1 385. deň: Zelenskyj hovorí, že v stredu pošle do USA aktualizovaný plán pre Ukrajinu

Čítajte viac 1 384. deň: Zelenskyj ma sklamal, mierový plán ani nečítal, vyhlásil Trump. Ukrajinský prezident mieri do Londýna

23:15 Ropná rafinéria v ruskom meste Syzraň ležiacom v Samarskej oblasti na rieke Volga zastavila 5. decembra spracovanie ropy po tom, čo ju poškodil útok ukrajinského dronu. Informovala o tom v utorok agentúra Reuters s odvolaním sa na dva nemenované zdroje.

Ukrajinská armáda v piatok oznámila, že v noci vykonala diaľkové útoky na ropnú rafinériu v Syzrani a na prístav Temriuk v Krasnodarskom kraji nachádzajúci sa na pobreží Azovského mora.

Spomínané zdroje uviedli, že v Syzrani drony zasiahli destilačnú jednotku CDU-6, na ktorú sa zamerali aj v auguste a jej oprava vtedy zabrala dva týždne.

Jeden zo zdrojov uviedol, že najnovšia oprava by mohla trvať približne mesiac.

21:38 Ukrajinskí vojaci stále ovládajú časť obliehaného mesta Pokrovsk na východe Ukrajiny, ale niektoré jednotky dostali rozkaz na ústup z nepríhodných pozícií za mestom, uviedol dnes hlavný veliteľ ukrajinských síl Oleksandr Syrskyj podľa agentúry Reuters. Uvedeným manévrom sa ukrajinské jednotky vyhli hroziacemu obkľúčeniu, uviedla stanica Suspilne. Bitka o dôležité mesto trvá už viac ako rok.

„Stále držíme severnú časť mesta, približne až k železničnej trati. Západne od Pokrovska sme navyše vyčistili od nepriateľa územie s rozlohou asi 54 kilometrov štvorcových, ktoré ovládame,“ povedal novinárom Syrskyj podľa Reuters.

Generál podľa Suspilne tiež tvrdil, že podľa údajov amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW) sú ruské sily pri Pokrovsku schopné postúpiť len o 1,5 kilometrov za mesiac, ale strácajú v bojoch tisícku vojakov denne. Na straty ale ruské velenie nehľadí.

21:27 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok v reakcii na výzvy prezidenta USA Donalda Trump, vyhlásil, že na voľby je pripravený kedykoľvek. Zároveň vyzval Spojené štáty a európske krajiny, aby Ukrajine pomohli zaistiť bezpečný priebeh hlasovania. Dodal, že v takom prípade by voľby bolo možné zorganizovať do 60 až 90 dní.

Čítajte viac Zelenskyj odkázal Trumpovi, že s voľbami nemá problém, môžu byť do 60-90 dní

21:03 Člen britských ozbrojených síl zahynul pri „tragickej nehode“ na Ukrajine pri pozorovaní testovania zbraní mimo frontovej línie, uviedlo v utorok britské ministerstvo obrany. Ide tak o vôbec prvú smrť britského vojaka v takmer štyri roky trvajúcej vojne, píše TASR podľa správ agentúr AFP a DPA.

K „tragickej nehode“ došlo v utorok ráno, keď člen (britských) ozbrojených síl sledoval svojich ukrajinských kolegov, ako testujú novú obrannú schopnosť ďaleko od frontových línií, uviedlo britské ministerstvo vo svojom vyhlásení zverejnenom na platforme X.

Podľa rezortu ide zároveň o prvý prípad smrti člena britských ozbrojených síl na Ukrajine od ruskej invázie vo februári 2022.

„Vyjadrujem hlbokú a úprimnú sústrasť rodine člena našich ozbrojených síl, ktorý dnes, žiaľ, prišiel o život,“ uviedol britský premiér Keir Starmer.

20:47 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil, že v stredu plánuje poslať do Washingtonu aktualizovaný plán na ukončenie vojny s Ruskom, ktorý bol upravený po rokovaniach s európskymi partnermi. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.

„Dnes (v utorok) na tom pracujeme a budeme pokračovať aj zajtra (v stredu). Myslím si, že ho odovzdáme zajtra,“ povedal Zelenskyj v reakcii na otázku novinára, či už Ukrajina plán zaslala Spojeným štátom.

Zelenskyj informoval, že sa veľmi aktívne pracuje na všetkých zložkách plánu na ukončenie vojny. Ukrajinská a európska časť už boli dôkladne rozpracované, takže môžu byť predložené USA. „Spolu s americkou stranou očakávame, že potenciálne kroky urobíme čo najrealizovateľnejšími,“ napísal ukrajinský prezident na Facebooku.

Ukrajinský prezident pripomenul, že aj rokovací partneri Ukrajiny poukazujú na to, že všetko závisí od toho, či je Rusko pripravené podniknúť účinné kroky na zastavenie krviprelievania a zabránenie opätovnému vypuknutiu vojny.

20:09 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok v reakcii na výzvy prezidenta USA Donalda Trumpa, aby Ukrajina zorganizovala voľby, vyhlásil, že na voľby je pripravený kedykoľvek. Upozornil však, že počas stanného práva, vyhláseného na Ukrajine kvôli ruskej invázii, voľby nie je možné zorganizovať. Pôvodne sa Zelenského funkčné obdobie malo skončiť v máji 2024, pripomenula stanica Sky News, píše TASR.

„Organizovať voľby v čase leteckých útokov by bolo nemožné, rovnako ako sčítavanie hlasov. Presuny obyvateľstva a odchod mnohých Ukrajincov zo štátu znemožňujú systém pre hlasovanie na diaľku a aktualizáciu volebných zoznamov,“ napísal Zelenskyj na sociálnej sieti.

Zelenskyj pripomenul, že Ukrajina aj naďalej zostáva oddaná skutočnému mieru a všetko závisí od toho, či je Rusko pripravené zastaviť krviprelievanie a zabrániť obnove vojny.

19:44 Ukrajina môže podľa šéfa štátneho plynárenského operátora Naftogaz Sergija Koreckého čeliť najťažšej zime od začiatku ruskej invázie. Moskva rozšírila útoky na energetickú sieť o plynárenské zariadenia, pričom intenzita náletov je vyššia než v predchádzajúcich rokoch.

„Deštrukcia a straty ukrajinskej produkcie plynu sú významné. Obnova bude zdĺhavá,“ uviedol Koreckij v rozhovore pre AFP. Dodal, že opravy niektorých závodov si vyžiadajú až dva roky, keďže potrebujú špeciálne diely z Európy a USA. Podľa neho útoky od októbra pred začiatkom vykurovacej sezóny výrazne zosilneli, pričom počet rakiet sa počíta v stovkách.

Naftogaz odhaduje škody na plynárenskej sieti na 1,1 miliardy dolárov. Produkcia v roku 2025 bude „výrazne nižšia“ než 13,9 miliardy kubických metrov zaznamenaných v roku 2024. Kyjev musí preto importovať ďalšie štyri miliardy kubických metrov plynu za približne dve miliardy dolárov.

Podľa analýzy AFP Rusko v posledných mesiacoch vypustilo rekordné množstvo dronov a rakiet. Koreckij zdôraznil, že ochrana rozsiahlych plynárenských zariadení pred útokmi je „nemožná“. Úrady uvádzajú, že počas vojny krajina stratila 40 až 50 percent produkcie plynu.

18:46 Ruský prezident Vladimir Putin v utorok vyhlásil, že Rusko dosiahne ciele tzv. špeciálnej vojenskej operácie – ako ruské úrady označujú vojnu proti Ukrajine – a „dovedie ju do logického konca.“ Informoval o tom spravodajský web Rádio Sloboda (RFE/RL), píše TASR.

„Snažíme sa ukončiť (vojnu na Ukrajine) a sme nútení použiť na to vojenskú silu. Túto záležitosť určite dovedieme do logického konca, čím dosiahneme ciele špeciálnej vojenskej operácie,“ povedal Putin počas zasadnutia Rady pre občiansku spoločnosť a ľudské práva.

RFE/RL informoval, že na základe Putinovho výnosu bol členstva v Rade pre občiansku spoločnosť a ľudské práva zbavený bývalý riaditeľ Múzea dejín gulagov Roman Romanov.

Z funkcie riaditeľa bol Romanov odvolaný v januári 2025. Ruské nezávislé médiá vtedy informovali, že toto rozhodnutie bolo prijaté po tom, čo Romanov odmietol cenzurovať výstavu o sovietskych represiách. Romanov viedol toto múzeum od roku 2012.

Múzeum dejín gulagov v novembri 2024 oznámilo pozastavenie svojej prevádzky. Ako dôvod svojho zatvorenia uviedlo porušenie pravidiel požiarnej bezpečnosti. Nezávislé médiá doplnili, že zamestnanci múzea napriek tomu pokračovali v práci: chodili na expedície, robili rozhovory s obeťami represií a pripravovali na vydanie knihy o histórii gulagov.

18:37 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok označil svoje stretnutie s ukrajinskou premiérkou Giorgiou Meloniovou v Ríme za vynikajúce a dodal, že Kyjev môže aj naďalej počítať s pokračujúcou podporou Talianska. Informovala o tom agentúra ANSA, píše TASR.

Zelenskyj v príspevku na sieti X napísal, že Ukrajina si cení aktívnu úlohu Talianska pri generovaní konkrétnych návrhov a definovaní opatrení na priblíženie mieru. Dodal, že Meloniovú informoval o práci ukrajinského vyjednávacieho tímu a o koordinácii diplomatických snáh o nastolenie mieru. Zelenskyj tiež vyjadril vďaku za balík energetickej pomoci a potrebné vybavenie, ktoré podľa neho pomôže ukrajinským rodinám.

Agentúra AP pripomenula, že Meloniová je od začiatku ruskej invázie v roku 2022 podporovateľkou Kyjeva, aj keď jeden z jej koaličných partnerov, Liga Matteho Salviniho, je voči podpore Ukrajiny skeptickejší.

Taliansko doteraz posielalo zbrane Ukrajine, ale iba na použitie v rámci jej hraníc. Nasadenie talianskych jednotiek do prípadnej monitorovacej misie navrhovanej Britániou a Francúzskom Meloniová odmietla.

18:00 Rusko sa neustále snaží destabilizovať Európu, pokúša sa zasahovať aj do kampane pred voľbami v Arménsku. Na tlačovej konferencii po dnešnom rokovaní s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom to uviedol nemecký kancelár Friedrich Merz. Zároveň opätovne vyzval Moskvu, aby ukončila vojnu na Ukrajine.

„Rusko sa snaží nahnať voličkám a voličom strach pred prílišným zbližovaním so Západom,“ povedal Merz k arménskym parlamentným voľbám, ktoré sa uskutočnia v júni budúceho roka. Podľa neho Rusko zámerne šíri dezinformácie, aby destabilizovalo Arménsko, a to isté robí aj v Európe. Nemecko preto podľa kancelára bude Arménsko podporovať v tom, aby sa mohlo rozvíjať podľa vlastných predstáv.

Arménsky premiér Pašinjan sa dnes stretol v Berlíne s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom a následne aj s Merzom. Kancelár okrem iného privítal prehlbovanie vzťahov medzi Berlínom a Jerevanom, rozširovanie hospodárskej spolupráce a podporil aj arménske úsilie o vstup do Európskej únie. Ocenil tiež mierovú dohodu, ktorú Arménsko uzavrelo s Azerbajdžanom a ktorá by mala ukončiť desaťročia trvajúci konflikt na južnom Kaukaze.

Merz po stretnutí s Pašinjanom zároveň opätovne vyzval Rusko, aby ukončilo vojnu proti Ukrajine. S ohľadom na aktuálne mierové rokovania uviedol, že až „najbližšie dni, možno týždne“ ukážu, či je teraz možné dosiahnuť zastavenie bojov na Ukrajine. „Nadiktovaný mier pre Ukrajinu je však naďalej nepredstaviteľný,“ dodal s tým, že o Ukrajine sa nesmie rozhodovať bez Ukrajiny, rovnako ako o Európe sa nesmie rozhodovať bez Európanov.

17:35 Navrátilci z takzvanej špeciálnej operácie, ako sa v Rusku oficiálne nazýva invázia na Ukrajinu, zabili a ťažko zranili viac než 1000 ľudí, píše ruský exilový server Vjorstka. Upozorňuje, že vojnoví veteráni tieto násilné trestné činy neraz páchajú pod vplyvom alkoholu počas bežných hádok a ich obeťami sú predovšetkým príbuzní a známi.

Čítajte viac Krvavé dedičstvo invázie: navrátilci z Ukrajiny majú v Rusku na svedomí vyše 1000 obetí, súdy ich chránia

16:20 Ukrajina a Európa sú pripravené predložiť Spojeným štátom mierový plán, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Podľa agentúry Reuters ubezpečil, že Ukrajina čeliaca ruskej invázii je oddaná skutočnému mieru, ale dodal, že všetko závisí od toho, či Rusko je ochotné ukončiť vojnu.

„Veľmi aktívne pracujeme na všetkých komponentoch možných krokov k ukončeniu vojny. Ukrajinská a európska zložka sú už viac prepracované a sme pripravení ich prezentovať našim partnerom v Amerike,“ napísal Zelenskyj bez podrobností na sociálnej sieti. „Čoskoro budeme pripravení odovzdať spresnené dokumenty Spojeným štátom,“ dodal.

Zelenskyj sa dnes v Ríme stretol s talianskou premiérkou Giorgiou Meloniovou a pápežom Levom XIV. Predtým v Bruseli rokoval šéfkou Európskej komisie a predsedom Európskej rady a v pondelok sa v Londýne stretol s britským premiérom, francúzskym prezidentom a nemeckým kancelárom.

15:56 Útoky ukrajinských dronov v meste Čeboksary v na stredovýchode európskej časti Ruska spôsobili zranenia najmenej 14 osobám vrátane jedného dieťaťa. Ukrajina túto záležitosť zatiaľ nekomentovala, informovala agentúra DPA a britská stanica BBC, píše TASR.

Ruské ministerstvo obrany informovalo, že v noci na utorok zneškodnilo 121 ukrajinských dronov. Čeboksary a Čuvašská republika, kde sa toto mesto nachádza, sa v zvodke nespomínali.

Podľa správ miestnych médií bolo v Čeboksaroch, ktoré sa nachádzajú približne 1000 kilometrov od Ukrajiny, počuť až sedem výbuchov. V tomto priemyselnom meste sa nachádza niekoľko obranných tovární.

Čítajte viac Ukrajina útočila na vojenský závod v Čuvašsku, úlomky dronu spadli na obytný dom

15:14 Energetická spoločnosť Ukrenerho, ktorá prevádzkuje prenosovú sústavu na Ukrajine, dnes uviedla, že vo väčšine oblastí krajina pristúpila k núteným odstávkam elektriny. Dôvodom sú predchádzajúce ruské útoky.

„Skôr zverejnené harmonogramy vypínania elektriny v regiónoch, kde boli uplatňované havarijné odstávky, teraz neplatia,“ uviedla na telegrame spoločnosť Ukrenerho po tom, čo oznámila výpadok dodávok elektriny vo väčšine oblastí krajiny.

Energetici podľa spoločnosti Ukrenerho pracujú na čo najrýchlejšom obnovení stabilného zásobovania elektrinou. „Havarijné odstávky budú zrušené po stabilizácii situácie v energetickej sústave,“ dodala firma a vyzvala odberateľov, aby šetrili elektrinou.

14:47 Prezident USA Donald Trump vyhlásil, že Ukrajina musí uskutočniť voľby. Uviedol to v rozhovore pre Politico.

Na otázku novinárky, či si myslí, že nastal čas na konanie volieb na Ukrajine, šéf Bieleho domu odpovedal kladne. „Áno. Myslím si, že áno. Uplynulo veľa času… Veci nešli veľmi dobre. Áno, myslím si, že je čas. Myslím si, že toto je dôležitý moment na uskutočnenie volieb,“ uviedol prezident USA. Zároveň povedal, že na Ukrajine „využívajú vojnu“ údajne na to, aby sa voľby nekonali.

„Využívajú vojnu, aby sa nekonali voľby, ale myslím si, že ukrajinský ľud by mal mať takúto možnosť. A možno by Zelenskyj (prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj – pozn.) vyhral. Neviem, kto by vyhral. Ale už dávno nemali voľby. Viete, hovoria o demokracii, ale dochádza to do bodu, keď to už nie je demokracia,“ vyhlásil Trump.

Čítajte viac Trumpov doteraz najtvrdší útok: Európa? Skupina národov v rozklade, vedú ju slabosi

Ukrajinský parlament začiatkom tohto roka potvrdil legitimitu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Zákonodarný zbor vtedy zdôraznil, že za nemožnosť konania volieb v krajine je zodpovedný ruský prezident Vladimir Putin. Nemožnosť usporiadať voľby na Ukrajine je priamo stanovená Ústavou Ukrajiny a vojnovým stavom.

Konanie volieb je nemožné aj z praktického hľadiska. Ide o ohrozenie voličov a volebných komisií bombardovaním, a to, že milióny Ukrajincov sú v zahraničí ako utečenci alebo na územiach okupovaných Ruskom, uviedlo dávnejšie Centrum pre európsku politickú analýzu (CEPA). V takýchto podmienkach nie je možné zabezpečiť slobodné, tajné a spravodlivé hlasovanie.

14:44 Oleksij Melnyčenko servíroval obyvateľom juhoukrajinského Chersonu kávu a spolu s ňou dávky normálnosti uprostred ruskej delostreleckej paľby a vzdušných útokov tak dlho, ako sa dalo. Nakoniec však kaviareň s názvom Prostir (Priestor) zatvoril. Uviedla to dnes agentúra Reuters, podľa ktorej osud kaviarne svedčí o tom, ako sa život v meste stal nebezpečnejším než predtým. Agentúra AP už skôr upozornila, že miestni obyvatelia a vojaci hovoria v súvislosti s ruskými útokmi na Cherson o takzvanom „ľudskom safari“.

Čítajte viac „Ľudské safari“. Cherson zažíva bezprecedentný teror. Drony útočia denne, obyvatelia hovoria o love na ľudí

13:55 Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok rázne odmietol tvrdenia európskych krajín, že ruský prezident Vladimir Putin sa usiluje o obnovu Sovietskeho zväzu (ZSSR). Správy o jeho údajných plánoch napadnúť členský štát NATO Peskov označil za „úplnú hlúposť“. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

Čítajte viac Kremeľ sa rázne ohradil voči tvrdeniam Európy, že Putin chce obnoviť ZSSR a zaútočiť na NATO

13:52 Ruská rozviedka SVR je v kontakte s zástupcami americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA). Podľa ruskej štátnej agentúry TASS to dnes uviedol šéf ruskej civilnej výzvednej služby Sergej Naryškin. Podľa neho sa tak deje v oficiálnej rovine.

„Oficiálni zástupcovia našich služieb v Spojených štátoch plnia svoje úlohy a oficiálni zástupcovia Ústrednej spravodajskej služby plnia svoje úlohy tiež, takže kontakt existuje,“ povedal Naryškin bez toho, aby spresnil povahu týchto kontaktov.

Vyhlásenie prichádza v čase, keď Ukrajina čelí silnejúcemu tlaku zo strany Spojených štátov, aby pristúpila na významné územné straty a ďalšie ústupky Rusku v rámci mierového plánu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten minulý týždeň predstavil novú stratégiu americkej národnej bezpečnosti, ktorá vyzýva na ukončenie rusko-ukrajinského konfliktu okrem iného preto, aby bola obnovená „strategická stabilita“ s Ruskom.

Spravodajské služby zvyčajne udržiavajú aspoň minimálne komunikačné kanály aj v období zvýšeného medzinárodného napätia, aby predišli omylom a eskalácii, vymieňali si informácie o terorizme a riešili záležitosti týkajúce sa vlastných občanov či väzňov.

13:36 Bývalý veliteľ mnohonárodných síl v Iraku, síl USA a NATO v Afganistane a neskorší riaditeľ CIA David Petraeus v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera hovorí, že ako veliteľ dvoch vojen „nikto nepozná cenu konfliktu a netúži po jeho konci viac než tí, ktorí sú doň zapojení“. Podľa neho je zásadné, aby bol konflikt ukončený trvalo, spravodlivo a rozumne.

Čítajte viac „Rusko je slabšie, než sa zdá.“ Generál Petraeus ponúka recept na Putinovu porážku: Dá sa zastaviť dvoma ťahmi

12:17 Na októbrovom summite sa šéfovia štátov a vlád Európskej únie zaviazali riešiť naliehavé finančné potreby Ukrajiny v rokoch 2026 a 2027, v decembri musia rozhodnúť, ako tento záväzok splniť. V liste, ktorým ich na decembrový summit pozval, to prezidentom a premiérom krajín bloku pripomenul predseda Európskej rady António Costa.

Summit sa začína vo štvrtok 18. decembra a Česko by mal zastupovať novovymenovaný premiér Andrej Babiš. Na októbrovom summite bol ešte premiér Petr Fiala. Decembrové rokovanie malo byť pôvodne dvojdňové, Costa v liste uviedol, že sa ako vždy bude snažiť, aby schôdzka trvala len jeden deň.

„Mojou hlavnou prioritou je však realizácia dôležitých rozhodnutí, ktoré treba prijať, konkrétne ohľadom financovania Ukrajiny,“ dodal a naznačil tak, že sa summit môže pretiahnuť. Bez pomoci by sa Ukrajina dostala do finančných problémov na konci prvého štvrťroka budúceho roka.

Summit bude mať na výber z dvoch možností riešenie, ktoré navrhla Európska komisia. Prvou je pôžička od Európskej únie, druhou reparačná pôžička zabezpečená zmrazenými ruskými aktívami v EÚ.

„Zasadnutie Európskej rady začneme diskusiou o Ukrajine. Nedávny vývoj zdôrazňuje potrebu naliehavých opatrení zo strany EÚ,“ uviedol Costa v liste.

12:00 Krajiny Severoatlantickej aliancie zintenzívňujú svoje špionážne aktivity v oblasti Arktídy. V utorok to vyhlásil veliteľ ruských námorných síl admirál Alexandr Moisejev. TASR informáciu prevzala z agentúry Reuters.

Protiponorkové lietadlá NATO na Islande sú podľa Moisejeva v uplynulom období oveľa aktívnejšie. Na ostrove majú svoje pozorovacie lietadlá nasadené Spojené štáty, Kanada a Británia. Ruský admirál sa zmienil aj o plánoch NATO rozmiestniť vo Fínsku strategické pozorovacie drony.

Moisejev tiež uviedol, že západné krajiny susediace s arktickým regiónom výrazne urýchľujú výstavbu ľadoborcov a zameriavajú sa na moderné multifunkčné bezpilotné lietadlá na vojenské a dvojaké účely.

„Tieto kroky dokazujú, že Rusko formuje vojenské nástroje odstrašenia v Arktíde,“ dodal admirál podľa agentúry TASS. Cieľom Aliancie je podľa neho obmedziť ruské aktivity v Arktíde.

Čítajte viac Dôležitá zmena v NATO. Škandinávci sa presúvajú pod americký Norfolk

11:55 Pápež Lev XIV. na dnešnom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý je na návšteve Talianska, uviedol, že je potrebné pokračovať v dialógu s cieľom dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na vyhlásenie Vatikánu.

Pápež zdôraznil, že „treba pokračovať v dialógu, a vyjadril naliehavé želanie, aby súčasné diplomatické iniciatívy viedli k spravodlivému a trvalému mieru“, uviedla vo vyhlásení ku schôdzke pápežova kancelária. „Okrem toho sa diskutovalo tiež o otázkach vojnových zajatcov a o potrebe zabezpečiť návrat ukrajinských detí k ich rodinám,“ dodal Vatikán, ktorý v otázke detí sprostredkuje rokovania medzi Kyjevom a Moskvou.

V súvislosti s únosmi ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska vydal Medzinárodný trestný súd v Haagu v roku 2023 zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina, z ktorého rozkazu ruská armáda vo februári 2022 začala inváziu na Ukrajinu.

11:41 V ruskej Ivanovskej oblasti severovýchodne od Moskvy sa zrútil vojenský transportný lietadlo An-22 so sedemčlennou posádkou na palube, uviedli dnes ruské médiá vrátane štátnej agentúry TASS.

Čítajte viac V Rusku sa zrútil posledný lietajúci An-22. Obor sa rozpadol vo vzduchu krátko po oprave, posádka zahynula

11:37 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes na sieti X zablahoželal Andrejovi Babišovi k vymenovaniu za premiéra, zaželal mu veľa úspechov a uviedol, že sa teší na ďalšie posilnenie spolupráce oboch krajín. Spomenul pritom pôsobenie českých firiem na Ukrajine alebo spoluprácu s nimi. Napísal, že sa rád v blízkej budúcnosti s novým predsedom českej vlády stretne. Predsedovi hnutia ANO zablahoželala tiež premiérka Julija Svyrydenková, ktorá ho pozvala na Ukrajinu.

„Naše strategické partnerstvo je silnou stránkou oboch našich krajín i celej Európy. Som vďačný za podporu Ukrajiny a Ukrajincov a teším sa na ďalšie posilnenie našej spolupráce, vrátane práce českých podnikov na Ukrajine a (ich spolupráce) s Ukrajinou,“ uviedol prezident. „Musíme byť spoločne silní v záujme trvalého mieru, odolnosti a bezpečnosti Európy,“ dodal Zelenskyj.

Ukrajinská premiérka Svyrydenková rovnako novovymenovanému českému premiérovi zablahoželala, vyjadrila Česku vďačnosť za doterajšiu podporu a uviedla, že Ukrajina je pripravená prehlbovať spoluprácu a rozvíjať nové oblasti partnerstva, ktoré vytvoria príležitosti a prinesú prospech obom krajinám. „Úprimne vás pozývam k návšteve Ukrajiny ako jednej z vašich prvých zahraničných ciest,“ napísala Svyrydenková.

Čítajte viac Pavel vymenoval Babiša za premiéra, Česko má dvoch predsedov vlád. Turkovi ministerstvo "postrážia"

9:46 Ruské jednotky v ostatných hodinách obsadili päť dedín v Doneckej oblasti a pokračujú v intenzívnom tlačení pechoty smerom k ukrajinským pozíciám v meste Siversk, ktoré „pomaly padá do rúk nepriateľa“. Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na analytickú platformu DeepState, ktorá monitoruje priebeh bojov.

Podľa pondelňajšej večernej správy ruské sily obsadili obce Lysivka, Suchyj Jar, Hnativka, Rih a Novopavlivka v Doneckej oblasti. O niekoľko hodín neskôr analytici upozornili, že situácia v Siversku sa ďalej zhoršuje.

„Nepriateľ pokračuje v zatláčaní svojej pechoty do mesta a situácia sa vyvíja veľmi nepriaznivo, keďže Siversk pomaly padá do rúk nepriateľa. Podľa prvotných informácií je polovica mesta pod kontrolou nepriateľa,“ uviedli analytici z DeepState.

Tí zároveň informovali, že ruské jednotky obsadili aj obec Kamianske v Záporožskej oblasti a pokračujú v útokoch na Stepnohirsk a Plavni. „Stepnohirsk sa drží s ťažkosťami, ale naďalej drží. Nepriateľ obsadil Plavni a bojuje v Prymorskom,“ konštatoval DeepState.

Ukrajinské obranné sily sa pred niekoľkými týždňami stiahli z niektorých pozícií v okolí miest Pokrovsk a Myrnohrad, vrátane obcí Suchyj Jar a Lysivka. Tým sa podarilo znížiť riziko polovičného obkľúčenia, no aktuálne ruské postupy naznačujú ďalšie zhoršovanie situácie na frontovej línii.

9:35 Maďarský minister zahraničných vecí a vonkajších ekonomických vzťahov Péter Szijjártó odcestoval do Moskvy, kde bude v utorok rokovať s ruskými predstaviteľmi. Šéfa maďarskej diplomacie sprevádza početná podnikateľská delegácia. S odvolaním sa na server nepszava.hu o tom informuje spravodajca TASR v Budapešti.

Szijjártó do ruskej metropoly letel z Istanbulu, kde turecký prezident Recep Tayyip Erdogan prijal maďarského premiéra Viktora Orbána.

„Prezident Trump vynakladá neuveriteľné úsilie na ukončenie vojny na Ukrajine a my ho zo všetkých síl podporujeme. Keď sa vojna skončí, svetová ekonomika sa môže vrátiť do normálu a v medzinárodných obchodných vzťahoch sa otvoria nové, obrovské príležitosti. Sankcie s nami nebudú vždy, takže musíme byť pripravení zaujať dobrú východiskovú pozíciu v prichádzajúcom novom období. Preto teraz ideme do Moskvy s veľkou obchodno-korporátnou delegáciou,“ napísal Szijjártó v príspevku na Facebooku.

Podľa informácií servera telex.hu sú v delegácii aj zástupcovia maďarských energetických skupín MOL, MVM, ako aj predstavitelia farmaceutickej firmy Richter.

Szijjártó naposledy navštívil ruskú metropolu 28. novembra, keď Viktora Orbána prijal ruský prezident Vladimir Putin. Okrem iného vtedy diskutovali o tom, že Maďari by mali záujem vstúpiť do podnikov v zahraničí, ktoré sú v rukách ruských ropných spoločností postihnutých americkými sankciami.

8:57 Japonsko v pondelok odmietlo ponuku Európskej únie pridať sa k plánu na využitie zmrazených ruských aktív na financovanie pôžičky pre Ukrajinu. Tým podľa portálu Politico zmarilo nádeje Bruselu na získanie širšej globálnej podpory pre túto iniciatívu, informuje TASR.

Počas pondelkového stretnutia ministrov financií krajín G7 Tokio odmietlo žiadosť EÚ, aby sa inšpirovalo jej plánom poslať Ukrajine prostriedky z ruských štátnych aktív uložených v belgickom depozitári Euroclear.

Japonsko naznačilo, že zmrazené ruské aktíva v hodnote približne 30 miliárd dolárov (25,7 miliardy eur), ktoré drží na svojom území, nie je schopné použiť na poskytnutie pôžičky Kyjevu, uviedli pre Politico dvaja diplomati EÚ.

Európska komisia chce, aby členské štáty Únie dosiahli dohodu o využití desiatok miliárd eur zo zmrazených ruských aktív ešte pred summitom lídrov 18. decembra v Bruseli. Belgicko však návrh blokuje, keďže sa obáva, že by v prípade spätného vymáhania zo strany Ruska nieslo všetku finančnú zodpovednosť. Vláda premiéra Barta De Wevera preto žiada, aby sa do iniciatívy zapojili aj ďalšie krajiny mimo EÚ.

Spojené štáty aj Japonsko však odmietli účasť na mechanizme Únie, čo by podľa diplomatov znamenalo, že hlavná záťaž financovania Ukrajiny by ostala na európskych štátoch. USA navyše na stretnutí avizovali, že po vyčerpaní posledných tranží pôžičky G7 obmedzia svoju podporu Ukrajine, uviedol jeden zo zdrojov.

Ministri financií skupiny G7 v spoločnom vyhlásení uviedli, že budú pokračovať v hľadaní možností podpory Ukrajiny vrátane potenciálneho využitia plnej hodnoty ruských aktív – avšak len v súlade s právnymi rámcami jednotlivých krajín.

Japonsko má právne výhrady a podľa viacerých predstaviteľov jeho postoj ovplyvňuje aj odpor USA. Tokio nechce ísť proti pozícii svojho kľúčového spojenca, píše portál.

Americký prezident Donald Trump naznačil, že ruské aktíva by radšej využil ako nástroj na dotlačenie ruského prezidenta Vladimira Putina k mierovým rokovaniam. Washington navrhuje časť aktív vrátiť Moskve a zvyšok použiť na financovanie amerických investícií na Ukrajine.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová však naďalej podporuje využitie aktív na pomoc Ukrajine. Opätovne to potvrdila aj na pondelkovom stretnutí s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, na ktorom boli prítomní aj britský premiér Keir Starmer, francúzsky prezident Emmanuel Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz.

7:19 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v pondelok prejavil záujem o stretnutie s poľským prezidentom Karolom Nawrockým. Uskutočniť by sa podľa jeho slov mohlo buď na Ukrajine alebo v Poľsku, píše TASR podľa správy agentúry PAP.

Zelenskyj novinárom prostredníctvom četovacej aplikácie WhatsApp v pondelok oznámil, že Nawrockého pozval v jemu vyhovujúcom termíne navštíviť ukrajinské hlavné mesto Kyjev. Dodal, že v prípade pozvánky by on zas rád navštívil Poľsko.

Poľské spravodajské servery v októbri písali, že Nawrocki nemá v pláne navštíviť Zelenského v Kyjeve. Ukrajinský veľvyslanec vo Varšave Vasyl Bodnar však neskôr vyhlásil, že Ukrajina navrhla niekoľko dátumov pre Nawrockého návštevu a „nedostala negatívnu odpoveď“.

Podpredseda kancelárie poľského prezidenta Adam Andruszkiewicz 21. novembra uviedol, že Nawrocki je otvorený dialógu so svojim ukrajinským náprotivkom.

6:00 Ukrajinská suverenita musí byť rešpektovaná a jej bezpečnosť dlhodobo garantovaná v prípade dosiahnutia akejkoľvek mierovej zmluvy s Ruskom. V pondelok to na sociálnej sieti X uviedli predseda Európskej rady António Costa a predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, píše agentúra Reuters.

„Ukrajinská suverenita musí byť rešpektovaná. Ukrajinská bezpečnosť musí byť garantovaná, dlhodobo, ako prvej obrannej línie našej únie,“ napísali šéfovia dvoch inštitúcií Európskej únie (EÚ) v zhodnom príspevku na sociálnej sieti X po rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a generálnym tajomníkom NATO Markom Ruttem v Bruseli.

„V čase, keď prebiehajú mierové rokovania, EÚ naďalej pevne podporuje Ukrajinu. Cieľom je silná Ukrajina, na bojisku aj za rokovacím stolom. Prezidentovi Zelenskému sme opätovne potvrdili, že EÚ zostáva neochvejná a oddaná svojim zásadám,“ napísali Costa a von der Leyenová.

Ukrajinský prezident na X uviedol, že so zástupcami EÚ a NATO hovoril o prebiehajúcich diplomatických rokovaniach. „Podrobne sme sa venovali našej spolupráci s americkými partnermi v úsilí o dosiahnutie mieru, zabezpečenie bezpečnostných záruk a posilnenie našej odolnosti. Hovorili sme aj o programe PURL a možných pôžičkách. Naše postoje sa zhodujú vo všetkých otázkach,“ doplnil Zelenskyj.

Zelenskyj sa predtým v pondelok stretol v Londýne s britským premiérom Keirom Starmerom, prezidentom Francúzska Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. Následne podľa Reuters uviedol, že Ukrajina a Európa by chceli svoj návrh podoby mierového plánu dokončiť do utorka, aby ho mohli odovzdať Spojeným štátom. Zopakoval tiež, že Ukrajina sa nemôže vzdať svojho územia v prospech Ruska, ale že USA hľadajú kompromis.