Andrejev, ktorý do Poľska pricestoval v lete 2014, zažil odvtedy viacero dramatických chvíľ, niekedy až búrlivých momentov. Po príchode do Bratislavy si asi bude môcť vydýchnuť, pretože vláda Roberta Fica na rozdiel od Varšavy pristupuje k Moskve viac-menej zhovievavo.
Keď Andrejev v júni tohto roku usporiadal vo Varšave svoju poslednú recepciu pri príležitosti Dňa Ruska, čo je najmladší ruský štátny sviatok, slová chvály na adresu Poľska nepoužil. Naopak. Najprv poznamenal, že nečakal, že tam bude pôsobiť tak dlho (v zaužívanej diplomatickej praxi veľvyslanci vykonávajú svoju funkciu spravidla najviac päť-šesť rokov). „Počas tohto obdobia sa naše vzťahy pre kroky poľskej strany ocitli takmer na pokraji zmrazenia. V takýchto podmienkach nemožno hovoriť o plodnej diplomatickej práci v jej tradičnom zmysle," citovala ho v polovici júna webová stránka ruskej ambasády.
Napadnutie na cintoríne
Vzťahy medzi Moskvou a Varšavou sa zhoršili už na jar 2014 po ruskej anexii Krymu, takže v auguste toho roku Andrejev prišiel už do nehostinného prostredia. Samozrejme, že najväčšie ochladenie nastalo po februári 2022, keď Putinova armáda v plnom rozsahu vtrhla na Ukrajinu. Andrejev zažil jednu z ostrých poľských reakcií doslova na vlastnej koži. Udialo sa to 9. mája 2022, keď si Rusi pripomínajú víťazstvo vo Veľkej vlasteneckej vojne.
Andrejev sa vtedy vybral položiť veniec na najväčší cintorín padlých červenoarmejcov na poľskom území. Nachádza sa vo Varšave, tvorí ho bezmála 22-tisíc hrobov sovietskych vojakov. Na ambasádora si počkali protivojnoví aktivisti, medzi ktorými boli aj utečenky, respektíve manželky ukrajinských vojakov. Obliali ho červenou tekutinou. Farbou, ktorá ilustrovala krv preliatu na Ukrajine.
Jeden poľský reportér sa opýtal Andrejeva, ako sa cíti s krvou Ukrajincov na sebe. „Je na mne sirup," reagoval úsečne. Nasledovala poznámka, že sirup symbolizuje krv. Ruský diplomat odpovedal, že je to inscenovanie podobné ako v Buči. Narážal na krvavé udalosti v ukrajinskom meste v marci 2022. Kým v Kyjeve hovorili o masakre na civilistoch spáchanej ruskými vojakmi, naopak, v Moskve tvrdili, že Ukrajinci rozložili mŕtvoly na uliciach.
Reakcia Poliakov
Ako vyzerala reakcia oficiálnych predstaviteľov Poľska? Alebo svoje vyhlásenia vopred nekoordinovali, alebo sa dohodli, že vyslovia ľútosť nad incidentom, no zároveň vinu viac-menej zvalia na Andrejeva. Vtedajší šéf diplomacie Zbigniew Rau povedal, že to bolo poľutovaniahodné a že diplomati musia mať ochranu bez ohľadu na to, akú politiku robia.
Minister vnútra Mariusz Kamiński hovoril inak. Vyjadril pochopenie pre emócie ukrajinských žien na cintoríne a dodal: „Poľské úrady neodporúčali ruskému veľvyslancovi položiť kvety 9. mája vo Varšave. Polícia mu umožnila bezpečne odísť z miesta." Naopak, hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová vyhlásila, že obdivovatelia neonacizmu znovu ukázali svoju tvár.
Andrejevovi sa nepodarilo položiť veniec k pamätníku na cintoríne ani 9. mája o rok neskôr. Odporcovia ruskej vojny mu prehradili cestu. Polícia obkolesila ruskú delegáciu na čele s veľvyslancom a eskortovala ju do bezpečia. Aj deviateho mája v tomto roku sa tam objavili silné emócie. S tým rozdielom, že ambasádor dokázal položiť veniec v určený deň. A emócie? Odporcovia mu nadávali do ruského psa, ktorý má utiecť domov. „Banderovci, vypadnite!" pokrikovali na nich sympatizanti Ruska.
Predvolali si ho, odcestoval preč
Čo sa týka pôsobenia na poli diplomacie, Andrejev čelil v Poľsku viacerým ruským aféram. Spomeňme aspoň dve. Jedna z ruských rakiet zacielených proti Ukrajine 24. marca 2024 na 39 sekúnd narušila poľský vzdušný priestor. Andrejeva si predvolali na ministerstvo zahraničných vecí. Žiadosť ignoroval. Ruská ambasáda oznámila, že Andrejev sa od 26. marca do 4. apríla nebude nachádzať vo Varšave.
Na jeseň 2024 dokonca zaznela špekulácia, že Poľsko by mohlo prikázať Andrejevovi, aby si zbalil svoje veci a vrátil sa do Moskvy. Súviselo to s tvrdením poľských bezpečnostných zložiek, ktoré uviedli, že jeden zadržaný muž sa im priznal z prípravy diverzných akcií. Išlo o Ukrajinca, ktorý podľa Poliakov konal na pokyn ruských tajných služieb, čo v Moskve jednoznačne popreli. Zatknutý sa údajne chystal spôsobiť požiar v blízkosti továrne na farby a laky vo Vroclave.
Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski vtedy pripustil možnosť, že Andrejev bude musieť odísť preč: „Ak by sme vyhostili veľvyslanca, Rusi by urobili to isté. Zatiaľ k tomu nedošlo, ale ak budú sabotáže pokračovať, nedá sa to vylúčiť."
Vlastnými výrokmi Andrejev nahneval Poliakov, keď vyhlásil, že nesú časť viny za vypuknutie druhej svetovej vojny, pretože podľa jeho názoru otáľali pred rokom 1939 s vytvorením protihitlerovskej koalície. Varšava proti tomu dôrazne protestovala. Veľvyslanec potom zaradil spiatočku, keď povedal, že jeho slová boli chybne interpretované.
Ovláda päť jazykov
Andrejev nahradí na Slovensku 69-ročného Igora Bratčikova, ktorý vykonával funkciu ruského veľvyslanca od októbra 2020. Jeho nástupca má skúsenosti na pozícii ambasádora nielen z Poľska. Andrejev vyštudoval medzinárodné vzťahy na univerzite v Moskve. Ovláda niekoľko jazykov: angličtinu, portugalčinu, nórčinu, francúzštinu a poľštinu.
Od skončenia vysokej školy až doteraz nepretržite pracuje ako diplomat. Jeho prvou misiou v zahraničí bol od roku 1980 Mozambik. Funkciu veľvyslanca zastával v troch štátoch: v Angole (1999 – 2002), v Nórsku (2006 – 2010) a v Poľsku (2014 – 2025).