Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá 1 388 dní
- Mierový plán? Ukrajina a Európa musia presvedčiť Trumpa , že nechce, aby ho mal Putin vo vrecku
- Ukrajina oslobodila dve dediny pri Kupjansku, vyhlásili obrancovia. Rusi v meste sú podľa nich obkľúčení
- Zelenskyj nahral video z Kupjanska, ktorý Putin pred týždňom „okupoval“
- Ďalší úder v Kaspickom mori: Ukrajina napadla ruské lode prevážajúce zbrane. Útok umožnila tajná povstalecká sieť
- Moskva zmietla zo stola ukrajinské referendum. Celý Donbas je ruský, aj ten neokupovaný, vyhlásila
- Zdroje AFP: najnovší mierový plán počíta s rýchlym vstupom Ukrajiny do EÚ, už v roku 2027
23:09 Francúzske médiá nepotvrdzujú informáciu agentúry Reuters, ktorá s odvolaním sa na Elysejský palác napísala, že rokovania o Ukrajine v sobotu v Paríži nebudú. Server Axios predtým napísal, že stretnutie vo francúzskej metropole sa uskutoční na úrovni poradcov pre národnú bezpečnosť z Ukrajiny, Francúzska, Británie a Nemecka.
21:49 Predpokladom akejkoľvek mierovej dohody sú konkrétne bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, ktoré musia byť zakotvené v právne záväznom dokumente, uviedla pre agentúru AFP ukrajinská veľvyslankyňa pri NATO Aľona Heťmančuková, píše TASR.
„Zatiaľ čo pre niektorých našich partnerov je prioritou uzavrieť dohodu a potom vyriešiť bezpečnostné záruky, pre nás je to teraz predpoklad uzatvorenia dohody,“ vyhlásila Heťmančuková.
Dodala, že na to, aby boli tieto záruky skutočne účinné, musia byť obsiahnuté v „právne záväznom“ dokumente vo forme „zmluvy so Spojenými štátmi a možno aj s niekoľkými európskymi štátmi, koalície ochotných.“
20:53 Sobotňajšie rokovanie o Ukrajine, ktoré sa očakávalo v Paríži, je zrušené. Uviedol to dnes podľa agentúry Reuters úrad francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Kyjev, Spojené štáty a Európa podľa Elyzejského paláca stále pracujú na spoločnom stanovisku ohľadom mieru na Ukrajine. USA dnes skôr uviedli, že svoju účasť na tomto rokovaní ešte len zvažujú.
18:48 Nemecký kancelár Friedrich Merz sa v pondelok v Berlíne stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Rokovať budú o ekonomike a návrhoch na ukončenie vojny na Ukrajine, uviedol to v piatok hovorca nemeckej vlády Stefan Kornelius. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.
V pondelok večer s a k nim následne pripoja viaceré hlavy európskych štátov a vlád vrátane lídrov EÚ a NATO.
17:30 Aktualizovaný mierový plán na ukončenie vojny na Ukrajine počíta s tým, že Kyjev sa stane členom Európskej únie (EÚ) do januára 2027. V piatok to agentúre AFP povedal vysokopostavený predstaviteľ oboznámený s najnovším návrhom, píše TASR.
17:10 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je v pondelok očakávaný v Berlíne, napísala dnes agentúra AFP s odvolaním sa na nemenovaného vysokopostaveného predstaviteľa. „Ak to bezpečnostná situácia dovolí, bude tam,“ povedal dotknutý predstaviteľ.
Nemecko spolu s Britániou a Francúzskom patrí medzi kľúčových európskych spojencov Ukrajiny, ktorá sa bezmála štyri roky bráni ruskej agresii. Berlínske rokovania sa uskutočnia uprostred intenzívneho diplomatického úsilia o ukončenie rusko-ukrajinskej vojny.
V sobotu sa má v Paríži konať schôdzka na úrovni poradcov pre národnú bezpečnosť Ukrajiny, Francúzska, Británie a Nemecka. Zatiaľ nie je podľa serveru Axios jasné, či sa na rokovaní zúčastní aj americký minister zahraničia Marco Rubio, ktorý je poradcom prezidenta Donalda Trumpa pre národnú bezpečnosť.
Obe rokovania sa zrejme budú týkať návrhu Spojených štátov na ukončenie vojny na Ukrajine.
16:58 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v piatok na rokovaní so svojím ruským náprotivkom Vladimirom Putinom vyzval na „obmedzené prímerie“ vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré by sa týkalo útokov na prístavy a energetickú infraštruktúru. Informovala o tom agentúra AFP, píše TASR.
Erdogan, ktorý udržiava vzťahy s Kyjevom i Moskvou, na rokovaní s Putinom „naznačil, že obmedzené prímerie vzťahujúce sa na energetické zariadenia a prístavy by bolo prospešné.“
Tento svoj návrh Erdogan prezentoval už koncom novembra, počas videokonferencie koalície približne 30 krajín podporujúcich Kyjev. Uviedol vtedy, že takéto prímerie „by mohlo predstavovať dohodu, ktorá by pravdepodobne vytvorila priaznivé podmienky pre rokovania o komplexnej mierovej dohode“.
14:56 Nemecko nevidí alternatívu k reparačnej pôžičke pre Ukrajinu za použitia ruských aktív zmrazených v Európskej únii. Očakáva sa, že na samite EÚ sa budúci týždeň v tejto veci doladí dohoda, ktorá bude prijatá. S odvolaním sa na diplomatické zdroje to dnes napísala agentúra Reuters.
Belgicko, kde sa nachádza väčšina aktív ruskej centrálnej banky zablokovaných v EÚ, Nemecko podľa týchto zdrojov poskytne záruky na 50 miliárd eur z celkového objemu 210 miliárd eur. Belgicko sa obáva, aby nemuselo samo neskôr hradiť všetky náklady, ak by Moskva uspela s prípadnou žalobou.
Ruská centrálna banka dnes oznámila, že na moskovskom súde žaluje belgickú finančnú inštitúciu Euroclear, kde je väčšina jej aktív zablokovaná. Za protiprávne označila tiež plány Európskej únie na ich použitie.
Ak sa na samite budúci týždeň nedosiahne dohoda o využití ruských aktív ako záruky za pôžičku Ukrajine, bude to pre Kyjev „katastrofálny signál“ a znamenalo by to aj zlyhanie Európy ako celku, uviedol jeden zo zdrojov Reuters.
14:13 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa osobne oboznámil s najnovšími úspechmi ukrajinských obrancov v tomto regióne. Hlava štátu zablahoželala ukrajinským vojakom k Dňu pozemných síl na kupjanskom smere. Úspechy ukrajinských vojakov v oblasti Kupjanska posilňujú diplomatickú vyjednávaciu pozíciu Ukrajiny, zdôraznil prezident vo svojom príhovore k občanom.
„Dnes – kupjansky smer, naši vojaci, ktorí tu dosahujú výsledky pre Ukrajinu. Veľa Rusov hovorilo o Kupjansku – vidíme. Bol som tam, pozdravil som chlapcov. Ďakujem každému oddielu, všetkým, ktorí tu bojujú, všetkým, ktorí ničia okupanta,“ uviedol prezident podľa agentúry UNIAN.
Ako zdôraznil Zelenskyj, dnes je mimoriadne dôležité dosahovať výsledky na fronte, aby Ukrajina mohla dosahovať výsledky v diplomacii.
„Presne tak to funguje: všetky naše silné pozície vo vnútri krajiny sú silnými pozíciami v rozhovoroch o ukončení vojny. Ďakujem každému vojakovi! Som na vás hrdý! Ďakujem všetkým našim pozemným silám – dnes je výlučne váš deň. Ďakujem, chlapci,“ dodal prezident.
Ako informoval zbor Národnej gardy „Chartyja“ na Telegrame, úspešne sa uskutočnila operácia na stabilizáciu situácie na kupjanskom smere.
„Po akciách nepriateľa a zhoršení situácie v meste v septembri tohto roku hlavný veliteľ OSU Oleksandr Syrskyj vytvoril pátracie-úderné zoskupenie (PÚZ) ‚Chartyja‘, ktoré začalo operáciu na likvidáciu ruského prielomu,“ uvádza sa v správe.
Okrem toho sa za účasti ďalších jednotiek podarilo dosiahnuť prielom k rieke Oskil, čím sa prerušilo zásobovanie nepriateľa.
V rámci operácie boli oslobodené Kindrašivka, Radkivka a ich okolie, ako aj niekoľko štvrtí na severe Kupjanska.
„Celkovo od 22. septembra do 12. decembra bolo zničených 1 027 Rusov, 291 zranených, 13 zajatých. V obkľúčení je viac ako 200 okupantov,“ uvádza sa v správe.
13:37 Chorvátsko kupuje 44 nemeckých tankov Leopard 2A8 v hodnote 1,48 miliardy eur. Ide o jednu z najväčších obranných akvizícií jadranskej krajiny, ktorá sa postupne zbavuje techniky z obdobia socializmu. TASR o tom píše podľa piatkovej správy portálu Euronews.
Nemecké tanky Leopard nahradia starnúce chorvátske M-84, čo bola juhoslovanská modifikácia sovietskych tankov T-72 z 80. rokov 20. storočia. Minister obrany Ivan Anušič podpísal dohodu v Berlíne za prítomnosti premiéra Andreja Plenkovića a nemeckého kancelára Friedricha Merza, uviedlo chorvátske ministerstvo obrany.
„Chorvátsko postupne opúšťa východnú vojenskú technológiu a prechádza na západnú a partnerstvo s Nemeckom je jedným zo spôsobov, ako neustále posilňujeme spoluprácu v oblasti obrany,“ povedal Plenković.
Dohoda je súčasťou širšieho modernizačného programu v hodnote dve miliardy eur, ktorý tiež zahŕňa 18 húfnic CAESAR, 420 nákladných vozidiel Tatra a vybavenie proti dronom.
12:42 Moskovský súd uznal prokurátora Medzinárodného trestného súdu (ICC) Karima Khana a osem sudcov tejto inštitúcie vinnými z nezákonného prenasledovania Rusov. V ich neprítomnosti im vymeral od 3,5 do 15 rokov väzenia. Napísala to dnes ruská agentúra Interfax a nezávislý server Meduza. ICC predtým vydal zatykač okrem iného na ruského prezidenta Vladimira Putina kvôli deportáciám ukrajinských detí do Ruska.
„Karim Khan bol odsúdený na trest odňatia slobody na 15 rokov,“ uviedla teraz ruská generálna prokuratúra podľa Interfax. Ďalším pracovníkom ICC moskovský súd vymeral väzenie v dĺžke od 3,5 roka do 15 rokov. Podľa ruského vyšetrovacieho výboru ide o sudcu či sudkyňu a tiež niekdajšieho šéfa ICC Piotra Hofmańského a jeho troch zástupcov, píše server Meduza.
Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal v marci 2023 zatykač na Putina a splnomocnenkyňu Kremľa pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú kvôli deportáciám detí z okupovaných častí Ukrajiny. Ukrajina sa už štvrtým rokom bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii, pričom Kyjev okrem iného viní Moskvu z nelegálneho odvlečenia približne 20-tisíc ukrajinských detí.
12:30 Ukrajinská národná garda oznámila oslobodenie dvoch dedín severne od Kupjansku v Charkovskej oblasti. Asi 200 ruských vojakov v Kupjansku je v obkľúčení, uviedol podľa ukrajinských médií veliteľ jedného zo zborov národnej gardy. Informácie, ktoré zverejňujú bojujúce strany, nemožno nezávisle overiť.
Ukrajinskí obrancovia spomínajú oslobodenie dedín Kindrašivka a Radkivka a ich okolia. Tieto obce ležia na hlavnom cestnom ťahu vedúcom do Kupjansku, o ktorého ovládnutí pred časom informovalo Rusko. Ukrajina tieto informácie nepotvrdila.
Sily Ukrajinskej národnej gardy postúpili k rieke Oskil a úplne v tomto mieste odrezali pozemný prístup ruských inváznych jednotiek do Kupjansku. „Ruské zoskupenie v Kupjansku, čítajúce v súčasnosti vyše 200 vojakov, je úplne obkľúčené,“ uviedol zbor národnej gardy Chartija. Podľa jeho veliteľa Ihora Obolenského boje v centre Kupjansku ešte pokračujú.
11:28 Jeden senior prišiel o život a ďalší štyria ľudia utrpeli zranenia pri ruskom dronovom útoku v Pavlohrade ležiacom východne od ukrajinského Dnipra. Informoval o tom šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Vladyslav Hajvanenko na svojom telegramovom účte. Cieľom rozsiahleho útoku bezpilotnými strojmi bola Odesa a jej okolie, oznámil dnes ráno šéf jej správy Oleh Kiper. V ruskom Tvere sa zostrelený dron podľa úradov zrútil na výškový obytný dom a sedem ľudí utrpelo zranenia.
Pri útoku na Pavlohrad horeli rodinné domčeky, jeden z nich je úplne zničený. Ďalšie požiare hasiči uhasili. Zomrel 71-ročný muž, 54-ročná žena utrpela ťažké popáleniny a je v ohrození života.
11:20 Vo vojne, ktorú pred takmer štyrmi rokmi rozpútalo Rusko proti Ukrajine, padlo na bojisku najmenej 155 368 ruských vojakov. Uviedla to dnes ruská služba BBC, ktorá spolu s nezávislým serverom Mediazona analyzuje verejne dostupné zdroje. Stanica poznamenala, že skutočné straty budú pravdepodobne oveľa vyššie, než možno zistiť z otvorených zdrojov.
Vojenskí odborníci naznačujú, že analýza ruských cintorínov, pamätníkov a nekrológov môže pokrývať 45 až 65 percent skutočného počtu obetí, uviedla BBC. Podľa nej sa na bojisku stále môžu nachádzať telá značného počtu vojakov padlých v posledných mesiacoch. Ich odstraňovanie by znamenalo ďalšie riziká pre preživších vojakov, dodala stanica.
Skutočný počet padlých vojakov na ruskej strane sa tak podľa odhadov môže pohybovať v rozmedzí 239-tisíc až 345 260 osôb. Toto číslo ďalej narastie, ak sa zohľadnia aj obete medzi proruskými bojovníkmi zo separatistických útvarov na východe Ukrajiny, ktoré Moskva najprv podporovala a neskôr sa ich rozhodla pripojiť k Rusku.
Ukrajina sa bráni rozsiahlej ruskej vojenskej agresii už štvrtý rok. Moskva vlastné vojenské straty zvyčajne nezverejňuje, Kyjev tak robí len zriedka. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo februári uviedol, že od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 padlo viac ako 46-tisíc ukrajinských vojakov. Americkí predstavitelia odhadujú ukrajinské straty na 60-tisíc až 70-tisíc osôb, informoval vtedy americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Kvôli bojom umierajú aj civilisti. Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine (HRMMU) od začiatku ruskej invázie do konca októbra tohto roka potvrdila smrť najmenej 14 534 civilistov, vrátane stoviek detí. Väčšina civilných obetí bola podľa nej v oblastiach pod kontrolou ukrajinskej vlády, na ktoré útočí ruská invázna armáda. HRMMU zároveň upozorňuje, že skutočné počty zabitých civilistov budú výrazne vyššie, najmä v mestách ako Mariupoľ, Lysyčansk alebo Severodoneck, kde sa v prvých mesiacoch ruskej invázie odohrávali intenzívne boje. Všetky tri spomínané mestá sú dnes okupované Ruskom.
11:11 Ukrajina podľa svojho veľvyslanca v Poľsku Vasyla Bodnara navrhla, aby sa prezident Volodymyr Zelenskyj ešte pred koncom tohto roka stretol s poľským prezidentom Karolom Nawrockým vo Varšave. Bodnar pre rádio RMF FM v piatok povedal, že Kyjev pracuje na čo najskoršom termíne stretnutia. „Chceli by sme, aby sa konalo tento rok a pracujeme na programe takejto návštevy,“ uviedol s tým, že poľskému prezidentskému palácu navrhli tento týždeň aj dátum.
Možnými témami rokovania sú podľa Bodnara bezpečnosť, obranná spolupráca a tiež problematika exhumácie poľských obetí vojny na Ukrajine. Šéf oddelenia pre medzinárodnú politiku v prezidentskej kancelárii Marcin Przydacz tento týždeň vyhlásil, že ak sa majú Zelenskyj a Nawrocki stretnúť, malo by to byť v Poľsku.
Ukrajinský prezident začiatkom tohto týždňa prejavil záujem o stretnutie s Nawrockým. Novinárom prostredníctvom četovacej aplikácie WhatsApp oznámil, že poľského prezidenta pozval navštíviť Kyjev v termíne, ktorý mu bude vyhovovať a dodal, že v prípade pozvánky by on rád navštívil Poľsko. (pap, tasr)
10:34 Trosky zo zostreleného ukrajinského dronu zasiahli obytný dom severozápadne od Moskvy, čo spôsobilo požiar a zranenia utrpelo sedem ľudí, oznámili ruské úrady v piatok. Nočný útok v meste Tver bol súčasťou intenzívnych dronových operácií Ukrajiny, zatiaľ čo rokovania o prímerí stagnujú.
Dočasný regionálny gubernátor Vitalij Koroljov na platforme Telegram uviedol, že zranených je šesť dospelých a jedno dieťa. Podľa jeho slov bolo potrebné evakuovať približne 20 osôb z bytového domu. „V Tveri bojujeme s následkami pádu trosiek dronu na obytnú budovu,“ ozrejmil Koroljov. Štátna tlačová agentúra TASS uviedla, že trosky dronu spôsobili požiar v jednom byte a rozbili okná v niekoľkých ďalších.
Ukrajina sa bráni plnoformátovej ruskej invázii od februára 2022 a nedávno zintenzívnila dronové útoky zacielené na ruskú vojenskú a energetickú infraštruktúru. Rusko oznámilo vo štvrtok, že zostrelilo viac ako 300 ukrajinských dronov. Stovky letov na moskovských letiskách boli zrušené. (tass, tasr, afp)
9:30 Britské námorníctvo vo štvrtok oznámilo, že počas trojdňovej operácie sledovalo ruskú ponorku triedy Kilo, ktorá prechádzala Lamanšským prielivom. Kráľovské námorníctvo uviedlo, že na monitorovanie ponorky Krasnodar a sprievodného remorkéra Altaj nasadilo zásobovaciu loď s palubným vrtuľníkom.
Ruské plavidlá vplávali do prielivu zo Severného mora. „Posádky boli pripravené okamžite prejsť na protiponorkové operácie, ak by sa Krasnodar ponoril pod hladinu,“ uviedlo námorníctvo. Ponorka však zostala na hladine aj napriek nepriaznivým poveternostným podmienkam.
V blízkosti francúzskeho ostrova Ouessant Británia odovzdala sledovanie plavidiel nemenovanému spojencovi z NATO. Podobnú operáciu uskutočnila aj v júli, keď zaznamenala ponorku Novorossijsk vo svojich teritoriálnych vodách.
Minister obrany John Healey v pondelok oznámil spustenie viacmiliónového programu na posilnenie schopností britského Kráľovského námorníctva v reakcii na ruské podmorské hrozby. Podľa Londýna sa aktivita ruských ponoriek v britských vodách za posledné dva roky zvýšila približne o tretinu.
Začiatkom decembra Spojené kráľovstvo a Nórsko podpísali dohodu o spoločnej prevádzke flotily fregát určených na vyhľadávanie a zneškodňovanie ruských ponoriek v severnom Atlantiku.
9:26 Ruská centrálna banka oznámila, že podáva žalobu na spoločnosť Euroclear so sídlom v Belgicku, v ktorej je uložená väčšina ruských aktív zmrazených v Európskej únii. Centrálna banka tvrdí, že spoločnosť ju poškodzuje a ovplyvňuje jej schopnosť nakladať so svojimi finančnými prostriedkami a cennými papiermi.
9:05 Maďarsko protestuje proti plánu Európskej únie na dlhodobé zmrazenie ruských aktív, ktorý má byť schválený kvalifikovanou väčšinou. Dnes to v príspevku na sociálnej sieti Facebook uviedol maďarský premiér Viktor Orbán, podľa ktorého je tento postup protiprávny. Členské štáty EÚ by mali opatrenie, ktoré vo štvrtok podporili diplomati, formálne potvrdiť už dnes.
„Maďarsko proti tomuto rozhodnutiu protestuje a urobí všetko, čo je v jeho silách, aby obnovilo stav zodpovedajúci právu,“ uviedol maďarský premiér. „Brusel dnes začiatkom hlasovania, ktoré únii spôsobí nenapraviteľné škody, prekročí Rubikon,“ vyhlásil Orbán.
Agentúra Reuters poznamenala, že dohoda o zmrazení aktív ruskej centrálnej banky na dobu neurčitú by eliminovala riziko, aké hrozí plánu využiť tieto aktíva na pôžičku pre Ukrajinu. Teraz je ich zmrazenie naviazané na sankcie, ktoré EÚ uvalila na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu vo februári 2022. Sankcie sa pritom predlžujú každých šesť mesiacov a toto rozhodnutie si vyžaduje jednomyseľný súhlas členských štátov.
Pripravované obídenie jednomyseľnosti sa zakladá na článku 122 Zmluvy o EÚ, ktorý umožňuje Rade EÚ rozhodovať „v duchu solidarity medzi členskými štátmi o opatreniach primeraných ekonomickej situácii“. Opatrenie by potom mohlo byť ukončené až po skončení ruskej agresie proti Ukrajine.
Európska komisia sa teraz snaží nájsť spôsoby, ako zabezpečiť finančné potreby Ukrajiny a ako prekonať odpor niektorých členských krajín voči takzvanej reparačnej pôžičke zabezpečenej práve zmrazenými ruskými aktívami v EÚ.
O veci by mali na summite na budúci týždeň rozhodnúť šéfovia štátov a vlád únie, keďže na svojej poslednej októbrovej schôdzke sa nedohodli. Plán odmietalo predovšetkým Belgicko, kde sa väčšina ruských aktív nachádza v tam sídliacom systéme Euroclear. Belgicko malo doteraz obavy okrem iného aj z toho, že by niektoré z krajín EÚ, napríklad práve Maďarsko či Slovensko, mohli predĺženie sankcií vetovať, čo by potom v praxi znamenalo uvoľnenie zmrazených ruských aktív a Belgicko by zrejme muselo financie Rusku okamžite vrátiť.
Slovenský premiér Robert Fico v liste adresovanom predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi odkázal, že na nadchádzajúcom summite EÚ nepodporí „žiadne riešenie finančných potrieb Ukrajiny, ktoré by zahŕňalo krytie vojenských výdavkov Ukrajiny na nasledujúce roky“. Z listu podľa serveru Politico čítal vo štvrtok večer v parlamente. Zdôrazňoval, že ako dôsledný zástanca mierovej politiky nemôže hlasovať za predlžovanie vojny poskytnutím desiatok miliárd eur na vojenské výdavky.
8:25 Jeden senior prišiel o život a ďalší štyria ľudia utrpeli zranenia pri ruskom dronovom útoku v Pavlohrade, ktorý leží východne od ukrajinského Dnipra. Informoval o tom šéf vojenskej správy Dnepropetrovskej oblasti Vladyslav Hajvanenko na svojom telegramovom účte. Cieľom rozsiahleho útoku bezpilotnými strojmi bola Odesa a jej okolie, oznámil dnes ráno šéf tamojšej správy Oleh Kiper. V ruskom Tveri sa zostrelený dron podľa úradov zrútil na výškový obytný dom a sedem ľudí utrpelo zranenia.
Pri útoku na Pavlohrad horeli rodinné domy, jeden z nich je úplne zničený. Ďalšie požiare hasiči uhasili. Zomrel 71-ročný muž a 54-ročná žena utrpela ťažké popáleniny, pričom je v ohrození života.
Ruský dronový útok v odeskom okrese poškodil objekt energetickej infraštruktúry, uviedol Kiper. Zasiahnuté sú aj skladiská, administratívna budova a garáž. Informácie o zranených zatiaľ nie sú. V dôsledku útoku sa však niektoré obce ocitli bez elektriny a kritická infraštruktúra funguje vďaka generátorom.
„Pri odrážaní dronového útoku na obytný dom v Tveri utrpeli zranenia ľudia,“ cituje telegramový kanál Astra z vyhlásenia úradu gubernátora Tverskej oblasti Vitalija Koroljova. Ďalších obyvateľov budovy evakuovali.
Ľudia v Jaroslavli, ležiacom asi 250 kilometrov severovýchodne od Moskvy, v noci hlásili výbuchy. Drony podľa nich útočili na rafinériu Slavnefť-JANOS. Ruskojazyčný servis BBC uvádza, že úrady sa k incidentu oficiálne nevyjadrili, avšak gubernátor Jaroslavskej oblasti Michail Jevrajev v noci varoval pred hroziacim dronovým útokom. Protivzdušná obrana nad regiónom zostrelila osem bezpilotných lietadiel.
Podľa ruského ministerstva obrany armáda za uplynulú noc zneškodnila 90 ukrajinských dronov. Podľa moskovského starostu Sergeja Sobjanina protivzdušná obrana zostrelila osem dronov mieriacich na Moskvu. Letisko Šeremeťjevo dočasne pozastavilo odlety a krátko boli uzavreté aj niektoré ďalšie ruské letiská, píše agentúra Reuters.
Moskva vo svojich správach zvyčajne neinformuje o celkovom rozsahu ukrajinského vzdušného útoku, ale iba o zostrelených dronoch. Ministerstvo obrany nehlási ani škody či obete.
7:30 Dôjdu Ukrajine peniaze aj zbrane? Ak Európa výrazne nenavýši podporu pre Kyjev, môže sa to stať. No ani týždeň pred summitom Európskej únie v Bruseli nie je jasné, či sa členské krajiny dokážu dohodnúť na využití približne 140 miliárd eur zmrazených aktív ruskej centrálnej banky. Druhá možnosť je, že by si EÚ tieto peniaze požičala.
5:55 Spojené štáty podľa ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského trvajú na vytvorení demilitarizovanej „slobodnej ekonomickej zóny“ medzi ruskými a ukrajinskými vojskami na východe Ukrajiny. Američanmi navrhovaný kompromis má spočívať v tom, že sa ukrajinské sily stiahnu z tej časti Doneckej oblasti v Donbase na východe Ukrajiny, ktorú doteraz kontrolujú, ale ruské vojská na toto územie nevstúpia. Američania však nevedia, kto bude riadiť toto územie, ktoré nazývajú slobodnou ekonomickou zónou či demilitarizovanou zónou, povedal Zelenskyj podľa serveru BBC News.
Podľa tohto plánu by Rusko nemuselo stiahnuť svojich vojakov z okupovaných častí Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, ale malo by opustiť miesta, ktoré ovláda v Charkovskej, Dnepropetrovskej a Sumskej oblasti.
Rusko predtým deklarovalo, že mieni ovládnuť celý Donbas, vrátane územia, ktoré doteraz nedokázalo okupovať ani za takmer štyri roky bojov, dodala BBC.
Zelenskyj označil za hlavné sporné body v rokovaniach s Američanmi budúce postavenie Donbasu a tiež Záporožské jadrové elektrárne, ktorú teraz okupujú ruské vojská. „Sú to dve otázky, o ktorých ďalej rokujeme,“ dodal.
Územná otázka je zatiaľ nevyriešená a zatiaľ možno ťažko odhadnúť, ako nakoniec bude zakotvená v dokumentoch, pripustil prezident podľa serveru Ukrajinska pravda.
O územných otázkach by mal rozhodnúť ukrajinský ľud, buď vo voľbách, alebo v referende, uviedol vo štvrtok Zelenskyj pred novinármi o možných územných ústupkoch. Tie žiada Rusko a podmieňuje tým ukončenie bezmála štvorročnej vojny proti Ukrajine. Podľa Zelenského by kompromis mal byť spravodlivý a schválený hlasovaním Ukrajincov. Takéto hlasovanie však podľa neho vyžaduje pokoj zbraní.
„Ukrajinský ľud musí vyjadriť svoj postoj, či už prostredníctvom volieb, alebo referenda,“ citovala Zelenského agentúra AFP. Prezident tiež potvrdil, že Kyjev zaslal Spojeným štátom svoju verziu mierového plánu, ktorý pôvodne predložili Američania.
Zelenskyj podľa agentúry Reuters upozornil, že usporiadanie volieb na Ukrajine vyžaduje, aby mlčali zbrane. „Musí byť prímerie – minimálne počas volebného procesu a hlasovania. O tom treba diskutovať. Úprimne povedané, tu na Ukrajine sa domnievame, že by o tom Amerika mala hovoriť s ruskou stranou,“ povedal ukrajinský prezident pri rokovaní s lídrami tzv. koalície ochotných, teda krajín pomáhajúcich Ukrajine. Voľby počas vojny sú na Ukrajine zákonom zakázané, ale Zelenskyj, ktorého funkčné obdobie sa skončilo vlani, čelí tlaku od amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby voľby usporiadal.
Zelenskyj podľa agentúry Reuters tiež uviedol, že ukrajinskí a americkí predstavitelia rokovali o bezpečnostných zárukách. Zdôraznil, že Ukrajina musí vedieť, ako partneri zareagujú v prípade, že sa Rusko dopustí novej agresie.
Mierový plán počíta s tým, že by ukrajinská armáda mala okolo 800 000 vojakov, teda zachovala by terajší početný stav, uviedol šéf štátu podľa agentúry Unian. Pripomenul, že v roku 2022, keď ruské vojská vtrhli do krajiny, zaznievali návrhy obmedziť ukrajinské ozbrojené sily na 40 000 až 50 000 vojakov.
5:50 Spojené štáty stále zvažujú, či vyšlú svojho zástupcu na víkendové rokovanie o Ukrajine, ktoré sa očakáva v Paríži. Podľa agentúry Reuters to povedal v noci na piatok SEČ americký prezident Donald Trump. Podľa neho bude záležať na tom, či bude šanca na úspech rokovania. Rokovania sa zrejme budú týkať návrhu Spojených štátov na ukončenie vojny na Ukrajine.
„Sobotňajšieho rokovania v Európe sa zúčastníme, ak sa budeme domnievať, že je dobrá šanca na úspech,“ uviedol Trump. Už vo štvrtok Biely dom uviedol, že americký prezident je veľmi otrávený postupom oboch strán a že sa Spojené štáty odmietajú zúčastňovať bezvýsledných rokovaní.
Spojené štáty, Ukrajina a európske krajiny, ktoré podporujú Kyjev, vedú v posledných týždňoch rokovania na rôznych úrovniach, ktoré podnietili americký návrh na zastavenie ruskej vojny na Ukrajine. Podľa informácií tlače pôvodný americký návrh bol zmenený.