Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 383 dní
Čítajte viac 1382. deň: Ťažké rokovania o Donbase: Zelenskyj s americkými vyjednávačmi hľadal cestu zo slepej uličky. Axios odhaľuje detaily
Nový spolupredseda nemeckej mimoparlamentnej strany BSW v nedeľu navrhol, aby sa v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní medzi USA, Ruskom a Ukrajinou zvážila možnosť obnovenia dovozu plynu z Ruska do Európy. Povedal to v nedeľu na straníckom zjazde s tým, že Európu by to mohlo dostať za rokovací stôl.
„Bolo by rozumné, keby sme sa obrátili na pána (ruského prezidenta Vladimira) Putina a povedali mu: ‚Sme pripravení opäť nakupovať plyn a chceme to zahrnúť do prímeria na Ukrajine‘,“ povedal na zjazde vo východonemeckom meste Magdeburg predseda BSW a nezaradený europoslanec Fabio De Masi.
V prospech obnovenia dovozu ruského plynu do Európy, ktorý sa postupne zastavil v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu, argumentoval okrem iného tým, že Nemecko je podľa neho závislé od dovozu lacnej energie.
BSW, ktorá vo februárových voľbách získala 4,98 percenta hlasovala a nedostala sa do Spolkového snemu, často kritizuje Severoatlantickú alianciu (NATO) a je považovaná za priateľskú voči Rusku.
De Masi však v nedeľu odmietol, že strana, ktorú vedie spolu s doterajšou spolupredsedníčkou Amirou Mohamed Aliovou, nekriticky pristupuje k Moskve, a uviedol, že BSW odcudzuje ruské útoky na ukrajinskú civilnú infraštruktúru, ako sú aj zariadenia pre deti či energetické objekty. Vojnu na Ukrajine tiež označil za veľkú katastrofu. K nej viedlo podľa neho to, že červené čiary Ruska sa nebrali vážne.
BSW vznikla začiatkom minulého roka a až do soboty bola pomenovaná podľa svojej zakladateľky ako Aliancia Sahry Wagenknechtovej (Bündnis Sahra Wagenknecht). Po jej odstúpení z funkcie predsedníčky si však delegáti odhlasovali zmenu – od októbra budúceho roka strana ponesie názov Aliancia pre sociálnu spravodlivosť a ekonomickú rozvážnosť. Skratku BSW si však ponechá. (tasr, dpa)
21:34 Talianska premiérka Giorgia Meloniová v nedeľu telefonovala s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, oznámila podľa agentúry Reuters jej kancelária. Zelenskyj na sieti X označil rozhovor za veľmi vecný. Meloniová oznámila, že Ukrajine po najnovších ruských útokoch pošle generátory na podporu energetickej infraštruktúry a obyvateľstva. Informuje o tom.
Lídri spolu telefonovali pred Zelenského plánovanými návštevami v Londýne, Bruseli a Ríme, kde bude rokovať o mierovom procese, uviedla vo vyhlásení kancelária predsedníčky talianskej vlády.
Ukrajinského lídra v pondelok prijme britský premiér Keir Starmer, s ktorým bude hovoriť o stave rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Na stretnutí v londýnskom sídle predsedu britskej vlády sa zúčastnia aj francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz.
Odchádzajúci vyslanec amerického prezidenta pre Ukrajinu Keith Kellogg v sobotu vyhlásil, že vyjednávači sú „veľmi blízko“ k uzavretiu dohody, ktorá by konflikt na Ukrajine ukončila. Ostáva podľa neho vyriešiť iba dve zostávajúce otázky, ktorými sú budúcnosť Donbasu a Záporožskej jadrovej elektrárne.
Zahranično-politický poradca Kremľa Dmitrij Ušakov však podľa ruských médií upozornil, že Spojené štáty budú vo svojom mierovom pláne musieť urobiť „radikálne zmeny“, aby bol pre Moskvu prijateľný.
Talianska premiérka v telefonáte s ukrajinským prezidentom zopakovala, že podporuje prebiehajúce rokovania a úsilie USA dosiahnuť „spravodlivý a trvalý mier“. Takisto privítala ochotu Kyjeva konať v dobrej viere a vyzvala Moskvu, aby prejavila podobnú otvorenosť.
Okrem toho potvrdila solidaritu Talianska po novej vlne „nevyberavých“ ruských útokov na ukrajinskú civilnú infraštruktúru. Jej kancelária v súvislosti s novou podporou uviedla, že generátory poskytnuté talianskymi spoločnosťami budú dodané v najbližších týždňoch. (reuters, tasr)
18:44 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po veľkom ruskom nočnom útoku v nedeľu vyzval svojich spojencov, aby poskytli Ukrajine ďalšiu podporu. „Naďalej spolupracujeme s našimi partnermi, aby sme v reakcii na tieto útoky zabezpečili posilnenie našej obrany. Priorita je jasná: viac systémov protivzdušnej obrany a rakiet a viac podpory pre našich obrancov. Každá dohoda sa musí realizovať rýchlejšie,“ napísal na sociálnej sieti X.
Rusko v nedeľu opäť útočilo na Ukrajinu 240 dronmi a piatimi raketami. Zelenskyj uviedol, že ľudia zahynuli v mestách Sloviansk a Černihiv, pričom škody hlásia zo siedmich regiónov. Od začiatku tohto týždňa už Rusko na Ukrajinu vyslalo viac ako 1600 dronov, 1200 navádzaných bômb a 70 rôznych rakiet.„Hlavným cieľom týchto úderov je infraštruktúra, ktorá zabezpečuje každodenný život,“ dodal Zelenskyj.
17:40 Najstarší syn amerického prezidenta Donald Trump mladší v nedeľu vyhlásil, že jeho otec sa môže prestať zaoberať vojnou na Ukrajine. Vyjadril sa tak na fóre v katarskej Dauhe, pričom sa vyslovil proti pokračovaniu ďalších bojov. Ukrajinu označil za skorumpovanú krajinu, z ktorej bohatí utiekli a proti Rusku podľa neho bojuje „roľnícka trieda“.
Čítajte viac Trump jr.: Ukrajina je skorumpovaná, bohatí utiekli, bojujú roľníci. USA už nebudú idiotom so šekovou knižkou
16:27 Ukrajinská vláda v uplynulých štyroch rokoch systematicky oslabovala dohľad nad štátnymi podnikmi financovanými zo zahraničnej pomoci, čo malo za následok, že korupcia na Ukrajine bujnela aj počas vojny s Ruskom. Vyplýva to z vyšetrovania denníka The New York Times založeného na dokumentoch a rozhovoroch s približne 20 ukrajinskými a západnými predstaviteľmi.
Čítajte viac Zistenia NYT: Korupcia na Ukrajine bujnela i za vojny s Ruskom. Lídri EÚ to v tichosti s nevôľou roky tolerovali
15:06 Na mesto Belgorod v Rusku podľa miestneho portálu spadla ruská letecká bomba a explodovala. O incidente informoval aj gubernátor Belgorodskej oblasti Viačeslav Gladkov. Podľa miestneho portálu Pepel v meste pred výbuchom nebolo vydané žiadne varovanie pred náletom a neboli ani žiadne varovania pred prichádzajúcim bezpilotným lietadlom. Okrem toho obyvatelia krátko pred výbuchom počuli hukot lietadla letiaceho smerom k ukrajinskej hranici.
Čítajte viac Na Belgorod spadla ruská letecká bomba
12:48 Odchádzajúci vyslanec amerického prezidenta pre Ukrajinu Keith Kellogg vyhlásil, že vyjednávači sú „veľmi blízko“ k uzavretiu dohody o ukončení vojny na Ukrajine. Ostáva podľa neho vyriešiť iba dve zostávajúce otázky, ktorými sú budúcnosť Donbasu a Záporožskej jadrovej elektrárne. Vyjadril sa tak v sobotu na Reaganovom obrannom fóre.
Čítajte viac Ostali už len dve otázky a desať metrov. Dohoda o ukončení vojny je „veľmi blízko“
9:30 Moskva víta novú bezpečnostnú stratégiu Spojených štátov, ktorá nehovorí o Rusku ako o priamej hrozbe. Podľa agentúry Reuters to uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý označil dokument volajúci po „strategickej stabilite“ USA s Ruskom za pozitívny krok.
Americký prezident Donald Trump v piatok predstavil dvadsaťdeväťstranovú národnú bezpečnostnú stratégiu, ktorá vojnu na Ukrajine či Rusko spomína skôr okrajovo.
„Je kľúčovým záujmom Spojených štátov vyjednať rýchle ukončenie vojnového stavu na Ukrajine s cieľom stabilizovať európske ekonomiky, predísť nezamýšľanej eskalácii alebo rozšíreniu vojny a obnoviť strategickú stabilitu s Ruskom,“ píše sa v Trumpovom dokumente. Väčšina predchádzajúcich amerických stratégií bezpečnosti pritom po roku 2014 a ruskej anexii Krymu používala výrazne tvrdší slovník voči Rusku a označovala ho za priamu hrozbu, uviedol Reuters.
„Považujeme to za pozitívny krok,“ uviedol Peskov. „Samozrejme sa na ňu musíme pozrieť bližšie a analyzovať ju,“ dodal o stratégii.
Čítajte viac Európe hrozí totálny civilizačný rozklad, tvrdí Trump v novej bezpečnostnej stratégii. Brusel reaguje
Trump sa v minulosti opakovane vyjadril ústretovo o ruskom prezidentovi Vladimirovi Putinovi, na ktorého rozkaz vo februári 2022 ruské vojská vpadli na Ukrajinu. Novembrový prvý návrh amerického mierového plánu pre Ukrajinu bol tiež vnímaný ako veľmi výhodný pre Rusko, ako ho USA po pripomienkach európskych krajín a Kyjeva upravili.
9:25 Rusko v noci zaútočilo na Ukrajinu viac ako 240 dronmi a piatimi balistickými raketami, ktoré opäť cielili aj na objekty tzv. kritickej infraštruktúry. V dôsledku útokov ruských bezpilotných lietadiel na mesto Novhorod-Siverskyj v Černihivskej oblasti v centre Ukrajiny zahynul 50-ročný muž, informovala britská stanica BBC.
Ukrajinská armáda tvrdí, že jej protivzuzdušná obrana zostrelila alebo neutralizovala 179 dronov a štyri rakety: dve rakety typu Ch-47М2 Kinžal a dva balistické rakety Iskander-M. Zásahy 65 dronmi a jednou raketou boli zaznamenané v 29 lokalitách na Ukrajine.
Bližšie podrobnosti ukrajinská armáda neposkytla. Vo svojej rannej zvodke však upozornila, že ruský útok stále prebieha a vyzvala verejnosť, aby bola v strehu.
Terčom masívneho dronového a raketového útoku bolo v noci na nedeľu aj mesto Kremenčuk v Poltavskej oblasti v centrálnej časti Ukrajiny, pričom jeho terčom bola mestská infraštruktúra. „V niektorých častiach mesta sa momentálne vyskytujú výpadky dodávok elektriny, vody a tepla,“ napísal primátor Vitalij Maleckyj na sociálnej sieti.
Ruská armáda v noci na nedeľu nad ruským územím detegovala 83 ukrajinských dronov. Podľa ruského ministerstva bola väčšina týchto dronov (44) zostrelená nad Saratovskou oblasťou, ležiacou neďaleko od ukrajinských hraníc. Ukrajinské útoky spôsobili aj poškodenie prenosovej elektrickej veže v Rostovskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou.
Ukrajinská armáda v reakcii na útoky Moskvy na mestskú a energetickú infraštruktúru na Ukrajine zvýšila počet útokov dronmi na ropné sklady, letiská a ďalšie ciele v Rusku.
7:50 Maďarský premiér Viktor Orbán tvrdí, že Európska únia sa pripravuje na vojnu s Ruskom. Povedal to v sobotu na uzavretom stretnutí v športovej hale v Kecskeméte na stretnutí Digitálnych občianskych kruhov. Ak EÚ naozaj vstúpi do vojny s Ruskom, musíme byť silní, ekonomicky aj politicky, uviedol Orbán.
Európski lídri sa podľa Orbána pripravujú na vojnu s Ruskom do roku 2030 a budujú vojenskú ekonomiku, pričom podľa neho existuje dokument, ktorý hovorí o dosiahnutí úplnej pripravenosti v tomto termíne. Hovoril o štyroch fázach prípravy na vojnu, ako z učebníc, pričom podľa neho dve už prebehli.
Prvou bolo prerušenie diplomatických vzťahov, druhou ekonomické sankcie, nasleduje prechod na vojenskú ekonomiku, čo sa deje v súčasnosti a potom priamy konflikt, ktorý by podľa neho mohol vypuknúť okolo roku 2030. Maďarsko podľa Orbána urobí všetko pre to, aby sa vyhlo účasti na takomto konflikte.
Plán, o ktorom hovorí Orbán, nie je zameraný na rozpútanie vojny s Ruskom, ale na posilnenie obranných schopností Európskej únie. Strategický dokument si kladie za cieľ dosiahnuť obrannú pripravenosť do roku 2030 (viac). Lídri členských krajín Európskej únie ho podporili v októbri na summite v Bruseli.
„Toto je vojna, do ktorej by nás mohli zatiahnuť. Táto vojna nie je ďaleko, nielen fyzicky, ale aj politicky. Lídri Európskej únie sa rozhodli, že Európa ide do vojny. Existuje o tom dokument, že do roku 2030 musí byť pripravená na vojnu, a prešli na jej riadenie,“ uviedol podľa serveru nepszava.hu.
Orbán to spojil s voľbami, ktoré sa budú konať v Maďarsku v budúcom roku. Maďarský premiér označil voľby v roku 2026 poslednými pred vojnou a vláda, ktorá z nich vzíde, musí Maďarsko zachrániť. Ak bude probruselská, zatiahne nás do vojny, nebudeme mať šancu zostať mimo, ak bude národná, máme šancu sa jej vyhnúť, uviedol Orbán.
