Alijev si najprv vyskúšal vládnutie krátku dobu od augusta 2003, keď sa stal predsedom vlády. Pred smrťou svojho vážne chorého otca Hejdara Alieva, ktorý zomrel v decembri toho roku, takpovediac v predstihu zdedil po ňom funkciu hlavy štátu. V októbri 2003 nikto nepochyboval o tom, že štátny aparát zabezpečí, aby vznikla mocenská dynastia Alijevovcov: Ilham Alijev zvíťazil v prezidentských voľbách so ziskom bezmála 77 % hlasov (Isu Gambaru Musavata podporilo necelých 14 % voličov a Lalu Ševketovú len 3,6 % hlasujúcich občanov).
Slovensko, Azerbajdžan, zbrojárstvo
Slovenský premiér navštívil Baku v máji 2024, kde rokoval aj s tamojším lídrom. „Myšlienka dovozu plynu z Azerbajdžanu cez kontaktný bod na rusko-ukrajinskej hranici v objeme až 20 miliárd kubických metrov musí byť pre každého zaujímavá," poznamenal vtedy Robert Fico. Dodal, že medzi Slovenskom a Azerbajdžanom sa rozbieha spolupráca v obrannom priemysle. Aj preto v jeho delegácii bol minister obrany Robert Kaliňák. Ten už pritom navštívil Baku v januári 2024, keď tam debatoval o zbrojárstve, pričom ho prijal aj Alijev.
V novembri tohto roku Kaliňák znovu priletel do Baku, čiže už tretíkrát vo funkcii ministra obrany. Po rokovaniach informoval, že Azerbajdžan prejavil záujem o mínomety, ktoré vyrába štátny podnik ZTS Špeciál v Dubnici nad Váhom. Ide o viac-menej o novinku tejto zbrojovky: firma predstavila samohybný mínomet kalibru 120 mm na veľtrhu IDEB vlani na jar v Bratislave.
Čítajte viac Fico na výjazde v Azerbajdžane: V paláci vybavil alternatívu ruského plynu, prúdiť má cez Ukrajinu
Významný exportér plynu
Vráťme sa k energetike, ktorá súvisí s diverzifikáciou importu na Slovensko. Objem potvrdených zásob zemného plynu sa v prípade Azerbajdžanu odhaduje na 35 biliónov kubických metrov. S prihliadnutím na to, koľko tejto suroviny tento štát spotrebuje, mohol by vyvážať plyn do zahraničia ešte takmer sto rokov.
Pri odstrihnutí sa od dodávok plyn z Ruska sa začalo obzerať po Azerbajdžane aj Nemecko. Nadnárodná firma SEFE, ktorá má sídlo v Berlíne, v júni tohto roku podpísala veľký kontrakt s azerbajdžanským dodávateľom. Má platnosť na desať rokov, ráta s ročným dovozom plynu v objeme 1,5 miiardy kubických metrov. „Vďaka tomuto partnerstvu otvárame novú trasu pre významné objemy plynu do Európy, čím robíme diverzifikáciu nášho portfólia a zvyšujeme bezpečnosť dodávok pre našich zákazníkov," zdôraznil vtedy vo vyhlásení šéf SEFE Egbert Laege.
Berlín a Baku plánujú aj zintenzívniť politický dialóg: nemecký kancelár Friedrich Merz pred niekoľkými dňami telefonoval s Alijevom. Azerbajdžanského prezidenta pozval na návštevu Nemecku a ten mu to opätoval so slovami, že by ho potešilo, keby aj on pricestoval.
Medzinárodná kritika
Naopak, väčšine členov Európskeho parlamentu sa nepozdáva zbližovanie s režimom Alijeva. V októbri 2024 prijali návrh uznesenia, v ktorom dôrazne odsúdili dlhodobé represie proti aktivistom, novinárom a opozičným politikom. V tejto súvislosti zároveň apelovali na ukončenie závislosti EÚ od vývozu plynu z Azerbajdžanu bez ohľadu na to, že tento export by mohol čiastočne pokryť spotrebu po zrieknutí sa importu z Ruska.
Na pomery v Azerbajdžane dlhodobo poukazujú medzinárodné organizácie na ochranu ľudských práv. „Nezávislé mimovládne organizácie a médiá naďalej čelia svojvoľným obmedzeniam vrátane odmietnutia registrácie a prísnych požiadaviek na podávanie správ," upozornila okrem iného Amnesty International. Human Right Watch v hodnotiacej správe za minulý rok o Azerbajdžane konštatovala aj toto: „Úrady sa v roku 2024 zamerali na významných kritikov v novej vlne zatýkania nadväzujúc na podobné zásahy z predchádzajúcich rokov. Vzniesli nepravdivé alebo skresľujúce obvinenia proti politickým oponentom, novinárom a občianskym aktivistom."
Alijev má povesť autokratického vládcu, ktorý zvýrazňuje svoju moc napríklad tým, že jeho pravou rukou sa stala manželka. V roku 2017 vytvoril funkciu viceprezidenta a do tejto funkcie vymenoval svoju ženu Mehriban Alijevovú. Silné slovo jej patrilo už predtým, lebo od roku 2013 je podpredsedníčka vládnuce strany, ktorú vedie jej manžel.
Čítajte viac Štyri zdroje: Lietadlo nad Kazachstanom zostrelilo Rusko. Baku očakáva priznanie Kremľa
Existuje vysoká pravdepodobnosť, že Alijev sa udrž pri moci až do konca svojho života. V referende, ktoré sa uskutočnilo v marci 2009, si dal schváliť zmenu ústavy, ktorá mu poskytuje možnosť uchádzať sa bez obmedzenia o funkciu hlavy štátu. Dovtedy mohol kandidovať v prezidentských voľbách iba dvakrát, ako býva pravidlom v demokratických štátoch vrátane Slovenskej republiky. Po tejto zmene sa o ňom hovorí ako o doživotnom prezidentovi.
Zostrelenie lietadla deň po narodeninách
V ostatných mesiacoch Alijev pútal pozornosť na medzinárodnej scéne v dvoch prípadoch. V auguste 2025 v Bielom dome podpísal mierovú dohodu, ktorú sprostredkoval prezident USA Donald Trump. Jej cieľom sa stalo ukončenie dlhoročného konfliktu v Náhornom Karabachu (Arménsko zastupoval vo Washingtone premiér Nikol Pašinjan). Druhý prípad sa týka vyostrených vzťahov Baku s Moskvou.
Kauza súvisí takpovediac s krvavým darčekom pre Alijeva: narodeniny oslavuje 24. decembra a 25. decembra 2024 ruská protivzdušná obrana omylom zostrelila azerbajdžanské civilné lietadlo na trase Baku – Groznyj. Namiesto ukrajinského dronu Rusi zasiahli v hustej hmle stroj s 62 osobami na palube. Lietadlo sa zrútilo pri pokuse o núdzové pristátie.
Čítajte viac Šok v postsovietskom priestore: Azerbajdžan ukázal Rusku červenú. Čo sa to deje s Kaukazom?
V Moskve popierali svoju zodpovednosť. Dokonca sa snažili zvaliť vinu na zrážku stroja s vtákmi. Medzi Ruskom a Azerbajdžanom vypukla najväčšia roztržka od zániku Sovietskeho zväzu. Alijev nevidel ochotu Kremľa urovnať spor a preto v máji tohto roku neprišiel do Moskvy na oslavy 80. výročia víťazstva nad nacistickým Nemeckom. Medzištátne vzťahy sa zhoršili aj v súvislosti s raziami proti Azerbajdžancom v Rusku a zároveň proti Rusom v Azerbajdžane.
Ukončenie roztržky
Ruský prezident Vladimir Putin síce po tragédii vyjadril ľútosť, ale o nijakej zodpovednosti svojich vojakov sa nezmienil. Alijev neprestal žiadať dôkladné vyšetrenie (respektíve pomenovanie vinníkov) a vyplatenie finančnej kompenzácie pozostalým a zraneným. Nakoniec Putin sľúbil vyplatenie peňazí v októbri tohto roku, keď sa s Alijevom stretol v Tadžikistane. Šéf Kremľa zároveň povedal, že v blízkosti lietadla vybuchli dve ruské protilietadlové strely. Alijev označil slová Putina za uspokojivé vrátane finančného odškodnenia.
V tomto prípade sa lídrovi Azerbajdžanu podarilo dosiahnuť u Putina, čo ten doteraz odmieta priznať v prípade zostrelenia civilného lietadla nad východnou Ukrajinou v júli 2014. Medzinárodné vyšetrovanie pritom dokázalo, že stroj letiaci z Malajzie do Holandska zlikvidovali proruskí separatisti, ktorí použili systém protivzdušnej obrany privezený z Ruska. Vyplynulo to zo záverov Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo.
Na záver ešte o programe Alijeva na Slovensku. Najprv sa stretne s prezidentom Petrom Pellegrinim. Po rokovaní v Grasalkovičovom paláci sa obaja zúčastnia kladenia vencov k pamätníku Brána slobody a následne ich čaká prehliadka hradu Devín. V utorok azerbajdžanského lídra prijme predseda NR SR Richard Raši a potom sa Alijev presunie na Úrad vlády SR za Ficom.
Čítajte viac Rast ekonomiky cez muníciu. Kaliňák rokoval v Madride o rozvoji zbrojárskeho priemyslu a ďakoval za ochranu východného krídla
