1 384. deň: Zelenskyj ma sklamal, mierový plán ani nečítal, vyhlásil Trump. Ukrajinský prezident mieri do Londýna

Čítajte viac 1383. deň: Orbán obvinil EÚ, že chce rozpútať vojnu s Ruskom do roku 2030

20:46 Rusko by mohlo na budúci rok v Nemecku, kde sa uskutočnia voľby v piatich spolkových krajinách, zintenzívniť sabotáže, kybernetické útoky a dezinformačné kampane. V príhovore na sympóziu s názvom „Bod zlomu – a čo teraz? Úloha BfV v bezpečnostnej architektúre Nemecka“ konanom v Berlíne to uviedol šéf nemeckej kontrarozviedky – Spolkového úradu na ochranu ústavy (BfV) – Sinan Selen. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúry AFP a DPA.

Nemecko je podľa Selena v hľadáčiku Moskvy najmä preto, lebo je ústredným logistickým centrom Severoatlantickej aliancie (NATO) v Európe v oblasti pomoci Ukrajine brániacej sa už takmer štyri roky invázii ruských síl.

„Rusko ako hybridný aktér nepochybne koná agresívne, ofenzívne a eskalujúco. Jeho spravodajské služby využívajú širokú škálu spôsobov útoku,“ povedal Selen.

Znakom veľmi nebezpečnej eskalácie je príprava a vykonávanie sabotážnych útokov v Nemecku a ďalších európskych krajinách, za ktorých hlavného iniciátora sa považuje Kremeľ. Nič nenasvedčuje tomu, že v najbližšom čase sa situácia zmení.

20:32 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok vyhlásil, že Kyjev nemá žiadne zákonné ani morálne právo vzdať sa svojho územia v prospech Moskvy v rámci akejkoľvek dohody zameranej na ukončenie takmer štvorročnej ruskej invázie na Ukrajinu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

„Plánujeme odstúpiť územia? Podľa ukrajinského práva, našej ústavy a medzinárodného práva na to nemáme žiadne zákonné právo. A nemáme na to ani žiadne morálne právo,“ zdôraznil Zelenskyj.

Dodal, že USA sa v tejto otázke snažia nájsť kompromis. „Rusko trvá na tom, aby sme sa vzdali území, ale my nechceme nič postúpiť. Bojujeme za to, ako dobre viete,“ podčiarkol ukrajinský prezident.

Otázka bezpečnostných záruk pre Kyjev bola tiež jednou zo sporných bodov rokovaní. „Kľúčové je vedieť, čo budú naši partneri pripravení robiť v prípade novej agresie zo strany Ruska. Momentálne sme na túto otázku nedostali žiadnu odpoveď,“ povedal Zelenskyj.

19:49 Ukrajina s Európou chcú svoj návrh podoby mierového plánu dokončiť do utorka, aby ho mohli odovzdať Spojeným štátom. Dnes to po rokovaní v Londýne s britským premiérom Keirom Starmerom, prezidentom Francúzska Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom vyhlásil podľa agentúry Reuters ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zopakoval tiež, že Ukrajina sa nemôže vzdať svojho územia v prospech Ruska, ale že USA hľadajú kompromis. Vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa sa snaží sprostredkovať zastavenie vojny, ktorú Rusko rozpútalo.

„Myslím, že plán bude hotový zajtra (v utorok), niekedy večer,“ povedal Zelenskyj s tým, že následne ho dostanú Spojené štáty. Poznamenal, že nové návrhy toho, ako vojnu ukončiť, obsahujú dvadsať bodov. Stále však neexistuje žiadny kompromis týkajúci sa územia, dodal.

18:55 Európski spojenci Ukrajiny prejavili v pondelok podporu prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému, keď vyjadrili skepticizmus voči častiam amerického návrhu na ukončenie vojny s Ruskom.

Britský premiér Keir Starmer privítal na londýnskej Downing Street Zelenského, nemeckého kancelára Friedricha Merza a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.

Rozhovory štyroch európskych lídrov sa uskutočnili po tom, čo prezident Donald Trump obvinil Zelenského, že si neprečítal návrh jeho administratívy na dohodu o ukončení takmer štyri roky trvajúcej ruskej invázie na Ukrajinu.

Európski lídri sa v Londýne stretli po tom, čo sa v sobotu bez zjavného posunu skončili v Miami niekoľkodňové rokovania medzi ukrajinskými a americkými predstaviteľmi, pričom Zelenskyj prejavil ochotu rokovať ďalej.

„Som skeptický voči niektorým detailom, ktoré vidíme v dokumentoch pochádzajúcich z americkej strany, ale musíme o tom hovoriť. Preto sme tu,“ povedal Merz na začiatku pondelkového stretnutia bez toho, aby špecifikoval, na ktorú verziu návrhu naráža.

Podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, je „hlavnou otázkou“ nájsť „konvergenciu“ medzi európskym a ukrajinským stanoviskom a stanoviskom Spojených štátov.

Britský premiér Keir Starmer už pred stretnutím povedal, že nebude tlačiť na Zelenského, aby prijal dohodu, ktorú predniesla Trumpova administratíva a ktorej pôvodnú verziu kritizovali ukrajinskí spojenci ako príliš ústretovú voči Moskve. „Nebudem na prezidenta naliehať,“ povedal pre ITV News Starmer.

18:38 Posádka ruského stíhacieho bombardéra Su-34 zahynula pri nečakanom incidente, ku ktorému došlo v hangári počas údržby lietadla.

Čítajte viac Nečakaná smrť v ruskom hangári: bombardér Su-34 vystrelil pilotov bez varovania

17:10 Výskumníci z Yaleovej univerzity v Spojených štátoch používajú satelitné snímky na lokalizáciu ukrajinských detí unesených Ruskom, pričom odhalili 210 prevýchovných a vojenských táborov, v ktorých sa niektoré z nich nachádzajú, uviedol pre agentúru AFP riaditeľ Humanitárneho výskumného laboratória (HRL) Nathaniel Raymond.

HRL dostalo v roku 2022 od amerického ministerstva zahraničných vecí za úlohu posúdiť počet detí vysídlených ruskými úradmi a rozsah tohto javu, vysvetlil Raymond počas návštevy Štokholmu na seminári o tejto problematike vo švédskom parlamente.

Raymond si podľa vlastných slov spočiatku myslel, že splnenie takejto úlohy nie je možné. „Ako nájdete ukryté deti chránené ruskými bezpečnostnými službami? Keď ide o únos a vy máte k dispozícii len internet a satelity?“ opýtal sa. Odpoveď prišla po chybe Rusov, keď miestni úradníci zverejnili na internete selfie, na ktorom sa nachádzali v prítomnosti viacerých unesených ukrajinských detí.

„Miestni úradníci, ktorí sa chceli zapáčiť Kremľu, si urobili selfie cez plece s deťmi v autobusoch.“ Zabudli však pritom, a to je podľa Raymonda „na celej veci najvtipnejšie", deaktivovať na svojich mobiloch geolokačné služby.

„A tak sme extrahovali zemepisnú šírku a dĺžku polohy úradníkov v čase, keď si robili to selfie,“ vysvetlil Raymond. „A potom sme na fotografiách rozoznali niektoré zariadenia vrátane ich hodiniek Apple Watch. A potom sme začali pátrať,“ povedal. Získané informácie následne americkí výskumníci zdieľali s ukrajinskými úradmi.

16:01 Generálny tajomník NATO Mark Rutte v pondelok prijme ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vo svojej rezidencii v Bruseli. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Na rokovania, ktoré budú nasledovať po stretnutí britského premiéra Keira Starmera, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, nemeckého kancelára Friedricha Merza a Zelenského v Londýne, boli pozvaní aj predseda Európskej rady António Costa a predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová.

Podľa hovorkyne predsedníčky EK budú politici na večeri pravdepodobne diskutovať o prebiehajúcich snahách o mier na Ukrajine, ako aj o pôžičke EÚ na reparácie pre Ukrajinu.

Podľa oficiálnych informácií z Ríma sa Zelenskyj nasledujúci deň stretne s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou.

16:00 Velenie ruských ozbrojených síl v pokrovskom smere na východe Ukrajiny skrýva skutočné straty a mŕtvych eviduje ako dezertérov. Referuje o tom web Espreso TV s odvolaním sa na partizánske hnutie Ateš.

Ruská armáda už vytvorila samostatné zoznamy, kde sú uvedené stovky priezvisk, pričom zabitých prezentuje ako tých, ktorí utiekli. Táto schéma sa uplatňuje na tých, ktorí zmizli počas chaotického útoku na mesto, a na tých, ktorí boli „zlikvidovaní“. Hnutie Ateš tvrdí, že za posledný rok počet fiktívnych dezertérov výrazne vzrástol.

Táto prax údajne úplne ničí zvyšky dôvery medzi vojakmi. Tí totiž chápu, že ich môžu kedykoľvek „odpísať“ ako dezertérov, aj keď zomrú v boji. To spôsobuje strach, agresiu a rýchly pokles morálky v ruskej armáde.

15:55 Najmenej 15 ľudí utrpelo zranenia pri ruskom útoku na mestá Záporoží a Vilňansk na juhovýchode Ukrajiny, oznámil dnes šéf oblastnej správy Ivan Fedorov. Na sociálnej sieti predtým varoval pred bombardovaním ruskými riadenými leteckými bombami a pred útokom ruských rakiet.

Vilňansk leží asi dve desiatky kilometrov severovýchodne od Záporoží, ktoré je správnym centrom Záporožskej oblasti.

„Do mestskej nemocnice boli prevezení ľudia so zraneniami spôsobenými črepinami a výbuchmi a so zlomeninami. Štyria ľudia sú vo vážnom stave, šesť v stredne ťažkom. Je im poskytovaná všetka potrebná pomoc,“ napísal Fedorov.

15:50 Ruský vojak Jevgenij Korobov, ktorý po úteku z armády žije v kazašskej Astane, prehovoril o pomeroch v ruskej armáde a svojich skúsenostiach z ukrajinského bojiska.

Čítajte viac „To nie je naša vojna.“ Ruský dôstojník utiekol z frontu: prehovoril o manipuláciách aj streľbe do vlastných

14:55 Britský ministerský predseda Keir Starmer dnes popoludní privítal v Londýne nemeckého kancelára Friedricha Merza, francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na rokovania o možnostiach ukončenia ruskej vojny proti Ukrajine. Informovali o tom tlačové agentúry a server stanice BBC. Stretnutie sa uskutoční po tom, ako minulý týždeň na Floride skončilo ďalšie kolo americko-ukrajinských rozhovorov o pláne na ukončenie konfliktu.

Všetci traja štátnici prišli do sídla britských premiérov v Downing Street 10 v rozmedzí niekoľkých minút. Starmer pred stretnutím v krátkom vystúpení pred novinármi povedal, že o záležitostiach Ukrajiny musí rozhodovať Ukrajina sama. Zelenskyj zdôraznil význam jednoty Európy, Ukrajiny a Spojených štátov pri vyjednávaní o ukončení vojny. Merz povedal, že je „skeptický ohľadom niektorých detailov, ktoré vidíme v dokumentoch prichádzajúcich zo strany USA, ale musíme o tom hovoriť. A preto sme tu“.

Cieľom stretnutia je upevniť podporu spojencov Ukrajiny v čase, keď Spojené štáty zvyšujú tlak na Kyjev, aby súhlasil s navrhovanou mierovou dohodou, ktorá v mnohých bodoch najmä v ranej fáze návrhov vychádzala v ústrety Rusku, poznamenala agentúra Reuters. Americký prezident Donald Trump v nedeľu večer bez bližších podrobností vyhlásil, že ho Zelenskyj sklamal tým, že podľa neho plán ešte ani nečítal.

14:51 Agentúra AP v pondelok 8. decembra zverejnila výber fotografií, ktoré jej reportéri tento rok zachytili na Ukrajine, brániacej sa už štvrtý rok rozsiahlej ruskej vojenskej agresii. Zábery ukazujú národ sužovaný nekončiacim násilím, ale odhodlaný prežiť, uviedla AP. Podľa jej komentára fotografie dokumentujú turbulentný rok, sprevádzaný smrťou na frontovej línii, diplomatickou neistotou a neúprosným ničením ukrajinskej infraštruktúry zo strany Ruska.

Fotografie AP odhaľujú pravdu o štvrtom roku vojny

Agentúra AP zverejnila výber fotografií, ktoré jej reportéri tento rok zachytili na Ukrajine, brániacej sa už štvrtý rok rozsiahlej ruskej vojenskej agresii.

Fotogaléria 27 fotiek

+24

13:08 Maďarsko a Turecko spoločne podporujú rokovania o ukončení vojny na Ukrajine a spoločne odsudzujú útoky na ropovody či na tankery v Čiernom mori. V príspevku zverejnenom na Facebooku to v pondelok uviedol maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Šéf maďarskej diplomacie v Istanbule zdôraznil, že Turecko je spoľahlivým a férovým tranzitným partnerom a že tento rok do Maďarska dorazí cez plynovod TurkStream približne osem miliárd kubických metrov zemného plynu. Dodal, že sa spoločne postavia aj proti tomu, aby sa otázka dodávok energie prezentovala ako politická alebo ideologická otázka.

Szijjártó pripomenul, že sa v Istanbule uskutočnilo v pondelok prvé zasadnutie Spoločného konzultačného mechanizmu Turecka a Maďarska za účasti ministrov zahraničných vecí, ministrov obrany, poradcov pre národnú bezpečnosť a vedúcich predstaviteľov spoločností obranného priemyslu oboch krajín.

12:30 Územná otázka je stále najproblematickejšou záležitosťou v rámci rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. V pondelok to povedal pre agentúru AFP zdroj blízky rokovaniam pred stretnutím ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s európskymi spojencami v Londýne, informuje TASR.

„(Územie je) najspornejšou otázkou. (Ruský prezident Vladimir) Putin nechce uzavrieť dohodu bez územia. Hľadajú sa teda akékoľvek možnosti, ako zabezpečiť, aby Ukrajina odstúpila územie,“ povedal predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity.

„Američania vyvíjajú tlak, aby to šlo rýchlejšie a rýchlejšie,“ dodal zdroj AFP a podotkol, že Ukrajina „nemôže súhlasiť so všetkým bez vyriešenia detailov“.

Vyjadrenia prišli po rokovaní predstaviteľov USA a Ukrajiny, ktoré sa v sobotu skončili bez zjavného prelomu, hoci ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa zaviazal viesť ďalšie rozhovory o „skutočnom mieri“. Americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner sa predtým stretli s Putinom v Moskve, ktorá časti návrhu USA odmieta.

11:48 Francúzsko kontroluje druhý najväčší balík zmrazených ruských aktív v Európskej únii, no už viac ako dva roky odmieta zverejniť, v ktorých finančných inštitúciách sa tieto prostriedky nachádzajú.

Čítajte viac Ruské miliardy neležia len v Belgicku. Ďalšia európska krajina skrýva obrovský balík. Napätie v EÚ rastie

11:40 Ochranný štít Nového bezpečného krytu (NSC), ktorý zakrýva vybuchnutý jadrový reaktor v ukrajinskom Černobyle, už po útoku dronu začiatkom tohto roka nedokáže plniť hlavnú funkciu blokovať žiarenie, uviedla Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) ako dozorný orgán OSN. TASR o tom píše podľa agentúry AFP a webu BBC.

Inšpektori Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) začiatkom decembra posúdili stav kľúčových elektrických rozvodní zásobujúcich tri jadrové zariadenia v krajine, ktoré sú stále v prevádzke. V prípade Černobyľa zistili, že kryt nad miestom jadrovej katastrofy z roku 1986 stratil primárne bezpečnostné funkcie vrátane schopnosti obmedziť únik rádioaktívneho materiálu.

10:30 Prezident a premiéri siedmich krajín EÚ v liste naliehajú na Európsku úniu, aby urýchlene dosiahla dohodu o reparačnej pôžičke pre Kyjev zaistenej zmrazenými ruskými aktívami. List adresovaný predsedovi Európskej rady Antoniovi Costovi a šéfke Európskej komisie podpísali litovský prezident a premiéri Estónska, Fínska, Írska, Lotyšska, Poľska a Švédska.

„Od začiatku totálnej ruskej invázie v roku 2022 Európa neochvejne podporuje Ukrajinu. Robíme to preto, lebo je to morálne správne, ale aj preto, že ruské imperialistické ambície ohrozujú európsku bezpečnosť aj za hranicami Ukrajiny,“ uvádza sa v liste, ktorý má ČTK k dispozícii. „Ukrajina tak bojuje aj za našu slobodu a za naše hodnoty. Sme odhodlaní nájsť dlhodobú a robustnú podporu, ktorá posilní Ukrajinu,“ dodáva text.

Ukrajina potrebuje finančnú podporu veľmi skoro, konkrétne v druhej štvrtine budúceho roka. Lídri v liste zdôrazňujú, že podporujú návrh Európskej komisie na reparačnú pôžičku. „Okrem toho, že je finančne najuskutočniteľnejším a politicky najrealistickejším riešením, rieši tiež základný princíp, ktorým je právo Ukrajiny na náhradu škôd spôsobených agresiou,“ uvádzajú estónsky premiér Kristen Michal, fínsky premiér Petteri Orpo, írsky premiér Micheál Martin, lotyšská premiérka Evika Siliňová, litovský prezident Gitanas Nauséda, poľský premiér Donald Tusk a švédsky premiér Ulf Kristersson.

Čas je podľa autorov listu v tomto prípade kľúčový. „Dosiahnutím rozhodnutia o reparačnej pôžičke na decembrovom zasadnutí Európskej rady máme príležitosť dostať Ukrajinu do silnejšej obranyschopnej pozície a do lepšej pozície pre vyjednanie spravodlivého a trvalého mieru,“ uzatvárajú.

Európska komisia navrhla minulý týždeň dve riešenia na podporu finančných potrieb Ukrajiny v rokoch 2026 až 2027. Jedným je pôžička od Európskej únie, druhým reparačná pôžička zabezpečená zmrazenými ruskými aktívami v EÚ. Teraz je na členských štátoch únie, aby sa rozhodli, ako postupovať. Komisia dúfa, že sa dohodu podarí dosiahnuť najneskôr na summite EÚ, ktorý sa začína 18. decembra v Bruseli.

10:25 Podľa ukrajinského letectva Rusko v uplynulých hodinách nad Ukrajinu vyslalo 149 dronov. Ukrajinská protivzdušná obrana ich zneškodnila 131. Šestnásť nepriateľských lietadiel zasiahlo 11 miest, štyri miesta zasiahli ich trosky.

Ruské drony zaútočili tiež na Fastiv v Kyjevskej oblasti, kde sa už v noci na sobotu cieľom ruského úderu stala železničná stanica, kde bola úplne zničená hlavná budova. V dôsledku dnešného útoku vznikol požiar na streche dvoch budov, ďalšie škody spôsobila tlaková vlna.

10:10 Za konštruktívne, ale neľahké označil v noci na dnes Zelenskyj niekoľkodňové rozhovory ukrajinskej delegácie so zástupcami USA o americkom mierovom pláne. Trump vyhlásil, že ukrajinský prezident ho sklamal tým, že podľa neho plán ani nečítal. Hlavný ukrajinský vyjednávač Rustom Umerov ráno uviedol, že ukrajinskej hlave štátu dnes poskytne kompletné informácie o rokovaní s Američanmi a všetky príslušné dokumenty.

Umerov, ktorý pôsobí ako predseda ukrajinskej bezpečnostnej rady, rokoval podľa ruskojazyčnej verzie BBC spoločne s náčelníkom generálneho štábu Jurijom Hnatovom s americkými zástupcami na Floride tri dni, podľa Reuters to boli dva dni. Vo svojom dnešnom príspevku na platforme Telegram Umerov Američanom vyjadril vďaku za konštruktívnu prácu. „Primárnou úlohou ukrajinského tímu bolo získať od americkej strany úplné informácie o ich rozhovoroch v Moskve a všetky aktuálne návrhy, aby bolo možné ich detailne prebrať s prezidentom Ukrajiny,“ uviedol.

Zelenskyj medzitým v sobotu telefonoval so zvláštnym americkým vyslancom Stevom Witkoffom a Trumpovým zaťom Jaredom Kushnerom, ktorých Trump poveril rokovaniami. „Americkí zástupcovia poznajú základné ukrajinské pozície,“ uviedol prezident. „Rozhovory boli konštruktívne, aj keď nie ľahké,“ dodal Zelenskyj vo videu, ktoré zverejnil na sieti X. „Preto pokračujeme v práci,“ doplnil.

„Niektoré veci sa môžu prerokovať len osobne: Umerov a Hnatov mi odovzdajú informácie. A budem tiež hovoriť s európskymi lídrami – máme naplánované stretnutia v Londýne a tiež v Bruseli,“ uviedol Zelenskyj vo videu, ktoré zjavne nakrútil vo vlaku. Francúzsky prezident Emmanuel Macron už cez víkend potvrdil, že sa dnes stretne v Londýne so svojím ukrajinským náprotivkom a tiež britským premiérom Keirom Starmerom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.

10:05 Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) by mohla zohrávať významnú úlohu pri dohľade nad prímerím medzi Ruskom a Ukrajinou, uviedol švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis v rozhovore pre SonntagsBlick.

„Organizácia dokáže v krátkom čase nasadiť niekoľko desiatok ľudí. OBSE by mohla sledovať dodržiavanie prímeria, kontrolovať líniu, monitorovať voľby,“ povedal Cassis. Dodal však, že front má aktuálne 1 300 kilometrov, čo si vyžiada výraznú podporu členských štátov.

Švajčiarsko bude OBSE predsedať v roku 2026 a podľa Cassisa sa Bern chce sústrediť na budovanie dôvery a prípravu na možné uzavretie prímeria.

Ako prvý krok by podľa neho musela OBSE vyslať na Ukrajinu prieskumnú misiu, ktorá by zhodnotila situáciu a pripravila pôdu pre ďalšie kroky. Cassis pripustil, že prímerie by mohol rýchlo sprostredkovať americký prezident Donald Trump: „Takéto dohody môžu prísť náhle – ako v prípade Gazy. Mojím cieľom je, aby OBSE bola pripravená.“

Organizácia vznikla v roku 1975 na zmiernenie napätia počas studenej vojny a združuje 57 krajín vrátane USA, Ruska a Ukrajiny. Cassis zdôraznil, že Rusko porušuje základné princípy OBSE, no zostáva členom, čo podľa neho dokazuje význam dialógu, hoci je obmedzený.

„OBSE musí byť pripravená konať, keď sa naskytne príležitosť – aj keď sú možnosti momentálne limitované,“ dodal Cassis.

10:00 Britský minister obrany John Healey v pondelok predstavil plány na vytvorenie novej námornej jednotky Atlantic Bastion, ktorej úlohou bude chrániť podmorské káble a potrubia najmä pred útokmi Ruska. Spojené kráľovstvo a jeho spojenci sú podľa Healeyho pripravení ruské ponorky „sledovať a odstrašiť“.

„Vieme, čo (ruský prezident Vladimir) Putin robí. Vieme, čo vyvíja… V posledných týždňoch sme napríklad zaznamenali prítomnosť ich špionážnej lode Jantar v britských vodách. Sme schopní ich lokalizovať, či už sa nachádzajú na hladine alebo pod vodou,“ vyhlásil Healey.

Nová hybridná námorná jednotka Atlantic Bastion bude kombinovať autonómne plavidlá a umelú inteligenciu (AI) s vojnovými loďami a lietadlami s cieľom identifikovať hrozby pre podmorskú infraštruktúru a chrániť ich pred narušením. Súčasťou plánu bude aj vývoj a testovanie najmodernejších protiponorkových senzorov.

„Ľudia by nemali pochybovať o nových hrozbách, ktorým čelí Spojené kráľovstvo a jeho spojenci pod hladinou mora, kde nepriatelia útočia na infraštruktúru, ktorá je pre náš spôsob života taká dôležitá,“ uviedol britský minister.

„Táto nová éra hrozieb si vyžaduje novú éru obrany. Musíme rýchlo inovovať vojnovým tempom, aby sme si udržali prevahu na bojisku… program Atlantic Bastion je plánom pre budúcnosť Kráľovského námorníctva,“ dodal Healey.

Británia je na svojej podmorskej infraštruktúre závislá. Okrem dodávok elektrickej energie, ropy a plynu je kľúčová aj v oblasti komunikácií, keďže prenáša až 99 percent medzinárodných telekomunikačných dát.

Projekt Atlantic Bastion bol spustený s počiatočnou investíciou 14 miliónov libier od ministerstva obrany a priemyslu. Návrhy na tento projekt predložilo 26 firiem zo Spojeného kráľovstva a Európy, dopĺňa DPA.

9:24 Polícia vo Varšave zadržala troch Ukrajincov, ktorí mali v aute techniku, ktorú možno využiť na narúšanie IT systémov a páchanie závažnej trestnej činnosti. Išlo o pevné disky, SIM karty a antény. Súd ich poslal do väzby, uviedla varšavská polícia na internete.

Policajti v centre mesta zastavili auto, v ktorom boli traja muži, na cestnú kontrolu. Všetci boli podľa polície veľmi nervózni a tvrdili, že cestujú po Európe. Vypovedali, že do Poľska prišli pred niekoľkými hodinami a ďalej plánujú cestu do Litvy. Policajti pri prehliadke auta našli techniku, ktorú možno využívať na narúšanie strategických IT systémov, počítačových a telekomunikačných sietí. Zaistili detektor špionážnych zariadení, pokročilú techniku využívanú hackermi, antény, laptopy, kamery a ďalšie vybavenie. Ukrajinci nedokázali vysvetliť, na čo majú zhabané veci. Tvrdili o sebe, že pôsobia v brandži informačných technológií, no pri kladení presnejších otázok zabúdali angličtinu a predstierali, že nerozumejú, čo im policajti hovoria, uviedla polícia.

Obvinení boli z trestných činov súvisiacich s podvodmi, počítačovými podvodmi a získavaním zariadení a programov využívaných na trestnú činnosť, vrátane poškodzovania dát s veľkým významom pre obranu krajiny.

Poľsko aj ďalšie európske krajiny, ktoré podporujú Ruskom napadnutú Ukrajinu, sa stretávajú s prípadmi sabotáže, žhářskymi i hackerskými útokmi. Podľa západných politikov za týmito aktivitami stoja ruské tajné služby, ktoré sa snažia v európskych krajinách vyvolať strach a destabilizovať ich. V Poľsku pri vyšetrovaní takýchto prípadov často končia v rukách polície občania Ukrajiny, Ruska a Bieloruska, ktorí podľa Varšavy pracujú pre Moskvu buď za finančný zisk, alebo z ideologických dôvodov.

8:14 V Černihive a v Dnepropetrovskej oblasti dnes ruské drony spôsobili rozsiahle škody a zranenia, pričom v okolí Kryvého Rihu zomrel 51-ročný muž po ťažkom zranení spôsobenom dronom. Štvorica ľudí vrátane 14-ročného chlapca utrpela zranenia aj v pavlohradskom okrese. Jedného mŕtveho a viacerých zranených hlásia úrady aj z ďalších častí Ukrajiny.

Útok ruských dronov dnes zasiahol aj dom v ukrajinskej Sumskej oblasti. Uviedol skôr šéf oblastnej vojenskej správy Oleh Hryhorov. Sedem ľudí bolo prevezených do nemocnice, dvaja z nich zostali v starostlivosti lekárov aj po ošetrení. Ľuďom z poničeného domu ponúkli náhradné ubytovanie, doplnil Hryhorov.

V severoukrajinskom Černihive ruský dron explodoval vedľa obytného domu. Tlaková vlna podľa vedúceho mestskej vojenskej správy Dmytra Bryžynského vyrazila výplne okien a dverí a poškodila automobily. Horelo aj na plynovom potrubí. Podľa ukrajinských záchranárov sú zranení traja ľudia, jeden z nich skončil v nemocnici.

V Dnepropetrovskej oblasti pri Kryvom Rihu ruský dron v nedeľu večer ťažko zranil 51-ročného muža, ktorý neskôr zomrel, oznámil na telegrame šéf regionálnej vojenskej správy Vladyslav Hajvanenko. Poškodený bol aj poľnohospodársky podnik, súkromný dom a plynovod. Cieľom dronového útoku sa stal aj pavlohradský okres východne od Dnipra. Štyria ľudia utrpeli zranenia, medzi nimi 14-ročný chlapec. Inde v regióne bolo zranené 13-ročné dievča. V samotnom Dnipre ruský dron spôsobil požiar, ktorý zasiahol administratívnu budovu. Poškodených je aj niekoľko domov v okolí.

Vo Volgograde v nedeľu neskoro večer trosky zostreleného dronu dopadli na obytné domy; podľa miestnych úradov sa zrejme nikomu nič nestalo. V Rostovskej oblasti bolo pri dronovom útoku poškodené elektrické vedenie a niekoľko dedín zostalo bez dodávok elektrickej energie, uviedol podľa telegramového kanálu Astra Jurij Sljusar, gubernátor regiónu susediaceho s ukrajinskými okupovanými územiami.

Podľa Vjačeslava Gladkova, gubernátora Belgorodskej oblasti susediacej s Ukrajinou, dron zaútočil na muža na motocykli v dedine neďaleko hraníc. Ťažko zraneného muža previezli záchranári do nemocnice v neďalekom Grajvorone.

7:12 Útok ruských dronov dnes zasiahol dom v ukrajinskej Sumskej oblasti. Uviedol to šéf oblastnej vojenskej správy Oleh Hryhorov. Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že protivzdušná obrana v noci zlikvidovala 67 ukrajinských dronov.

Bezpilotné lietadlá podľa Hryhorova zaútočili na výškový bytový dom v meste Ochtyrka. Sedem ľudí previezli do nemocnice, dvaja z nich zostali v starostlivosti lekárov aj po ošetrení. Ľuďom z poničeného domu bolo ponúknuté náhradné ubytovanie, doplnil Hryhorov.

Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii už štvrtým rokom; súčasťou bojov sú vzdušné útoky oboch strán. Rusko opakuje, že neútočí na civilné ciele, Ukrajina však po niektorých úderoch ruských striel a dronov hlási množstvo mŕtvych civilistov.

Ruské ministerstvo obrany dnes v pravidelnom hlásení hovorí o 67 zlikvidovaných bezpilotných lietadlách. Nad Brjanskou oblasťou to bolo 24 dronov, nad Saratovskou oblasťou 12, nad Rostovskou 11 a nad Volgogradskou deväť; v ďalších siedmich oblastiach išlo o jeden či najviac dva drony.

Ruské ministerstvo obrany vo svojich ranných prehľadoch zvyčajne neinformuje o celkovom rozsahu ukrajinského vzdušného útoku, ale len o zostrelených dronoch. Rezort obrany nehlási ani škody. Regionálni ruskí činitelia spravidla informujú o určitých škodách alebo o prípadných zranených či zabitých civilistoch.

6:15 Americký prezident Donald Trump v nedeľu povedal, že je „trochu sklamaný“ z ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý podľa neho nečítal návrh plánu na ukončenie vojny s Ruskom. Informovala o tom agentúra AFP.

„Hovorili sme s prezidentom (Ruska Vladimirom) Putinom a hovorili sme s ukrajinskými lídrami vrátane prezidenta Zelenského a musím povedať, že som trocha sklamaný, že prezident Zelenskyj si ešte návrh neprečítal,“ povedal Trump novinárom s tým, že to platilo „pred niekoľkými hodinami“.

Rokovania predstaviteľov USA a Ukrajiny vrátane Zelenského sa v sobotu skončili bez zjavného prelomu, hoci ukrajinský prezident sa zaviazal viesť ďalšie rozhovory o „skutočnom mieri“. Americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner sa predtým stretli s Putinom v Moskve, ktorá časti návrhu USA odmieta.

Americký plán prešiel od svojho prvého predstavenia v novembri viacerými úpravami po kritike, že je príliš naklonený Rusku, ktoré napadlo Ukrajinu vo februári 2022, doplnila AFP.

Za konštruktívne, ale neľahké označil v noci na pondelok ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj niekoľkodňové rozhovory ukrajinskej delegácie so zástupcami Spojených štátov o americkom mierovom pláne.

„Americkí zástupcovia poznajú základné ukrajinské pozície,“ uviedol Zelenskyj podľa Reuters. „Rozhovory boli konštruktívne, aj keď nie ľahké,“ dodal prezident. V pondelok chce o výsledkoch rokovaní a aktuálnej situácii hovoriť s lídrami Británie, Francúzska a Nemecka v Londýne.

Američania v novembri predstavili mierový plán, ktorý Kyjev a európske krajiny považovali za výrazne proruský a navrhli úpravy, na čo Washington prezentoval novú verziu plánu. Ruský prezident Vladimír Putin, ktorý bol ochotný o prvej verzii vyjednávať, vo štvrtok povedal, že k častiam novej podoby plánu má Rusko výhrady.

Šéf Bieleho domu už niekoľkokrát Zelenského kritizoval napríklad za malú ochotu prenechať Rusku ukrajinské územie za účelom dojednania mieru. Kritické slová na adresu Putina, ktorý podľa európskych či ukrajinských politikov nejaví skutočný záujem o mier a chce pokračovať v bojoch, volí Trump menej často, aj jeho prístupom ale už bol podľa svojich slov niekoľkokrát sklamaný.