K štrajku došlo iba pár dní po tom, ako The Economist vydal svoj rebríček najlepších ekonomík sveta, v ktorom sa Portugalsko umiestnilo na absolútnom vrchole a vyslúžilo si tak titul „ekonomika roka“. A to vďaka kombinácii silného rastu HDP, nízkej inflácie a výrazného rastu akciového trhu. Krajine tiež pomohol boom v oblasti cestovného ruchu aj prílev bohatých zahraničných rezidentov.
V Lisabone zostali zatvorené všetky stanice metra, trajekty a vlaky premávali len v obmedzenom režime a národný letecký dopravca TAP zrušil viac než 200 letov. Zastavila sa aj najväčšia automobilka v krajine, závod koncernu Volkswagen v regióne Setúbal.
Podľa odborov sa prerušil aj odvoz odpadu a desiatky nemocničných oddelení obmedzili neakútne služby. Národné lekárske aj učiteľské odbory uviedli, že sa do štrajku zapojila väčšina ich členov.
Čítajte viac Pellegrini v Lisabone: Slovensko a Portugalsko spája viera v inovácie a ľudský kapitál
Vláda však tvrdí, že dopad je obmedzený. Vládny hovorca vyhlásil, že „drvivá väčšina Portugalcov je v práci“ a označil štrajk za „čiastočný výpadok v niektorých segmentoch verejného sektora“.
Odbory protestujú proti návrhu zákona pravicovej menšinovej vlády, ktorý podľa nich uľahčuje prepúšťanie, predlžuje trvanie pracovných zmlúv na dobu určitú a rozširuje povinné minimálne služby počas štrajkov. Premiér Luís Montenegro trvá na tom, že balík viac než 100 opatrení má „podporiť hospodársky rast a zvýšiť mzdy“.
Najväčšia odborová centrálna CGTP označila reformy za „jeden z najväčších útokov na pracovné práva“. Štrajk je najrozsiahlejší od roku 2013, keď Portugalsko čerpalo pomoc od Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF).
Predseda hlavnej zamestnávateľskej konfederácie CIP Armindo Monteiro štrajk odsúdil a uviedol, že vládny návrh je len „východiskom na diskusiu“, ktoré má napraviť „nerovnováhu“ spôsobenú predchádzajúcimi reformami ľavicovej vlády.
Čítajte viac Pellegrini si po vyše roku vo funkcii prevzal svoje prvé štátne vyznamenanie
