Trumpov útok proti európskemu politickému vedeniu je jeho doteraz najostrejšou kritikou západných demokracií, píše Politico a pripomína, že krajiny ako Nemecko a Francúzsko majú už teraz s Trumpovou administratívou veľmi napäté vzťahy.
„Myslím si, že sú slabí. Ale tiež si myslím, že chcú byť politicky korektní. Myslím, že nevedia, čo robiť. Európa nevie, čo robiť,“ vyhlásil Trump o vysokých európskych predstaviteľoch.
Čítajte viac Európe hrozí totálny civilizačný rozklad, tvrdí Trump v novej bezpečnostnej stratégii. Brusel reaguje
Trumpove výroky prichádzajú v čase, keď pokračujú intenzívne diplomatické rokovania o ukončení vojny na Ukrajine a európski lídri vyjadrujú silnejúce obavy, že by americký prezident mohol nechať Ukrajinu a jej európskych spojencov napospas ruskej agresii, pripomína Politico.
Čítajte viac Americký tlak je neúprosný. Ukrajinci hlásia zhoršené podmienky po rokovaniach v Kremli. Axios odhaľuje detaily
Republikánsky prezident serveru oznámil, že neprikladá európskym lídrom veľkú váhu v úsilí o ukončenie vojny.
„Hovoria, ale nič nedosahujú, a vojna jednoducho pokračuje ďalej,“ vyhlásil Trump, ktorý pred nástupom do funkcie sľuboval ukončenie konfliktu do niekoľkých dní. Americké snahy o prímerie však zatiaľ úspešné neboli.
Zároveň Trump vyzval Ukrajinu, aby vyhlásila nové voľby. „Už dlho nemali voľby. Viete, hovorí o demokracii, ale dostáva sa to do bodu, keď to už demokracia nie je,“ tvrdil Trump.
Agentúra AP zverejnila výber fotografií, ktoré jej reportéri tento rok zachytili na Ukrajine, brániacej sa už štvrtý rok rozsiahlej ruskej vojenskej agresii.
Ruský prezident Vladimir Putin, z ktorého rozkazu ruská armáda vo februári 2022 na Ukrajinu vpadla, odmietal uznať legitimitu prezidenta Volodymyra Zelenského práve s odvolaním sa na to, že zotrváva vo funkcii, hoci sa pôvodne prezidentské voľby mali v krajine konať na konci marca 2024. Kyjev to odmieta s tým, že voľby nemožno usporiadať za vojnového stavu a v situácii, keď časť územia suverénnej krajiny ovládajú okupačné sily.
Trump kritizoval Európu aj za to, že sa podľa neho nevysporiadala dobre s migráciou. Bez zmeny politiky ohľadom hraníc niektoré európske štáty prestanú byť životaschopnými krajinami, myslí si americká hlava štátu, podľa ktorej sa mestá ako Paríž a Londýn prehýbajú pod náporom migrantov.
Vo svojej kritike sa zameral na ľavicového moslimského starostu Londýna a syna pakistanských imigrantov Sadiqa Khana. „Bol zvolený, pretože tam prišlo toľko ľudí. Teraz ho volia,“ tvrdil Trump v narážke na prisťahovalcov v britskej metropole. Za prístup k migrácii naopak chválil maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorého vláda od migračnej krízy v roku 2015 propaguje tvrdú protiimigračnú politiku.
Čítajte viac Z viedenských škôl mizne nemčina. Zo sto žiakov je materinským jazykom len pre jedného, tvrdí učiteľka
Šéf Bieleho domu v rozhovore uviedol, že si nebol vedomý toho, že sa sám stal terčom kritiky kvôli migrácii, a to zo strany pápeža Leva XIV., ktorý odsúdil konanie jeho administratívy voči migrantom v Spojených štátoch ako neľudské. Aj napriek tomu Trump povedal, že je ochotný sa s prvým pápežom pôvodom z USA stretnúť.
Pápež v posledných týždňoch kritizuje americkú zahraničnú politiku. Vyzval napríklad Trumpa, aby nepodnikal vojenskú inváziu Venezuely. Podľa hlavy katolíckej cirkvi treba „nájsť iný spôsob, ako dosiahnuť zmenu, ak sa pre to Spojené štáty rozhodnú“.
„Nechcem to vylúčiť,“ povedal Trump o vyslaní amerických vojakov do Venezuely, ktorej prezidenta Nicolása Madura Washington obviňuje z vedenia kartelu a pašovania drog do Spojených štátov. Uviedol tiež, že by zvážil použitie sily proti cieľom v ďalších latinskoamerických krajinách, kde je obchod s drogami aktívny, ako sú Mexiko a Kolumbia.
