K štrajku došlo iba pár dní po tom, ako The Economist vydal svoj rebríček najlepších ekonomík sveta, v ktorom sa Portugalsko umiestnilo na absolútnom vrchole a vyslúžilo si tak titul „ekonomika roka“. A to vďaka kombinácii silného rastu HDP, nízkej inflácie a výrazného rastu akciového trhu. Krajine tiež pomohol boom v oblasti cestovného ruchu aj prílev bohatých zahraničných rezidentov.
V Lisabone zostali zatvorené všetky stanice metra, trajekty a vlaky premávali len v obmedzenom režime a národný letecký dopravca TAP zrušil viac než 200 letov. Zastavila sa aj najväčšia automobilka v krajine, závod koncernu Volkswagen v regióne Setúbal.
Podľa odborov sa prerušil aj odvoz odpadu a desiatky nemocničných oddelení obmedzili neakútne služby. Národné lekárske aj učiteľské odbory uviedli, že sa do štrajku zapojila väčšina ich členov.
Vláda však tvrdí, že dopad je obmedzený. Vládny hovorca vyhlásil, že „drvivá väčšina Portugalcov je v práci“ a označil štrajk za „čiastočný výpadok v niektorých segmentoch verejného sektora“.
Odbory protestujú proti návrhu zákona pravicovej menšinovej vlády, ktorý podľa nich uľahčuje prepúšťanie, predlžuje trvanie pracovných zmlúv na dobu určitú a rozširuje povinné minimálne služby počas štrajkov. Premiér Luís Montenegro trvá na tom, že balík viac než 100 opatrení má „podporiť hospodársky rast a zvýšiť mzdy“.
Najväčšia odborová centrálna CGTP označila reformy za „jeden z najväčších útokov na pracovné práva“. Štrajk je najrozsiahlejší od roku 2013, keď Portugalsko čerpalo pomoc od Európskej únie (EÚ) a Medzinárodného menového fondu (MMF).
Predseda hlavnej zamestnávateľskej konfederácie CIP Armindo Monteiro štrajk odsúdil a uviedol, že vládny návrh je len „východiskom na diskusiu“, ktoré má napraviť „nerovnováhu“ spôsobenú predchádzajúcimi reformami ľavicovej vlády.