Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 386 dní
- List z Charkova: Medzi poplachmi nám Trump môže byť ukradnutý
- Syrskyj priznal jesennú stratu Pokrovska. Ukrajinci sa vrátili a oslobodili podľa neho takmer polovicu mesta
- Zmrazené ruské miliardy na stole. Nový plán na ich využitie je najbližšie k medzinárodnému právu
- Použiť ruské zmrazené aktíva pre financovanie Ukrajiny je to najlepšie. Iné možnosti sú pre Európu horšie, hovorí v relácii Pravda vo svete odborník Martin Vokálek
- Myrnohrad sa rúca. Obrancovia hlásia obkľúčenie: Nepriateľ je všade
Agentúra AP zverejnila výber fotografií, ktoré jej reportéri tento rok zachytili na Ukrajine, brániacej sa už štvrtý rok rozsiahlej ruskej vojenskej agresii.
Čítajte viac 1 385. deň: Zelenskyj hovorí, že v stredu pošle do USA aktualizovaný plán pre Ukrajinu
23:13 Ukrajina poslala Spojeným štátom aktualizovaný plán na ukončenie vojny s Ruskom, agentúre AFP to v stredu oznámili dvaja ukrajinskí predstavitelia oboznámení so záležitosťou, informuje TASR.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že Ukrajina dokončuje 20-bodový mierový dokument a v „blízkej budúcnosti“ ho predloží USA. Vysokopostavený ukrajinský predstaviteľ neskôr oznámil, že Kyjev už USA poslal aktualizovaný návrh, pričom neuviedol žiadne podrobnosti.
„Plán zohľadňuje víziu Ukrajiny – ide o ďalší návrh na primerané riešenia problémových otázok,“ povedal ďalší predstaviteľ. „Neposkytujeme podrobnosti, kým nepoznáme reakciu americkej strany,“ dodal.
Pôvodný 28-bodový plán, ktorý USA v novembri predložili Kyjevu, okrem iného zahŕňal územné ústupky v prospech Ruska a podľa médií vyhovoval viacerým požiadavkám Moskvy.
Zelenskyj v utorok povedal, že americký plán na ukončenie vojny na Ukrajine bol zredukovaný na 20 bodov. Priblížil, že ide o tri dokumenty: 20-bodová dohoda a dva samostatné dokumenty – jeden o bezpečnostných zárukách a druhý o obnove Ukrajiny po ukončení vojny.
22:22 Svetoznámy ruský filmový režisér Alexandr Sokurov v utorok na rokovaní prezidentskej Rady pre ľudské práva nezvyčajne ostro kritizoval spôsob, akým sú v Rusku umlčiavaní kritici súčasného režimu, ktorí sú označovaní aj za tzv. zahraničných agentov. Sokurov odsúdil i cenzúru vo filme a v literatúre. Informovala o tom v stredu agentúra DPA, píše TASR.
Na utorkovom zasadnutí, ktoré sa konalo v režime online, Sokurov upozornil na to, že úrady predkladajú tvorcom vo filme a literatúre požiadavky, ktoré im bránia realizovať umelecké projekty. Dodal, že ľudia často nedostanú vysvetlenie, prečo voči nim dané orgány postupujú prísne alebo nekompromisne.
Odvolal sa aj na vlastnú skúsenosť – povedal, že nedostal vysvetlenie, prečo bol jeden z jeho filmov zakázaný.
„Keď som tieto procesy zažíval počas sovietskej vlády, vždy mi povedali, prečo môj film nebude uvedený v Sovietskom zväze,“ upozornil režisér.
21:33 Ukrajinské námorné drony napadli v Čiernom mori ďalší tanker patriaci do ruskej tieňovej flotily, napísal server RBK-Ukrajina s odvolaním sa na anonymné zdroje v ukrajinskej tajnej službe SBU. Na sociálnych sieťach a na internete sa objavili údajné zábery z útoku bezposádkových plavidiel Sea Baby na tanker Dashan, plávajúce pod vlajkou Komorských ostrovov. Útok podľa portálu tanker „vyradil z prevádzky“.
Ukrajinské drony zaútočili v ukrajinskej ekonomickej zóne, ktorou sa loď snažila preplávať maximálnou rýchlosťou. Mierila do prístavu Novorossijsk. Drony kriticky poškodili loď v hodnote 30 miliónov dolárov (asi 174 miliónov korún), ktorá bola schopná pri jednej plavbe prepraviť ropu za 60 miliónov eur (1,8 milióna korún), napísal portál. Na tanker Dashan uvalili sankcie Ukrajina, Európska únia, Británia, Kanada, Austrália a Švajčiarsko, dodal.
21:20 Ukrajinskí predstavitelia dnes rokovali s Američanmi o povojnovej rekonštrukcii a rozvoji Ukrajiny, uviedol dnes na sociálnej sieti ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Rozhovor s americkým ministrom financií Scottom Bessentom, zaťom Donalda Trumpa Jaredom Kushnerom a šéfom americkej investičnej spoločnosti BlackRock Larrym Finkom označil za produktívny.
„Prebrali sme kľúčové veci pre rekonštrukciu, rôzne mechanizmy a vízie. Existuje veľa vývojových trendov, ktoré so správnym prístupom môžu na Ukrajine fungovať,“ napísal Zelenskyj. Rokovania sa zúčastnila tiež premiérka Julija Svyrydenková a ďalší ukrajinskí predstavitelia.
Prezident tiež uviedol, že je pripravená ukrajinská verzia základných 20 bodov mierového plánu ukončenia vojny. „Práve všeobecná bezpečnosť bude určovať ekonomickú bezpečnosť a formovať podnikateľské ovzdušie,“ vyhlásil.
„Očakávame, že dokument v blízkej budúcnosti odovzdáme Spojeným štátom po spoločnej práci s tímom (amerického) prezidenta (Donalda) Trumpa a európskymi partnermi,“ napísal Zelenskyj v skoršom príspevku.
20:47 Ruský súd v meste Kamensk-Uralskij potrestal pokutou 20-ročného mladíka z tohto uralského mesta za to, že mal v histórii vyhľadávania vo svojom mobilnom telefóne zmienku o ukrajinskej jednotke Azov, ktorú ruské úrady označili za teroristickú a ktorú zakázali. O rozhodnutí sudkyne dnes informovali ruské médiá s tým, že ide o prvý známy prípad svojho druhu – minimálne od 1. septembra, odkedy v Rusku platia tresty za úmyselné vyhľadávanie extrémistických materiálov.
Dvadsaťročný zdravotník Sergej Gluchich išiel 24. septembra mestským autobusom do práce a čas si krátil tým, že v mobile si prezeral príspevky a videá na internete. Pritom narazil na informácie o ukrajinskom prápore Azov a o ruských dobrovoľníkoch bojujúcich na strane Ukrajiny. O 15 minút neskôr mu zavolali agenti ruskej tajnej služby FSB, nástupkyňa sovietskej tajnej polície KGB, vylíčil listu Kommersant obhajca Sergej Barsukov.
Neskoro večer príslušníci FSB k mladíkovi prišli a podľa obhajcu ho psychickým nátlakom prinútili k priznaniu.
17:50 Americký prezident Donald Trump, nemecký kancelár Friedrich Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer dnes po telefonáte hovorili o stave rokovaní o prímerí na Ukrajine, ktorá čelí ruskej invázii. Podľa hovorcu nemeckej vlády sa zhodli, že nastal rozhodujúci moment pre Ukrajinu a pre spoločnú euroatlantickú bezpečnosť. Podľa Londýna európski lídri ocenili mierové úsilie Spojených štátov.
„Štyria šéfovia štátov a vlád rokovali o stave rozhovorov o prímerí na Ukrajine. Intenzívna práca na mierovom pláne by mala v najbližších dňoch pokračovať,“ uviedol hovorca nemeckej vlády Stefan Kornelius. Dodal, že Trump, Merz, Macron a Starmer sa zhodli, že „ide o rozhodujúci moment pre Ukrajinu a pre spoločnú bezpečnosť v euroatlantickom priestore“.
Francúzsky prezident na návšteve v Saint-Malo v Bretani povedal, že sa telefonát uskutočnil v snahe „posunúť veci dopredu“. Dodal, že rozhovor trval zhruba 40 minút. Úrad britského premiéra k telefonátu oznámil, že sa týkal aktuálnych amerických snáh o dojednanie mieru na Ukrajine, ktoré Londýn víta.
17:48 Ukrajinská armáda v stredu oznámila, že odrazila mechanizovaný útok ruských vojsk na Pokrovsk, uviedla agentúra Reuters s odvolaním sa na obrancov tohto dôležitého mesta v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Rusi však dosiahli postup v susednom Myrnohrade, kde sa rozšírila „zem nikoho“ (šedá zóna), a tiež severne od Pokrovska.
Okolo uhoľného mesta Myrnohrad v Doneckej oblasti sa podľa ukrajinských médií uzavreli ruské „kliešte“ a rastie obava, koľko ukrajinských vojakov zostalo v obkľúčení.
Čítajte viac Pokrovsk ustál ďalší veľký útok, no Myrnohrad sa rúca. Obrancovia hlásia obkľúčenie: Nepriateľ je všade
16:18 John Beckner je generálny riaditeľ britskej leteckej spoločnosti Horizon technologies, ktorá sa zaoberá námorným spravodajstvom a systémami a dátami ISR. Armády vyvodzujú z Ukrajiny nesprávne závery, pretože považujú jej bojisko, plné dronov a zákopov, za univerzálne.
Čítajte viac Drony nie sú všeliekom - nebezpečenstvo univerzálneho záveru z vojny v Ukrajine
16:15 Traja ľudia zomreli a dvaja boli zranení v Ruskom okupovanej časti Chersonskej oblasti pri ukrajinskom dronovom útoku, ktorý zasiahol miestnu nemocnicu, uviedol Moskvou dosadený gubernátor regiónu. Kyjev sa k tvrdeniu okupačných úradov nevyjadril, napísal ruskojazyčný web BBC. V Dnepropetrovskej oblasti na východe Ukrajiny ruský úder zabil jedného človeka, napísal web Ukrajinska pravda. Rusko v noci na dnes zaútočilo na Ukrajinu 80 dronov, z ktorých 50 protivzdušná obrana zneškodnila, oznámilo ráno na platforme Telegram ukrajinské letectvo.
„Traja ľudia boli zabití. Dvaja ďalší zranení, vrátane ženy. Všetci mŕtvi a zranení boli zdravotníci,“ napísal dnes na platforme Telegram Vladimir Saldo, gubernátor Ruskom ovládanej časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny. Podľa neho išlo pri ukrajinskom dronovom útoku na nemocnicu v meste Olešky.
Ruské ministerstvo obrany ráno informovalo o nočnom zostrele 20 ukrajinských dronov a neskôr o rannej likvidácii ďalších 12 strojov, ministerstvo v ranných prehľadoch zvyčajne neinformuje o rozsahu ukrajinského vzdušného útoku, ale iba o zostrelených dronoch. Obrana nehlási ani škody alebo obete. Regionálni ruskí činitelia spravidla informujú o určitých škodách a prípadne o zranených či zabitých civilistoch.
Čítajte viac „Ľudské safari“. Cherson zažíva bezprecedentný teror. Drony útočia denne, obyvatelia hovoria o love na ľudí
Spravodajský server Ukrajinska pravda s odvolaním sa na šéfa regionálnej správy Vladyslava Hajvanenka napísal, že ruský FPV dron zabil v noci v Dnepropetrovskej oblasti muža a poškodil tamojší plynovod. Na inom mieste regiónu Rusi zranili dvoch ľudí. FPV drony sú vybavené kamerami a ich operátori majú v reálnom čase možnosť vidieť potenciálne ciele.
16:00 Ukrajinskí predstavitelia majú dnes na programe rokovania s americkou stranou o rekonštrukcii a rozvoji Ukrajiny po vojne. Súbežne dokončujeme prácu na 20 bodoch základného dokumentu s parametrami ukončenia vojny, uviedol dnes na sociálnej sieti ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. „Očakávame, že dokument v blízkej budúcnosti odovzdáme Spojeným štátom po spoločnej práci s tímom (amerického) prezidenta (Donalda) Trumpa a európskymi partnermi,“ napísal Zelenskyj.
Prezident v utorok avizoval, že Ukrajina a jej európski partneri sa chystajú dnes odovzdať Spojeným štátom svoju verziu mierového plánu na ukončenie vojny s Ruskom. Zelenskyj potvrdil, že vo štvrtok sa uskutoční rokovanie takzvanej koalície ochotných, teda krajín podporujúcich Ukrajinu v obrane pred ruskou inváziou.
„(…) veľmi produktívne pracujeme na zabezpečení budúcej bezpečnosti a zabránení opakovaniu ruskej agresie. Tento týždeň môže priniesť novinky pre nás všetkých a ukončiť krviprelievanie,“ napísal Zelenskyj a dodal, že mier nemá alternatívu a že kľúčová otázka znie, ako prinútiť Rusko zastaviť zabíjanie a čo konkrétne Rusko odradí od ďalšej invázie v budúcnosti.
Štvrtkové stretnutie lídrov koalície ochotných má byť virtuálne, informoval podľa agentúry Reuters Elyzejský palác. Už v pondelok sa v Londýne stretli britský premiér Keir Starmer, Macron a nemecký kancelár Friedrich Merz s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, aby prerokovali európsky návrh podoby amerického mierového plánu pre Ukrajinu.
Merz popoludní na tlačovej konferencii uviedol, že v najbližších dňoch budú európske krajiny viesť ďalšie rozhovory o mierovom úsilí. Reuters s odvolaním na diplomatické zdroje EÚ napísal, že v Berlíne sa na nadchádzajúci pondelok pripravuje stretnutie približne desiatky európskych lídrov vrátane Macrona a Starmera.
15:25 Litva nakúpi od Francúzska samohybné húfnice Caesar, aby posilnila obranné schopnosti svojich ozbrojených síl. Ministerstvo obrany podpísalo so zbrojovkou KNDS France kontrakt v hodnote 252 miliónov eur, uviedla dnes agentúra DPA s odvolaním sa na komuniké litovského ministerstva.
Litva vníma ruskú agresiu proti Ukrajine ako priamu hrozbu pre svoju národnú bezpečnosť, a preto sa táto členská krajina za značné náklady prezbrojuje. Ide o druhú akvizíciu týchto samohybných diel kalibru 155 milimetrov a doteraz najväčší zbrojný obchod medzi pobaltským členským štátom EÚ a NATO a Francúzskom.
O počte objednaných diel neposkytlo ministerstvo žiadne informácie. Uviedlo len, že po dodaní druhej várky húfnic sa Litva stane po Francúzsku druhým najväčším používateľom caesarov.
„Tieto moderné systémy poskytnú litovskej armáde väčšiu mobilitu a palebnú silu a užšie partnerstvo s francúzskym obranným sektorom posilní naše vzťahy s dôležitým spojencom,“ uviedol litovský minister obrany Robertas Kaunas. Podľa neho patria francúzske húfnice k najmodernejším svojho druhu na svete a už boli odskúšané v reálnych bojových podmienkach na Ukrajine.
Litva susedí s ruskou enklávou na pobreží Baltu, Kaliningradskou oblasťou, a ruským spojencom Bieloruskom. Vojna na Ukrajine je v pobaltskom štáte vnímaná ako priama hrozba pre národnú bezpečnosť. Štát na severovýchode Európy preto výrazne zvýšil svoje vojenské výdavky a modernizuje svoje ozbrojené sily. V Litve bude v budúcnosti trvalo umiestnená aj obrnená brigáda nemeckej armády.
15:20 Čína a Rusko zintenzivňujú vzájomnú spoluprácu, a to aj vo vojenskom priemysle. Uviedol to dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po stretnutí so šéfom ukrajinskej rozviedky Olehom Ivaščenkom.
„Pozorujeme, že Čína podniká kroky na zintenzívnenie spolupráce s Ruskom, vrátane vojensko-priemyselného sektora. Podobné informácie majú aj partnerské spravodajské služby,“ napísal Zelenskyj na X.
Uviedol tiež, že Službe vonkajšej rozviedky Ukrajiny (SZRU) nariadil podrobnejšie sledovať vzťahy medzi Moskvou a Pekingom vo všetkých aspektoch súvisiacich so záujmami Ukrajiny a jej partnerov v Európe a v Spojených štátoch.
Čína pravidelne vyzýva na mierové rokovania medzi Kyjevom a Moskvou, ktoré by rešpektovali územnú celistvosť všetkých krajín, ale Rusko za jeho inváziu na ukrajinské územie vo februári 2022 nikdy verejne neodsúdila. Naopak hospodárske, diplomatické a vojenské vzťahy medzi Pekingom a Moskvou, ktoré boli silné už pred ruskou agresiou na Ukrajine, odvtedy ešte posilnili.
14:43 Najnovší návrh Európskej únie na financovanie Ukrajiny je zatiaľ najbližšie medzinárodnému právu, uviedla v stredu podľa agentúry Reuters prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardeová.
Čítajte viac Zmrazené ruské miliardy na stole. Nový plán na ich využitie je najbližšie k medzinárodnému právu, vyhlásila Lagardeová
14:27 Lídri spojencov Ukrajiny združení v tzv. koalícii ochotných budú vo štvrtok prostredníctvom videokonferencie diskutovať o bezpečnostných zárukách pre Kyjev. Agentúra AFP pripomína, že virtuálne stretnutie sa uskutoční v čase, keď Spojené štáty tlačia na Ukrajinu, aby prijala plán na ukončenie vojny, ktorú voči nej vedie Rusko, informuje TASR.
„Zajtrajšie stretnutie koalície ochotných, ktorej spoločne predsedajú Francúzsko a Spojené kráľovstvo, umožní dosiahnuť pokrok v otázke bezpečnostných záruk, ktoré budú ponúknuté Ukrajine, ako aj v otázke dôležitého prínosu zo strany Američanov,“ uviedla v stredu hovorkyňa francúzskej vlády Maud Bregeonová.
13:51 Európska únia hľadá spôsob, ako dlhodobo financovať Ukrajinu bez ďalšieho zadlžovania členských štátov. Najhorúcejším riešením je využitie zmrazených ruských aktív, ktoré sú uložené najmä v Belgicku. Podľa výkonného riaditeľa Inštitútu pre európsku politiku Europeum Martina Vokálka je využitie zmrazených ruských aktív najférovším a najudržateľnejším riešením – a zároveň výrazne lepším než všetky ostatné alternatívy, hovorí v relácii PRAVDA VO SVETE.
13:45 Dočasnú ochranu v členských krajinách Európskej únie malo v závere októbra celkovo 4,3 milióna obyvateľov Ukrajiny, ktorí utiekli v dôsledku ruskej invázie. Z toho na Slovensku bolo 137 600 ukrajinských utečencov. Informoval o tom v stredu štatistický úrad Európskej únie Eurostat.
Najviac utečencov z Ukrajiny bolo v Nemecku, a to viac ako 1,229 milióna, čiže 28,6 percenta z celkového počtu. Nasledovalo Poľsko s 965 005 ukrajinskými utečencami, čo bolo 22,5 percenta celkového počtu, a Česká republika s 393 005 utečencami (9,1 %). V porovnaní so záverom septembra sa celkový počet utečencov z Ukrajiny v EÚ na konci októbra znížil o 6 170 (-0,1%).
13:16 Ruský prezident Vladimir Putin oznámil, že jeho vláda pracuje na zákaze prichádzajúcich telefonických hovorov z krajín, ktoré Rusko klasifikuje ako „nepriateľské“. Ako referuje web united24media.com s odvolaním sa na Deutsche Welle, udeje sa tak v rámci nového balíka opatrení zameraných na boj proti telefónnym a internetovým podvodom.
Putin počas videokonferencie na stretnutí Rady pre občiansku spoločnosť a ľudské práva uviedol, že ruské úrady vyvíjajú „blokovanie hovorov z územia nepriateľských štátov, ktoré sú vykonávané za kriminálnymi účelmi“, spolu s označovaním hovorov a sprísnenými pravidlami pre úradníkov a pracovníkov finančného sektora pri komunikácii s verejnosťou.
„V rámci tohto systému sa plánuje blokovanie hovorov z nepriateľských štátov s kriminálnym zámerom, označovanie hovorov a ďalšie požiadavky na správanie osôb pracujúcich v komunikácii so štátnymi orgánmi voči zákazníkom. Vláda zohľadňuje všetky tieto návrhy a implementuje ich,“ povedal Putin, odkazujúc na odporúčania predložené členmi rady.
Dodal, že prvý balík opatrení na ochranu občanov „v digitálnom prostredí“ už nadobudol účinnosť, druhý je pripravený a prebieha diskusia o ňom, pričom v pláne je aj tretí súbor krokov, ktorý by mohol zahŕňať úplný zákaz prichádzajúcich hovorov z takýchto štátov.
13:11 Prezident Petr Pavel dnes v Liberci pri rokovaní s mestskými zástupcami uviedol, že Česká republika by mala ďalej podporovať Ukrajinu a to nielen z ideologických, ale aj z praktických dôvodov. Myslí si, že inak si Česko zatvorí cestu pre možnú spoluprácu na obnove Ukrajiny po skončení vojny. O nutnosti prehodnotiť podporu Ukrajine hovoria strany vznikajúcej koalície ANO, SPD a Motoristov. V utorok napríklad predseda snemovne Tomio Okamura (SPD) novinárom zopakoval, že SPD si chce ukončiť akékoľvek posielanie peňazí na Ukrajinu aj českú muničnú iniciatívu.
„Aj keby som odhliadol od solidarity, od ochrany princípov a hodnôt, tak keby som sa na to pozeral len pragmaticky, tak by mi nedávalo zmysel, aby sme teraz podporu Ukrajine prerušili. Pretože si tým zatvoríme dvere pre možnú ďalšiu spoluprácu pri obnove Ukrajiny, ktorá skôr alebo neskôr príde. Takže aj tí, ktorí nie sú naladení tak, že napadnutej krajine sa má pomáhať, tak by sme sa na to mali pozerať tak, že bezpečnostná podpora Ukrajine zvyšuje bezpečnosť aj našu do budúcnosti a navyše môže byť aj pomerne zásadnou ekonomickou príležitosťou,“ povedal prezident.
„A aj preto sa to snažím takto prezentovať všetkým, ktorí majú na pokračovanie pomoci Ukrajine trochu iný názor, že je v našom záujme Ukrajinu ďalej podporovať. Pretože úspešné doriešenie vojny na Ukrajine v zmysle mierového rokovania, ktoré bude pre Ukrajinu v maximálnej možnej miere spravodlivé, je dôležité bezpečnostne, ale aj ekonomicky pre nás. A rovnako podpora Ukrajiny teraz znamená nielen bezpečnostné záruky do budúcnosti pre nás, ale znamená aj pre nás ekonomické príležitosti. A na to by sme mali myslieť,“ dodal.
12:20 Námestník ukrajinského ministra energetiky Mykola Kolisnyk dnes podľa agentúry Reuters uviedol, že ruské drony zasiahli systém na prepravu plynu v Odeskej oblasti. „V posledných 24 hodinách sme zažili cielené údery nepriateľa najmä v Odeskej oblasti, vrátane (útokov) na systém prepravy plynu,“ povedal Kolisnyk v ukrajinskej televízii. Štátna služba pre mimoriadne situácie (DSNS) na facebooku uviedla, že po ruskom údere na Odeskú oblasť vypukol požiar v bližšie nespresnenom objekte kritickej infraštruktúry, ktorý hasiči uhasili. Nikto nebol zranený.
12:13 Kremeľ uviedol v stredu, že najnovšie vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa ohľadom Ukrajiny sú v súlade s názormi Ruska. Trump povedal, že Rusko nakoniec zvíťazí vo vojne na Ukrajine a že Kyjev bude musieť odstúpiť časť územia. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Šéf Bieleho domu v rozhovore pre portál Politico uviedol, že európski lídri sú „slabí“ a vyzval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby vyhlásil v krajine voľby, píše AFP. „V mnohých ohľadoch – pokiaľ ide o otázku členstva v NATO, o otázku území, či o to, ako Ukrajina prichádza o územie – je to v súlade s naším vnímaním,“ povedal v stredu hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Zároveň označil Trumpove nedávne vyjadrenia za „veľmi dôležité“.
Americký prezident tvrdí, že Rusko má silnejšiu pozíciu v rokovaniach o ukončení vojny vzhľadom na svoju veľkosť. Takisto zdôraznil, že Ukrajina sa nikdy nestane súčasťou NATO.
Čítajte viac Trump tlačí Zelenského do volieb, Brusel sa ho zastáva. Prevzal šéf Bieleho domu vyhlásenia Ruska?
11:30 Ukrajinská tajná služba SBU v prístave Odesa zabavila nákladnú loď, ktorú označila za súčasť takzvanej ruskej tieňovej flotily. SBU o tom dnes informovala vo vyhlásení, podľa ktorého plavidlo predtým vyvážalo poľnohospodárske produkty z Ruskom anektovaného Krymu.
„Bolo zistené, že v čase pred plnohodnotnou vojnou loď aspoň sedemkrát zakotvila v Sevastopole, aby nelegálne vyvážala poľnohospodárske produkty v prospech Ruska,“ uviedla SBU s odvolaním sa na prístav na Krymskom polostrove.
Majiteľ lode, na ktorý Ukrajina uvalila vlastné sankcie, podľa tajnej služby pravidelne menil názov plavidla a prevádzal ho na fiktívnych vlastníkov z tretích krajín. Pri zadržaní lode boli na jej palube kapitán a ďalších 16 členov posádky, všetci občania viacerých krajín Blízkeho východu.
Vyšetrovatelia začali trestné stíhanie podľa článkov o financovaní činnosti proti územnej celistvosti Ukrajiny, vlastizrade, porušovaniu pravidiel v doprave a nelegálnom vstupe a výjazde z okupovaného územia. Loď bola zhabaná a podľa prokuratúry bude odovzdaná ukrajinskej agentúre pre správu aktív.
11:10 Rusko od Spojených štátov naďalej očakáva formálnu odpoveď na svoj návrh aj naďalej spoločne dodržiavať zmluvu New START po vypršaní jej platnosti 5. februára budúceho roka. New START je poslednou platnou zmluvou o kontrole zbraní medzi Ruskom a USA. TASR o tom informuje podľa agentúry Reuters.
Čítajte viac Posledná zmluva o kontrole zbraní medzi USA a Ruskom čoskoro vyprší. Moskva varuje pred „deštruktívnym smerovaním“
9:40 Rusko v noci na dnes zaútočilo na Ukrajinu 80 dronmi, z ktorých 50 protivzdušná obrana zneškodnila. Na platforme Telegram to ráno oznámilo ukrajinské letectvo. Bez podrobností doplnilo, že na siedmich miestach eviduje zásahy 29 bezpilotných lietadiel. V Dnepropetrovskej oblasti na východe Ukrajiny ruský úder zabil jedného človeka, píše web Ukrajinska pravda. Ruské ministerstvo obrany ráno informovalo o nočnom zostrele 20 ukrajinských dronov a neskôr o rannej likvidácii ďalších 12 strojov.
Ruské ministerstvo obrany vo svojich ranných prehľadoch zvyčajne neinformuje o celkovom rozsahu ukrajinského vzdušného útoku, ale len o zostrelených dronoch. Obrana nehlási ani škody alebo obete. Regionálni ruskí činitelia spravidla informujú o určitých škodách a prípadne o zranených či zabitých civilistoch.
Spravodajský server Ukrajinska pravda medzitým s odvolaním sa na šéfa regionálnej správy Vladyslava Hajvanenka napísal, že ruský FPV dron zabil v noci v Dnepropetrovskej oblasti muža a poškodil tamojší plynovod. Na inom mieste regiónu Rusi zranili dvoch ľudí. FPV drony sú vybavené kamerami a ich operátori majú v reálnom čase možnosť vidieť potenciálne ciele.
9:05 Poľský generálny štáb rokuje s Ukrajinou o odovzdaní stíhačiek MiG-29. Stroje sa blížia k hranici svojej životnosti a nepredpokladá sa ich ďalšia modernizácia. Generálny štáb v utorok na sieti X zdôraznil, že konečné rozhodnutie o darovaní strojov zatiaľ nepadlo, informuje varšavský spravodajca TASR.
Podľa poľskej armády by prípadné odovzdanie lietadiel bolo súčasťou spojeneckej politiky podpory Ukrajiny a prispelo by k posilneniu bezpečnosti východného krídla NATO. „Úlohy vyradených lietadiel MIG-29 budú plniť lietadlá F-16 a FA-50,“ dodáva štáb vo vyjadrení.
Rokovania zahŕňajú aj otázku sprístupnenia niektorých ukrajinských technológií v oblasti dronov a raketových systémov Poľsku. Cieľom je nielen materiálna kompenzácia za odovzdané lietadlá, ale aj spoločný rozvoj nových obranných a priemyselných kapacít.
Poľsko už Ukrajine darovalo najmenej 10 stíhačiek. Podľa portálu Wirtualna Polska v poľskom letectve slúži ešte aspoň 14 z celkového počtu 28 strojov, ktorými disponovalo v roku 2020. Celkovo malo 44 týchto lietadiel, avšak postupne ich vyradzuje z prevádzky pre technické problémy.
8:55 Vojenská pomoc Ukrajine v druhej polovici tohto roka výrazne poklesla, keďže podpora zo strany európskych krajín nedokázala vykompenzovať zníženie americkej pomoci. Vyplýva z údajov nemeckého Kielského inštitútu.
Čítajte viac Kyjev čelí nedostatku vojenskej pomoci, Európa nezvláda nahradiť zníženie americkej podpory
8:20 Spoločnosť Rheinmetall dostala od Bundeswehru novú objednávku na dodávku munície kalibru 120 mm pre kanóny používané v tankoch Leopard 2. Ide o súčasť rámcovej zmluvy v rámci Zeitenwende (zásadnej zmeny bezpečnostnej, obrannej a zahraničnej politiky), ktorú v roku 2023 zvýšila spolková vláda kancelára Scholza na približne štyri miliardy eur.
Najnovšia zmluva o dodávke munície bola oznámená 8. decembra v hodnote niekoľkých stoviek miliónov eur. Vzťahuje sa na bojové aj cvičné náboje pre tankový kanón Rh-120 s hladkou hlavňou, ktoré budú dodané do konca desaťročia. Nemecko sa tým snaží doplniť zásoby munície pre prípad konfliktu vysokej intenzity. Firma Rheinmetall uviedla, že po nábehu výroby bude schopná produkovať ročne až 240.000 kusov munície kalibru 120 mm.
Nemecká armáda len pred niekoľkými týždňami získala do výzbroje nový tank Leopard 2A8. Dovtedy posledný model Leopard 2A4 získal Bundeswehr v roku 1992, zvyšné tanky boli priebežne modernizované resp. vyradené zo služby. V súčasnosti má k dispozícii 313 tankov Leopard 2 (209 kusov modelu 2A5/A6 a 104 kusov 2A7V). Postupne ich doplní 105 nových tankov Leopard 2A8 pre nemeckú brigádu, ktorá bude od roku 2027 trvalo umiestnená v Litve.
Takýto počet si vyžaduje primeranú zásobu munície počas mnohonárodných cvičení alebo dlhodobých misií.
Kanón Rh-120 existuje v dvoch hlavných verziách – staršej L/44 a v modeloch A6, A7 a A8 výkonnejšiu L/55. Novšia verzia má vyššiu úsťovú rýchlosť, čo zlepšuje penetračnú schopnosť moderných kinetických striel na veľké vzdialenosti. Jej konštrukcia si však vyžaduje dokonalú kompatibilitu s muníciou.
Spoločnosť Rheinmetall rozšírila svoju výrobu najmä po februári 2022, keď Moskva rozpútala vojnu na Ukrajine. Produkcia delostreleckých granátov kalibru 155 mm sa odvtedy zvýšila zhruba desaťnásobne a očakáva sa, že do roku 2026 dosiahne jeden milión ročne.
V sektore obranného priemyslu tiež pokračuje reštrukturalizácia s cieľom obnoviť strategické zásoby a výrobné kapacity obranno-priemyselných sietí na európskej úrovni. Niekoľko krajín vrátane Holandska, Litvy a Talianska investuje preto aj do najmodernejšieho tanku Leopard 2A8.
8:15 Pápež Lev XIV. v utorok varoval, že snaha o mier na Ukrajine bez zapojenia Európy je „nerealistická“, a upozornil, že plán amerického prezidenta Donalda Trumpa by mohol spôsobiť „obrovskú zmenu“ v transatlantickom spojenectve. Informovala o tom agentúra AFP.
Lev, ktorý v utorok vo svojej rezidencii v Castel Gandolfo prijal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, pred novinármi priznal, že celý americký návrh dohody o ukončení vojny na Ukrajine si zatiaľ neprečítal.
„Bohužiaľ, niektoré časti, ktoré som videl, predstavujú obrovskú zmenu toho, čo bola po mnoho, mnoho rokov skutočná aliancia medzi Európou a Spojenými štátmi,“ doplnil pápež.
„Vyjadrenia o Európe aj v nedávnych rozhovoroch sa, myslím, snažia rozbiť to, čo je dnes a aj v budúcnosti veľmi dôležité spojenectvo,“ uviedol Lev XIV.
AFP uviedla, že americký prezident Donald Trump vo svojom rozhovore pre magazín Politico, publikovanom v utorok, prehĺbil napätie s Európou, pričom tento kontinent označil za „slabý“ a „rozpadávajúci sa“ kvôli migrácii a Ukrajine.
Čítajte viac Trumpov doteraz najtvrdší útok: Európa? Skupina národov v rozklade, vedú ju slabosi
Agentúra AFP pripomenula, že Washington a jeho európski spojenci sa čoraz viac rozchádzajú v pohľade na Trumpov plán o ukončení vojny na Ukrajine. Podľa viacerých hláv európskych štátov totiž hrozí, že od Kyjeva sa bude vyžadovať, aby časť svojich území odovzdal Rusku.
„Snažiť sa o mierovú dohodu bez zapojenia Európy do rokovaní je, povedzme, nerealistické,“ konštatoval Lev. „Vojna je v Európe a myslím, že Európa musí byť súčasťou záruk, ktoré dnes a do budúcnosti chceme pre bezpečnosť. Bohužiaľ, nie každý to chápe,“ uviedol.
Na otázku, či prijme Zelenského pozvanie navštíviť Ukrajinu, Lev odpovedal: „Dúfam, že áno“, no upozornil, že zatiaľ nie je možné povedať, kedy by takáto cesta bola možná.
Čítajte viac „Rusko je slabšie, než sa zdá.“ Generál Petraeus ponúka recept na Putinovu porážku: Dá sa zastaviť dvoma ťahmi
6:10 V určitej fáze obrany sa v meste Pokrovsk nenachádzali žiadne ukrajinské jednotky, uviedol hlavný veliteľ Ozbrojených síl Ukrajiny Oleksandr Syrskyj, informuje spravodajca ukrajinskej agentúry Unian.
Podľa Syrského sa však už v novembri podarilo Ukrajinským obranným silám prevziať kontrolu nad časťou mesta a vyčistiť oblasť západne od mesta.
„V určitom bode jesene už naše jednotky neboli v Pokrovsku prítomné kvôli obmedzeným možnostiam. Od 15. novembra sme však vďaka našim útočným akciám dokázali prevziať kontrolu nad približne 13 kilometrami štvorcovými územia v Pokrovsku (z celkovej rozlohy mesta 29 kilometrov štvorcových). Naďalej držíme severnú časť mesta, zhruba pozdĺž železničnej trate. Okrem toho, západne od Pokrovska sme vyčistili a kontrolujeme približne 54 kilometrov štvorcových,“ uviedol podľa Unianu Syrskyj.
Syrskyj uvádza, že Rusko sústredilo v tejto oblasti až 156-tisíc vojakov. Taktiež povedal, že dal príkaz stiahnuť ukrajinských vojakov z pozícií niekoľko kilometrov od Pokrovska, kde nebola možná ich rotácia, lebo držať ich tam by bolo neúčelné. O situácii v Myrnohrade hovorí, že nie je obkľúčený a hoci je to komplikované, logistika funguje.
„Pokrovsk a Myrnohrad sú dobre opevnené oblasti našej obrany a táto obrana pokračuje,“ povedal a dodal, že Rusi už najmenej šesťkrát oznámili, kedy budú kontrolovať celý Donbas a nedokázali to.
Ukrajinské velenie opakovane ubezpečilo o pokračujú obrane miest na východe krajiny, najmä Pokrovska, Kupjanska a Vovčanska. Stalo sa tak po tom, ako šéf Kremľa Vladimir Putin na začiatku mesiaca ocenil ruských veliteľov, ktorí mu podali hlásenie o úplnom dobytí Pokrovska. Putina informoval náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov.
Pokrovsk sa ruská armáda snaží dobyť vyše roka. Mesto bolo predtým dôležitým centrom zásobovania ukrajinských vojsk čeliacich ruskej invázii na Donbase. Dobytie Pokrovska a tiež Kosťantinivky, ležiace niekoľko desiatok kilometrov severovýchodne, by ruskej armáde poskytlo základňu pre postup k dvom najväčším mestám, ktoré Ukrajina ešte v Doneckej oblasti ovláda: Slovjansku a Kramatorsku.
