velenia ukrajinských ozbrojených síl. Dlhoročný spojenec prezidenta odstúpil z funkcie šéfa prezidentského úradu minulý týždeň po tom, čo protikorupčné orgány vykonali prehliadky v jeho kancelárii. V súčasnosti stále nie je zrejmé, či sa tieto razie spájali s korupčným škandálom, ktorý sa týka prijímania úplatkov v energetickom sektore.

Jermak stál na čele prezidentskej kancelárie od februára 2020 a bol považovaný za druhého najvplyvnejšieho muža na Ukrajine. Pôvodne patril aj k hlavným vyjednávačom Kyjeva v rokovaniach o ukončení vojny. Pozíciu aktuálne zastáva bývalý minister obrany Rustem Umerov.

6:10 Zástupcovia Spojených štátov a Ukrajiny sa počas rokovaní na Floride zhodli, že pokrok smerom k mieru závisí od ochoty Ruska ukázať ozajstný záujem o mier a urobiť kroky k ukončeniu zabíjania. Po piatkovom druhom dni rozhovorov to uviedlo americké ministerstvo zahraničných vecí. Rokovania medzi zvláštnym vyslancom Stevom Witkoffom, zaťom prezidenta Donalda Trumpa Jaredom Kushnerom, tajomníkom ukrajinskej bezpečnostnej rady Rustemom Umerovom a náčelníkom generálneho štábu Andrijom Hnatovom budú pokračovať aj v sobotu.

„Obe strany sa zhodli, že skutočný pokrok k akejkoľvek dohode závisí od pripravenosti Ruska ukázať skutočný záujem o trvalý mier, vrátane krokov k deeskalácii a ukončeniu zabíjania,“ uvádza vyhlásenie americkej diplomacie.

Strany spolu v tomto zložení rokovali už vo štvrtok, obe rokovania boli podľa amerického vyhlásenia konštruktívne. Witkoff a Kushner ukrajinských predstaviteľov informovali o svojej utorkovej schôdzke s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Moskve, o záveroch ktorej počas uplynulých dvoch dní Američania a Ukrajinci diskutovali, uviedla americká diplomacia.

Americkí vyjednávači v Moskve Putinovi predložili upravený americký plán na ukončenie vojny, na ktorého podobe sa podieľali zástupcovia Kyjeva i európskych krajín. Putin vo štvrtok uviedol, že v pláne sú body, s ktorými Rusko nesúhlasí a že ukrajinskí vojaci buď opustia územie Donbasu, alebo sa ho Moskva zmocní silou.

Ukrajina sa s pomocou Západu ruskej invázii bráni už štvrtý rok a pôvodná podoba súčasného amerického plánu bola vnímaná ako veľmi ústretová k Rusku.

Najkrvavejší konflikt v Európe od druhej svetovej vojny rozpútal Putin vo februári 2022 svojím rozkazom k vpádu ruských vojsk do susednej krajiny. Rusko ovláda viac ako 19 percent rozlohy Ukrajiny, teda 115 600 kilometrov štvorcových, čo je o jeden percentuálny bod viac ako pred dvoma rokmi, poznamenala nedávno agentúra Reuters. Dodala však, že aj podľa ukrajinských analytikov ruské vojská tento rok dosahujú najrýchlejší postup od roku 2022. Ruské vojská však doteraz nedobyli celý Donbas, kde sa Kyjev nechce vzdať pásu opevnenia chrániace zvyšné veľké mestá kontrolované Ukrajinou, teda Kramatorsk a Slovjansk.