S povážlivou situáciou má skúsenosti aj špeciálna pedagogička, ktorá žiakom pomáha s výučbou nemeckého jazyka.
Na ľudovej škole vo viedenskom obvode Favoriten, kde z takmer 220-tisíc obyvateľov až 56 percent tvoria prisťahovalci, sa stará o štyri triedy v prvom až štvrtom ročníku, pričom v každej z nich sedí zhruba 25 detí. Pre absolútnu väčšinu z nich je nemčina cudzím jazykom.
„Z týchto asi sto školákov mám iba jedno dieťa, pre ktoré je nemčina materinským jazykom. Prevažuje arabčina a turečtina, je tam aj trochu srbčiny a bosniačtiny. Deti, ktoré hovoria trochu po nemecky, občas využívam ako prekladateľov,“ prezradila rakúskemu denníku Heute.
Deti bez uplatnenia?
Ako učiteľka vysvetlila, žiakov sa snaží naučiť čítať a písať, no aj keď to drvivá väčšina z nich zvládne, často sa ukáže, že to nestačí, lebo majú problém porozumieť textu.
„V ich okolí sa väčšinou nehovorí ani slovo po nemecky. Vo štvrtej triede je to potom lepšie, vtedy sa s nimi často už dá rozprávať,“ priblížila.
Podľa nej za to neraz môžu rodičia, pretože aj tí, čo ovládajú nemčinu, hovoria s deťmi len v rodnom jazyku.
Čítajte viac Rakúsko dopláca na migráciu. Prváci neovládajú nemčinu, školy trápi segregácia
„Môžu mať dobrý vplyv na deti, to od nich možno i požadovať. Vždy im vravím: Prosím, všetko po nemecky – ale nepochodím. Sú rodiny, ktoré tu žijú už v tretej generácii a s dieťaťom sa rozprávajú iba po turecky, hoci vedia po nemecky. A sledujú len arabskú alebo tureckú televíziu,“ opísala pedagogička.
Riešenie vidí v tom, aby sa s výučbou nemčiny pri takých deťoch začalo oveľa skôr – už od troch rokov v materskej škole. Priznala, že je sklamaná z toho, ako v Rakúsku upadá vzdelanie a zhoršujú sa šance pre žiakov s prisťahovaleckými koreňmi.
„Aké možnosti im zostanú? Mužom sociálne dávky alebo trestná činnosť, ženám stať sa rýchlo matkami,“ upozornila učiteľka, ktorej meno denník Heute nezverejnil.
Ako Pravda už informovala, viedenské školstvo má veľké problémy s integráciou migrantov. Na ľudových a stredných školách v rakúskej metropole je už napríklad viac moslimov ako kresťanov.
Čítajte viac Na viedenských školách je už viac moslimov ako kresťanov. Pribúdajú konflikty
Kým v uplynulom školskom roku vyznávalo islam „iba“ 39,4 percenta školákov, dnes je ich už 41,2 percenta. Podiel detí, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu, klesol na 34,5 percenta. Tretiu najväčšiu skupinu tvoria žiaci bez vyznania.
Až štvrtina obyvateľov alpskej krajiny má zahraničný pôvod, vo Viedni je to dokonca viac ako polovica, pretože až dve tretiny prisťahovalcov zostávajú po príchode do Rakúska práve tam. V školách pribúda detí bez znalosti štátneho jazyka, čo vidno najmä v hlavnom meste.
Takmer 45 percent prvákov na tamojších školách neovláda nemčinu tak, aby mohli sledovať vyučovanie a chápať učebnú látku. A keďže mnohí Rakúšania dávajú deti na lepšie školy, prehlbuje sa i segregácia. Príkladom je ľudová škola vo viedenskom Olympiaparku, kde má až 82 percent detí iný materinský jazyk ako nemčinu.
Čítajte viac Rakúsko chce v školách zakázať hidžáb a migrantov nahnať do práce
Školník ako bodyguard
Podobné ťažkosti už zaznamenali aj v iných rakúskych regiónoch s vysokým počtom migrantov. V štajerskej metropole Graz, ktorá je s vyše 306-tisíc obyvateľmi druhým najväčším mestom v krajine, sa učitelia okrem neznalosti jazyka u svojich moslimských žiakov sťažujú i na ich agresívne správanie a nedostatok tolerancie.
„Zo 170 detí máme iba štyri alebo päť, ktorých rodným jazykom je nemčina,“ uviedla pre denník Kronen Zeitung Barbara Gmeinerová, riaditeľka Ľudovej školy Berthy von Suttnerovej v Grazi. Až 80 percent žiakov sa tam hlási k islamu, čo vyvoláva veľa konfliktov.
Deti sa riaditeľky napríklad často pýtajú, či je moslimka a prečo nenosí hidžáb (moslimskú šatku). Bežne sa tiež stáva, že moslimské deti nechcú sedieť vedľa kresťanských spolužiakov a ich rodičia im bránia vo výučbe sexuálnej výchovy. Niektorí otcovia sa dokonca sťažovali na to, že v škole počas sviatkov postavili vianočný stromček.
Čítajte viac Pred 60 rokmi prišli do Rakúska prví gastarbeitri. Bola to chyba?
Keď však moslimské rodiny oslavujú sviatok íd al-fitr, ktorým sa končí ramadán, otcovia pokojne nechajú deti celé dni doma bez toho, aby ich v škole ospravedlnili.
Bez rizika nie sú ani konzultácie s rodičmi moslimských žiakov. Riaditeľka priznala, že niekedy požiada o pomoc školníka, ktorý potom stojí pred dverami jej pracovne ako „osobný strážca“.
„Rodičia, ktorí odmietajú akceptovať pravidlá a požiadavky našej školy, nám nadávajú, urážajú nás a vyhrážajú sa nám,“ posťažovala sa novinám Kronen Zeitung.
