Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 387 dní
- Rusko čelilo masívnemu nočnému útoku dronmi, desiatky smerovali na Moskvu
- Trumpova stratégia? Rusko nie je nepriateľ a EÚ treba zničiť
- Trump tvrdí, že s európskymi lídrami diskutoval „tvrdými slovami“ o Ukrajine
- VIDEO: Ukrajinci unikátnym dronovým útokom vyradili Rusom ropnú plošinu v Kaspickom mori
- Putin má plán, ako prekabátiť Trumpa – a zatiaľ mu to vychádza. Západ to začína pociťovať
- Odkaz priamo Putinovi: Ukrajinci vztýčili vlajku v srdci Pokrovska a ukázali brutalitu mestských bojov
Agentúra AP zverejnila výber fotografií, ktoré jej reportéri tento rok zachytili na Ukrajine, brániacej sa už štvrtý rok rozsiahlej ruskej vojenskej agresii.
Čítajte viac 1 386. deň: Poľsko rokuje o darovaní MiG-29 Ukrajine. Kyjev Washingtonu predložil poslednú verziu plánu na ukončenie vojny
23:01 Americký prezident Donald Trump je „extrémne frustrovaný“ z Kyjeva i z Moskvy ohľadne vojny, uviedla vo štvrtok hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. Vyjadrenie Trumpa prišlo v čase, keď stroskotali rokovania o ukončení takmer štyri roky trvajúcej vojny, ktorú vedie Rusko na Ukrajine, informuje agentúra AFP.
„Prezident je extrémne frustrovaný z oboch strán tejto vojny,“ povedala novinárom Leavittová. „Nechce ďalšie rozhovory. Chce činy. Chce, aby sa táto vojna skončila,“ dodala s tým, že Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff a jeho tím pokračuje v rokovaniach s oboma stranami konfliktu.
Začiatkom týždňa Trump vyjadril netrpezlivosť voči Ukrajine a jej európskym spojencom Francúzsku, Británii a Nemecku a uviedol, že počas telefonátu s lídrami došlo na „silné slová“, pripomína AFP.
Nemecký kancelár Friedrich Merz uviedol, že ďalšie rozhovory sú naplánované na tento víkend a že by sa medzinárodné stretnutie o Ukrajine mohlo konať začiatkom budúceho týždňa, účasť Američanov nie je zaručená.
„Ak bude reálna šanca na podpísanie mierovej dohody, ak budeme mať pocit, že tieto stretnutia si zaslúžia účasť niekoho zo Spojených štátov tento víkend, potom tam svojho zástupcu vyšleme,“ povedala Leavittová.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj medzitým vo štvrtok potvrdil, že Kyjev poslal Spojený štátom aktualizovanú verziu mierového plánu. Dodal, že USA trvajú na vytvorení demilitarizovanej „voľnej ekonomickej zóny“ medzi ruskými a ukrajinskými jednotkami na východe Ukrajiny ako súčasti urovnania vojnového konfliktu.
22:08 Najmenej jedného mŕtveho člena ukrajinskej národnej gardy a štyroch zranených, vrátane dvoch policajtov, si vo štvrtok vyžiadali výbuchy dvoch nastražených improvizovaných náloží na východe Kyjeva. Oznámila to ukrajinská prokuratúra, ktorá prípad vyšetruje ako teroristický čin.
„K prvému výbuchu došlo, keď miestom prechádzala hliadka dvoch príslušníkov národnej gardy, jeden z nich zahynul. Ďalší člen gardy a príslušník stráže boli zranení,“ uviedla na sociálnej sieti prokuratúra. Ďalší výbuch nasledoval vo chvíli, keď na mieste činu zasahovali policajti a zdravotníci. Dvaja policajti boli zranení, dodala.
Od vpádu ruských vojsk na Ukrajinu vo februári 2022 sa ukrajinskí velitelia či civilní predstavitelia stali terčom útokov spáchaných ďaleko za frontom, poznamenala agentúra AFP.
Niektoré z týchto incidentov sa zamerali na personál doplnkových stredísk, ktoré majú za úlohu zabezpečiť nových príslušníkov ozbrojených síl. Tieto strediská podľa médií vyvolávajú nespokojnosť časti verejnosti pre kontroverzné a niekedy aj brutálne metódy armádnych verbírov a tiež pre vysoké straty na bojisku.
Koncom októbra jeden cestujúci počas bezpečnostnej kontroly na stanici v meste Ovruč na severe Ukrajiny odpálil výbušné zariadenie. Zabil seba a tri ženy, vrátane členky pohraničnej stráže, a ďalších 12 ľudí zranil. Podľa úradov išlo o muža vo veku 23 rokov, ktorý sa nedávno pokúsil nelegálne opustiť krajinu, uviedla AFP.
20:44 Designovaný český premiér Andrej Babiš podľa svojich slov nepochopil, prečo Česko požiadalo z obranného fondu SAFE o najnižšiu sumu. Hovoril o tom vo štvrtok počas svojej schôdzky s predsedníčkou Európskej komisie. Podľa svojich slov Ursulu von der Leyenovú požiadal, či by Česko dodatočne nemohlo požiadať o väčšiu sumu. Babiš to povedal českým novinárom v Bruseli po skončení rokovaní s únijnými predstaviteľmi.
Nový finančný nástroj Európskej únie SAFE umožní vďaka objemu 150 miliárd eur pôžičky na vojenské vybavenie. O pôžičku na základe pevných lehôt požiadalo 19 krajín vrátane Česka.
17:23 Premiér Robert Fico (Smer-SD) nepodporí na najbližšej Európskej rade žiadne riešenie na podporu ďalších vojenských výdavkov pre Ukrajinu. Vo štvrtok to povedal počas Hodiny otázok v Národnej rade SR s tým, že slovenská vláda je solidárny hráč v humanitárnej pomoci Ukrajine v mnohých oblastiach a rovnako je podporovateľom aj jej vstupu do Európskej únie.
„Nemôžem podporiť a ani pod žiadnym tlakom nepodporím žiadne riešenie na podporu vojenských výdavkov Ukrajiny, na ktorom by mala participovať Slovenská republika. Súčasne rešpektujem suverénne právo každého členského štátu Európskej únie prijať na dobrovoľnej báze iné riešenie,“ uviedol Fico. Rovnaké stanovisko poslal aj v liste predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi.
Konflikt na Ukrajine nemá podľa neho vojenské riešenie, pričom stratégia EÚ k tomuto konfliktu je nesprávna a neúčinná. Zhodnotil, že pokračovanie vojny je nezmyselným zabíjaním bez posilňovania pozície Ukrajiny v prípade mierových rokovaní. Preto podporuje mierové iniciatívy a snahy o ukončenie tejto vojny zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa.
17:00 Generálny tajomník Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Mark Rutte vo štvrtok vyhlásil, že ak by sa Spojené štáty a európske krajiny dohodli na spoločnom pláne na ukončenie vojny na Ukrajine, bol by to test, či Rusko skutočne chce mier.
„Doteraz (ruský prezident Vladimir) Putin vystupoval ako mierotvorca len vtedy, keď mu to vyhovovalo, aby získal čas na pokračovanie vojny,“ povedal Rutte v prejave v Berlíne.
Podľa neho americký prezident Donald Trump „chce ukončiť krviprelievanie teraz“ a je „jediný, kto dokáže dostať Putina k rokovaciemu stolu“. „Takže poďme Putina preveriť. Uvidíme, či naozaj chce mier, alebo uprednostňuje pokračovanie zabíjania,“ dodal.
Ukrajinskí predstavitelia v stredu oznámili, že poslali Washingtonu aktualizovaný plán na ukončenie ruskej invázie, ktorý nadväzuje na 28-bodový návrh Trumpa z minulého mesiaca. Pôvodný návrh, ktorý zahŕňal odovzdanie území, ktoré Rusko ešte neobsadilo, Kyjev a jeho európski spojenci považovali za príliš ústretový voči Moskve.
Nemecký kancelár Friedrich Merz uviedol, že ďalšie rokovania s Američanmi sú naplánované na víkend a medzinárodné stretnutie o Ukrajine „by sa mohlo uskutočniť začiatkom budúceho týždňa“.
Rutte neskôr v rámci panelovej diskusie dodal: „Myslím si, že USA a Európa sa dokážu zjednotiť v otázke Ukrajiny. Som pozitívny. Som si istý, že to dokážeme. Som si istý, že to Rusi prijmú? Neviem. Toto je test.“
16:20 Letecká bomba, ktorú vo štvrtok vypustila ruská armáda, zasiahla v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny obchod v obci Velyka Pysarivka. O život prišla predavačka obchodu a miestna obyvateľka, ktoré sa v priestoroch predajne v čase útoku nachádzali. Dve ďalšie osoby utrpeli zranenia, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.
Sumská oblasť leží na severovýchode Ukrajiny a susedí s ruskou Kurskou oblasťou. Je to kľúčová pohraničná oblasť, ktorá bola jednou z prvých, kde sa po začiatku ruskej invázie v roku 2022 odohrali boje medzi ukrajinskými a ruskými jednotkami.
15:56 Ukrajinské sily uskutočnili v Pokrovsku operáciu, pri ktorej vztýčili štátnu vlajku priamo v centre mesta. Informoval o tom 7. zbor výsadkovo-útočných vojsk, ktorý bráni mesto. Zároveň zverejnil aj videozáznam z akcie a každodennú realitu krvavých mestských bojov.
15:55 Na Ukrajine mimo frontu pri nespresnenom incidente počas vojenských skúšok zahynul britský výsadkár. Moskva dnes vyzvala Londýn, ktorý úmrtie oznámil, aby uviedol, čo britský vojak na Ukrajine robil. Hovorkyňa ruskej diplomacie Marija Zacharovová podľa agentúry Reuters obvinila Spojené kráľovstvo z toho, že pomáha Kyjevu realizovať teroristické akcie. Vo svojom vyhlásení ale nespomenula, že Ukrajina čelí od februára 2022 ruskej invázii.
Britský premiér Keir Starmer v stredu vyhlásil, že 28-ročný George Hooley z výsadkárskeho pluku so cťou slúžil vlasti v mene slobody a demokracie po celom svete. „Patril k malému počtu britských vojakov na Ukrajine,“ povedal.
Britské ministerstvo obrany uviedlo, že zahynul v utorok pri tragickej nehode, keď sledoval skúšku nových obranných kapacít ukrajinských síl. Ministerstvo zdôraznilo, že nehoda sa stala mimo frontových línií.
Stanica BBC viedla, že podľa nepotvrdených správ sa nehoda stala počas skúšky s ozbrojeným stíhacím dronom. Podľa zdrojov BBC zahynuli tiež dvaja ukrajinskí vojaci a niekoľko ďalších ľudí utrpelo zranenia. Ukrajinské ministerstvo obrany udalosť nekomentovalo.
14:21 Ruský vodca Vladimir Putin je presvedčený, že Rusko má vo vojne proti Ukrajine výhodu, a preto Kremeľ nepodpíše mierovú dohodu so Spojenými štátmi, uviedla analytička Rebekah Kofflerová pre denník The Telegraph. Autorka zároveň tvrdí, že prezident USA Donald Trump dal ukrajinskej hlave štátu Volodymyrovi Zelenskému ultimátum – „do Vianoc podpísať mierovú dohodu“.
Čítajte viac Putin má plán, ako prekabátiť Trumpa - a zatiaľ mu to vychádza. Západ to začína pociťovať
13:02 Ruský prezident Vladimir Putin sa stretne v piatok s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom v turkménskej metropole Ašchabad, informoval vo štvrtok Kremeľ aj kancelária agentúry APA v Moskve, píše TASR.
V hlavnom meste Turkménska sa 12. decembra budú konať podujatia pri príležitosti 30. výročia uznania neutrality Turkménska a podľa Kremľa sa na viacerých z nich zúčastní aj Putin.
„Zajtra bude prezident pracovať v Ašchabade, pripravuje sa na návštevu Turkménska. Uskutoční sa tam medzinárodné fórum venované Medzinárodnému roku mieru a dôvery. V rámci tohto fóra má prezident naplánovaných niekoľko bilaterálnych stretnutí vrátane schôdzky s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom,“ povedal hovorca Kremľa.
12:45 Drony ukrajinskej tajnej služby SBU zasiahli ruskú ťažobnú plošinuv Kaspickom mori, píšu ukrajinské médiá s odvolaním sa na zdroje v SBU.
Podľa agentúry UNIAN útočili príslušníci centra špeciálnych operácií „Alfa“ Služby bezpečnosti Ukrajiny. Zasiahli ťažobnú platformu Filanovskij, ktorú prevádzkuje spoločnosť „Lukoil-Nižnevolžsknefť“. Cieľom mala byť ropná a plynová infraštruktúra podporujúca ruské vojnové úsilie.
Podľa zdrojov agentúry boli „zaznamenané najmenej štyri zásahy na morskú platformu“. Útok podľa nich spôsobil, že sa „zastavila ťažba ropy a plynu z viac ako 20 vrtov, ktoré platforma obsluhuje“.
12:03 Nemecko spolu s NATO budú dlhodobo podporovať Kyjev a zvyšovať tlak na Rusko v snahe ukončiť jeho vojnu proti Ukrajine, povedal dnes nemecký kancelár Merz. K stredajšiemu telefonátu s americkým prezidentom Donaldom Trumpom uviedol, že európski lídri šéfovi Bieleho domu oznámili, že jedine Ukrajina môže v prípadnej mierovej dohode rozhodovať o svojom území a že o aktuálnych návrhoch odovzdaných európskou stranou by mohli Európania s americkými činiteľmi rokovať už cez víkend.
„Navrhli sme mu (Trumpovi), že tieto dokumenty dokončíme spoločne s americkou vládou počas víkendu. Ak budeme teraz postupovať podľa plánu, uskutoční sa teda rokovanie s americkou administratívou cez víkend,“ povedal Merz na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom Severoatlantickej aliancie Marekom Ruttom v Berlíne.
Merz tiež uviedol, že nové návrhy v pláne na ukončenie vojny obsahujú aj územné ústupky, ktoré je Ukrajina ochotná akceptovať. „Existuje návrh, o ktorom Trump v čase nášho telefonátu ešte nevedel, pretože ešte nebol odovzdaný Američanom. Urobili sme tak až včera neskoro popoludní. Ide predovšetkým o to, aké územné ústupky je Ukrajina ochotná urobiť,“ povedal nemecký kancelár.
Merz, francúzsky prezident Emmanuel Macron a britský premiér Keir Starmer v stredu po telefonáte hovorili s Trumpom o stave súčasných rokovaní o prímerí na Ukrajine, ktorá čelí už takmer štyri roky ruskej invázii. Kyjev potom večer do Washingtonu zaslal svoju poslednú aktualizáciu plánu na ukončenie vojny, uviedla agentúra AFP s odvolaním sa na ukrajinské zdroje. Dnes popoludní sa potom uskutoční virtuálne rokovanie lídrov takzvanej koalície ochotných, teda krajín podporujúcich Ukrajinu, ktorej členom je aj Česko.
11:44 Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán privítal novú stratégiu národnej bezpečnosti Spojených štátov, ktorá okrem iného navrhuje „užšiu spoluprácu s cieľom oddelenia Maďarska, Rakúska, Talianska a Poľska od Európskej únie“. Podľa servera hang.hu premiér vo štvrtok v príspevku zverejnenom na Facebooku konštatoval, že dokument Bieleho domu „hovorí o Bruseli rovnakým štýlom, ako o nás hovorila Bidenova administratíva a Brusel“. Informuje o tom spravodajca TASR v Budapešti.
Orbán vníma americkú stratégiu ako prejav toho, že aj Američania vidia údajnú civilizačnú krízu a úpadok Európy.
„Vidia tiež, že európski liberáli zlikvidovali sieť vybudovanú s Ruskom, čo bola chyba. Podľa amerických predstaviteľov musí byť systém európsko-ruských vzťahov prestavaný na strategickej úrovni. Amerika veľmi presne vníma európsky úpadok civilizačných rozmerov, proti ktorému v Maďarsku bojujeme už 15 rokov,“ dodal maďarský premiér.
11:10 Plán amerického prezidenta Donalda Trumpa pre mier na Ukrajine zahŕňa návrhy na obnovenie ruských energetických dodávok do Európy, veľkú investíciu USA do ťažby ruských vzácnych zemín a energetiky, ako aj využitie zmrazených štátnych aktív Ruska. Informoval o tom denník Wall Street Journal (WSJ).
Tieto plány sú podľa správy podrobne opísané v prílohách k mierovým návrhom, ktoré v posledných týždňoch odovzdali európskym partnerom.
Na základe jedného z plánov by americké finančné firmy a iné podniky využili zmrazené ruské štátne aktíva v hodnote 200 miliárd dolárov na projekty na Ukrajine vrátane veľkého dátového centra odoberajúceho elektrinu zo Záporožskej jadrovej elektrárne. V súčasnosti ju ovládajú ruské sily, uviedol WSJ.
Americké firmy by investovali do ruských strategických sektorov, ako je ťažba minerálov vzácnych zemín a či ropy v Arktíde. Obnovili by sa aj dodávky ruských energetických surovín do západnej Európy a sveta, dodali noviny.
Nemenovaný európsky predstaviteľ podľa WSJ prirovnal takéto možné americko-ruské energetické dohody k ekonomickej verzii Jaltskej konferencie. Na tej si Sovietsky zväz, Spojené štáty a Británia rozdelili svoje sféry vplyvu v Európe po porážke nacistického Nemecka, napísal Reuters.
10:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že so zástupcami parlamentu rokoval o právnych a iných problémoch spojených s organizáciou prezidentských volieb. Spojencov vrátane Spojených štátov vyzval nevyvíjať v tejto otázke na Kyjev tlak.
Zelenskyj v reakcii na výzvy amerického prezidenta Donalda Trumpa v utorok oznámil, že je pripravený usporiadať voľby v priebehu troch mesiacov, pokiaľ Spojené štáty a európske krajiny pomôžu Ukrajine zaistiť bezpečný priebeh hlasovania.
Čítajte viac Trump jr.: Ukrajina je skorumpovaná, bohatí utiekli, bojujú roľníci. USA už nebudú idiotom so šekovou knižkou
Vo večernom videopríhovore v stredu uviedol, že mal „podstatnú diskusiu“ s členmi parlamentu o organizácii prezidentských volieb. „Pokiaľ partneri vrátane nášho kľúčového partnera vo Washingtone hovoria toľko a tak špecificky o voľbách na Ukrajine, o voľbách pod stanným právom, tak musíme poskytnúť právne odpovede na každú otázku a každú pochybnosť,“ uviedol Zelenskyj.
„Nie je to jednoduché, ale tlak v tejto otázke určite nie je to, čo potrebujeme. Očakávam od poslancov parlamentu, že predložia svoje názory. Bezpečnostné výzvy závisia od partnerov, hlavne od Ameriky. Ukrajina musí odpovedať na politické a právne výzvy. Aj tak spraví,“ dodal Zelenskyj.
Na Ukrajine bolo kvôli ruskej invázii vyhlásené stanné právo a počas neho voľby nie je možné zorganizovať, pripomína agentúra Reuters. Aj preto Zelenskyj pokračuje vo výkone prezidentskej funkcie, hoci jeho funkčné obdobie sa malo skončiť v máji 2024. Ruský prezident Vladimir Putin ho preto dlhodobo označuje za nelegitímneho lídra.
Čítajte viac Zelenskyj odkázal Trumpovi, že s voľbami nemá problém, môžu byť do 60-90 dní
Trump vo februári kritizoval Zelenského pre nevypísanie volieb a označil ho za „diktátora“ a obvinil kyjevskú vládu z využívania vojny na odklad volieb. Podobné výzvy na voľby prichádzajú z Moskvy.
Tento týždeň Trump v rozhovore pre magazín Politico zopakoval, že je čas, aby Ukrajina usporiadala voľby. „Využívajú vojnu na to, aby neusporiadali voľby, ale myslím si, že ukrajinský ľud by mal mať túto možnosť. Možno by vyhral Zelenskyj. Neviem, kto by vyhral, ale už dlho nemali voľby. Hovoria o demokracii, ale dostávajú sa do bodu, keď to už demokracia nie je,“ vyhlásil Trump.
Čítajte viac Trump tlačí Zelenského do volieb, Brusel sa ho zastáva. Prevzal šéf Bieleho domu vyhlásenia Ruska?
10:20 Niekoľko ruských letísk vrátane štyroch v Moskve muselo pozastaviť svoju prevádzku pre rozsiahle dronové útoky Ukrajiny, uviedli vo štvrtok ruskí predstavitelia.
Podľa ruského úradu na kontrolu leteckej dopravy (Rosaviacija) sa len v Moskve odklonilo, oneskorilo či zrušilo viac ako 130 letov. Letiská v hlavnom meste – Šeremetievo, Domodedovo, Vnukovo a Žukovskij – pozastavili prevádzku na viac ako sedem hodín.
Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že z noci na štvrtok došlo k zostreleniu takmer 300 ukrajinských dronov. Viac ako tretinu z nich zachytili v Brianskej oblasti neďaleko ukrajinských hraníc, 40 dronov sa podarilo zachytiť v meste Kaluga a v Moskovskej oblasti. Ministerstvo neposkytlo žiadne podrobnosti o prípadných škodách.
Médiá informovali, že v Novgorodskej oblasti vypukol požiar. Nepotvrdené správy naznačujú, že útok sa zacielil na továreň na výrobu hnojív, ktorá vyrába aj komponent pre výbušniny – dusičnan amónny.
Šéf Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie Alexandr Bastrykin uviedol, že ukrajinské dronové útoky spôsobili od začiatku vojny vo februári 2022 značné škody v 41 regiónoch, pričom ich vyčíslili na približne 7,6 miliardy dolárov. Bastrykin zdôraznil, že Moskva bude od Kyjeva žiadať náhradu škôd.
Rusko naďalej útočí dronmi, raketami a riadenými strelami na Ukrajinu a Kyjev odhaduje, že celkové škody spôsobené inváziou dosahujú stovky miliárd dolárov.
9:35 Fínske vzdušné sily oznámili, že tento týždeň ukončilo svoj inauguračný let z Fort Worth v Texase ich prvé viacúčelové stíhacie lietadlo F-35A s chvostovým číslom JF-501. V rámci programu modernizácie fínskeho letectva 64 moderných prúdových lietadiel F-35A v rokoch 2025 až 2030 postupne nahradí lietadlá F/A-18C/D Hornet.
Fínsko kupuje jednu z najmodernejších verzií lietadla F-35A na základe dohody z 11. februára 2022. Ide o najväčší verejný nákup v dejinách krajiny. Jeho celková hodnota vrátane výcviku, zbraní a technickej podpory sa odhaduje na približne 8,3 až 8,4 miliardy eur v rámci pevne stanoveného celkového balíka programu HX vo výške približne desať miliárd eur.
Strategicky sa to deje v čase, keď sa Fínsko v dôsledku ruskej hrozby mení z neutrálneho na štát v prvej línii NATO. Ruské vojenské lietadlá od začiatku vojny na Ukrajine už niekoľkokrát narušili fínsky vzdušný priestor, čo potvrdzuje potrebu rýchlej reakcie a dôveryhodnej obrany vzdušného priestoru v riedko osídlenom a zalesnenom bojisku.
Dolet, senzory a dátové spojenia F-35 umožňujú priame pripojenie k integrovanej sieti protivzdušnej a protiraketovej obrany NATO a v reálnom čase dokážu zdieľať údaje o zameriavaní so spojeneckými lietadlami F-35, systémami AWACS, pozemnými radarmi a námornými prostriedkami.
Fínsko má v úmysle umiestniť svoje stíhačky F-35 v rámci Laponského leteckého krídla v Rovaniemi a Karelského leteckého krídla v Rissale. Obe lokality sa nachádzajú blízko kľúčových ruských prístupových koridorov.
Lietadlá zdedia fínsku doktrínu rozptýlených operácií s využitím cestných základní a diaľničných pásov. Počas nedávneho cvičenia BAANA americké stíhačky F-35 pristáli na fínskych diaľniciach, čo veliteľ amerických vzdušných síl v Európe generál James Hecker označil za dôkaz rastúceho vzťahu a úzkej interoperability s fínskymi silami.
8:58 Šéf správy Poltavskej oblasti Volodymyr Kohut uviedol, že Rusko v noci zaútočilo na tamojšie energetické zariadenia, čo spôsobilo požiare.
Ukrajina by tento rok mohla čeliť najkrutejšej zime od začiatku ruskej invázie, oznámil minulý týždeň v rozhovore pre AFP riaditeľ štátnej energetickej spoločnosti Naftogaz Serhij Koreckij.
„Deštrukcia a straty ukrajinskej výroby plynu sú značné,“ povedal Koreckij s tým, že obnova výroby bude trvať dlho.
8:52 Vojna na Ukrajine ohrozuje tehotné ženy a úmrtnosť matiek prudko vzrástla, upozornil v stredu Populačný fond Organizácie Spojených národov (UNFPA). TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Miera úmrtnosti medzi tehotnými ženami sa v roku 2024 oproti roku 2023 zvýšila približne o 34 percent, tvrdí UNFPA na základe dostupných údajov. „Naša najnovšia analýza ukazuje prudké zhoršenie zdravotného stavu matiek na Ukrajine, pričom viac žien je ohrozených úmrtím a viac tehotenstiev končí život ohrozujúcimi komplikáciami,“ uviedla vo vyhlásení predstaviteľka UNFPA Florence Bauerová. „Toto nie sú abstraktné štatistiky – ide o ľudí a rodiny žijúce v neznesiteľnom strese a odrážajú zdravotnícky systém, ktorý je pod útokom,“ dodala.
UNFPA na to upozornila necelý týždeň po ruskom útoku, ktorý poškodil pôrodnicu v Chersone. Od začiatku invázie Moskvy na susednú Ukrajinu bolo podľa fondu poškodených alebo zničených viac ako 80 pôrodníc a novorodeneckých zariadení, celkovo viac ako 2 760 zdravotníckych zariadení.
UNFPA konštatuje, že pre takéto útoky na nemocnice a prerušenie základných služieb ženy často rodia v nebezpečných podmienkach. „Bezpečné pôrody musia byť chránené aj počas vojny a medzinárodné humanitárne právo je jasné: zdravotnícke zariadenia, zdravotnícki pracovníci a humanitárny prístup nesmú byť nikdy terčom,“ vyhlásila Bauerová.
Napriek poklesu počtu pôrodov v roku 2024 sa miera úmrtnosti matiek zvýšila z 18,9 v roku 2023 na 25,9 úmrtí na 100 000 živonarodených detí – nárast o 37 percent. Počas tohto obdobia sa zvýšil aj počet tehotných žien s vážnymi komplikáciami. Zvýšil sa aj počet cisárskych rezov, pričom v niektorých ukrajinských oblastiach blízko frontu dosiahli jednu z najvyšších mier v Európe, uviedla UNFPA.
8:05 Americký prezident Donald Trump v stredu uviedol, že si vymenil „dosť tvrdé slová“ s lídrami Británie, Francúzska a Nemecka počas telefonátu ohľadom Ukrajiny. Európania podľa neho chcú tento víkend viesť nové rokovania, no upozornil, že riskujú plytvanie časom vzhľadom na rozdiely ohľadom amerického plánu na ukončenie vojny na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Trump telefonicky hovoril s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom, britským premiérom Keirom Starmerom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. „Diskutovali sme o Ukrajine dosť tvrdými slovami,“ povedal Trump novinárom o spomínanom telefonáte. „Myslím, že sme mali nejaké menšie nezhody o ľuďoch a uvidíme, ako to dopadne. A povedali sme, že predtým, než pôjdeme na stretnutie, chceme vedieť pár vecí,“ priblížil prezident.
„Chceli by, aby sme na víkend šli na stretnutie v Európe, a my sa rozhodneme podľa toho, s čím prídu späť. Nechceme plytvať časom,“ vyhlásil.
Šéf Bieleho domu tlačí na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, aby súhlasil s americkým mierovým plánom a v nedeľu povedal, že je z ukrajinského prezidenta sklamaný. Zelenskyj si podľa neho nečítal návrh na ukončenie vojny s Ruskom.
Ukrajinskí predstavitelia v stredu pre AFP povedali, že Kyjev poslal Washingtonu aktualizovaný návrh plánu.
AFP konštatuje, že americký prezident znova naznačil, že sa môže stiahnuť z úsilia vyriešiť už takmer štyri roky trvajúcu vojnu na Ukrajine, o ktorej ešte pred januárovým návratom do Bieleho domu tvrdil, že ju dokáže ukončiť do 24 hodín po nástupe do funkcie. „Niekedy musíte nechať ľudí, aby si to vybojovali, a niekedy nie,“ povedal v stredu Trump. „Problém s tým, že necháte ľudí, aby si to vybojovali, je, že každý týždeň strácate tisíce ľudí. Je to absurdné,“ dodal.
Vo štvrtok sa uskutoční videokonferencia lídrov krajín z tzv. koalície ochotných. Zelenskyj uviedol, že na konferencii sa zúčastnia lídri viac ako „30 krajín spolupracujúcich s Ukrajinou na zabezpečení bezpečnosti na súši, vo vzduchu a na mori“.
7:30 Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok oznámilo, že protivzdušná obrana v noci zneškodnila 287 ukrajinských dronov, desiatky z nich smerovali na Moskvu. Podľa agentúry AFP ide o jeden z najvyšších počtov zostrelených ukrajinských dronov počas nočných útokov za takmer štyri roky vojny, informuje TASR.
Rezort na platforme Telegram upresnil, že 32 zo „zachytených a zostrelených dronov“ smerovalo na Moskvu. Najviac dronov – 118 – zneškodnila ruská protivzdušná obrana v Brianskej oblasti a po 40 bezpilotných lietadiel v Kalužskej a Moskovskej oblasti. Ďalšie drony obrana zostrelila nad Jaroslavianskou, Kurskou, Lipeckou, Novogradskou, Oriolskou, Riazanskou, Smolenskou, Tulskou a Voronežskou oblasťou.
Ruské ministerstvo neinformovalo o spôsobených škodách či obetiach. Agentúra Reuters informuje, že zo všetkých hlavných moskovských letísk boli presmerované lety.
Rusko od februára 2022 denne útočí na susednú Ukrajinu, pričom svoju pozornosť v uplynulom období zameralo na energetický sektor. Reuters konštatuje, že Ukrajina sa snaží dronmi vyradiť z prevádzky ropné rafinérie a terminály. Ukrajinské námorné drony v stredu zasiahli tanker z tzv. ruskej tieňovej flotily, ktorá obchádza sankcie uvalené Západom.
7:00 „Rusko z dokumentu nevychádza ako protivník USA. Washington s Moskvou nezaobchádza ako s nepriateľom napriek veľkej invázii na Ukrajinu a ruskej hybridnej vojne, ktorá trvá už viac ako desať rokov,“ zhodnotil pre Pravdu novú americkú Stratégiu národnej bezpečnosti profesor medzinárodných vzťahov Scott Lucas z University College v Dubline.
Čítajte viac Trumpova stratégia? Rusko nie je nepriateľ a EÚ treba zničiť
6:20 Ukrajinskí vojaci si v bojoch na východe krajiny počínajú oveľa lepšie, než Rusko uvádza, povedal najvyšší veliteľ ukrajinskej armády a odsúdil to, čo nazval „dezinformáciami“ Kremľa zameranými na ovplyvnenie zahraničného publika, napísal portál Politico.
Cieľom tohtotýždňového brífingu generála Oleksandra Syrského bolo zmeniť informačnú situáciu, keďže Ukrajina je pod silným tlakom amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby hodila uterák do ringu a súhlasila s mierovou dohodou, ktorú jeho ľudia pôvodne načrtli s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Syrskyj zdôraznil, že ruské zisky sú oveľa menšie, než Kremeľ pripúšťa.
Mohlo by sa zdať, že Ukrajina sa „sťahuje“ len kvôli neustálym útokom Ruska, ale v skutočnosti Kyjev drží líniu a v posledných dňoch sa mu dokonca podarilo dobyť späť niektoré územia v kľúčových sporných mestách, tvrdí Syrskyj.
Syrského slová spochybnila výrazná postava ukrajinského parlamentu Mariana Bezuhla, ktorá stojí na strane Zelenského. Keď už cíti, že sa smaží a stolička sa pod ním kýve, zvoláva novinárov a klame im, uviedla. Dlhodobá kritička Syrského menovania do čela armády uviedla, že kým ho nevyhodia, bude blokovať Najvyššiu radu (parlament), napísala na sociálnej sieti.
Podľa amerického inštitútu pre štúdium vojny (ISW), ktorý sa odvoláva na informácie z otvorených zdrojov, ruské sily Pokrovsk ešte neobsadili, ale situácia v oblasti Pokrovsk-Myrnohrad zostáva zložitá. ISW naďalej odhaduje, že ruské sily Pokrovsk a Myrnohrad s veľkou pravdepodobnosťou obsadia, ale bude im to trvať dlhšie a utrpia viac strát.
„Rozsah ruských klamstiev mnohonásobne prevyšuje skutočné tempo postupu vojsk,“ povedal podľa Politico Syrskyj. „Nepriateľ používa dezinformácie a falošné mapy v hybridnej vojne proti Ukrajine, čím ovplyvňuje zahraničné publikum, našu spoločnosť a našu armádu.“
Čítajte viac Pokrovsk ustál ďalší veľký útok, no Myrnohrad sa rúca. Obrancovia hlásia obkľúčenie: Nepriateľ je všade
V určitej fáze obrany sa v meste Pokrovsk nenachádzali žiadne ukrajinské jednotky, uviedol tiež Syrskyj, informuje spravodajca ukrajinskej agentúry Unian.**
Podľa Syrského sa však už v novembri podarilo Ukrajinským obranným silám prevziať kontrolu nad časťou mesta a vyčistiť oblasť západne od mesta. Syrskyj uvádza, že situácia v oblasti je ťažká, pretože Rusko sústredilo v tejto oblasti až 156-tisíc vojakov.
Syrskyj taktiež uviedol, že v niektorých oblastiach sa ruské sily posúvajú vpred len o menej ako päť kilometrov mesačne.
„Pri takomto tempe je postup Rusov s dennými stratami viac ako 1 000 ľudí zanedbateľným výsledkom,“ dodal podľa Politico generál.
Napriek menším pokrokom na fronte sa Kremeľ snaží presvedčiť západných spojencov Ukrajiny, že ďalšia podpora Kyjeva je márna. A zdá sa, že toto posolstvo bolo počuté aj vo Washingtone, uvádza sa podľa agentúry Unian v článku v Politico.
V nedávnom rozhovore Trump zdôraznil svoju túžbu, aby ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj rýchlo súhlasil s mierovou dohodou. „Budete sa musieť zapojiť a začať akceptovať fakt, že prehrávate – pretože prehrávate,“ povedal Trump.
