Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 1 389 dní
- Odeskú oblasť postihol jeden z najmohutnejších vzdušných útokov, aké Rusko od začiatku konfliktu vykonalo
- Rokovania o prímerí na Ukrajine sa budú konať v nedeľu v Berlíne
- Ukrajinské námorníctvo obvinilo Rusko z útoku na ďalšiu tureckú nákladnú loď v Čiernom mori
Čítajte viac 1 388. deň: Zelenskyj nahral video z Kupjanska, ktorý Putin pred týždňom "okupoval". Ukrajinci oslobodili okolité dediny
21:21 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odsúdil ruský dronový útok na tureckú civilnú loď prepravujúcu slnečnicový olej do Egypta a prisľúbil naň „odpoveď“. „Bol to útok na potravinovú bezpečnosť. Útok na takéto lode, ktoré nemajú nič spoločné s vojnou, je priamou výzvou Ruska celému svetu. Budeme spolupracovať s našimi partnermi, aby sme určili, ako na to zareagovať. Budeme reagovať,“ povedal ukrajinský prezident vo večernom videopríhovore.
19:45 Ukrajinské námorníctvo vyhlásilo, že Rusko zaútočilo v Čiernom mori dronom na tureckú civilnú loď prepravujúcu slnečnicový olej do Egypta, píše AFP.
„Rusko podniklo cielený útok dronom na tureckú loď VIVA, ktorá smerovala do Egypta a prevážala slnečnicový olej,“ napísalo ukrajinské námorníctvo na sociálnych sieťach. Dodalo, že nikto z 11-člennej posádky neutrpel pri útoku poranenia a plavidlo je schopné pokračovať vo svojej ceste.
Loď sa nachádzala v ukrajinskej výlučnej ekonomickej zóne a plavila sa cez koridor, ktorý sa tiahne pozdĺž pobrežia a má zabezpečovať bezpečnú prepravu dôležitého poľnohospodárskeho tovaru cez Čierne more.
Ide už o druhý ruský útok na tureckú loď za uplynulé dni. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan pritom v piatok počas osobného stretnutia s ruským prezidentom Vladimirom Putinom vyzval na zastavenie útokov na prístavy a energetickú infraštruktúru.
17:56 Ukrajinský útok dronmi v centre ruského mesta Saratov si v sobotu vyžiadal dve obete, informovali miestne úrady. Gubernátor Saratovskej oblasti Roman Busargin uviedol, že drony zasiahli obytný dom, pričom niekoľko bytov bolo poškodených. Úrady prisľúbili finančnú pomoc poškodeným obyvateľom.
Saratov leží na rieke Volga oproti mestu Engels, kde sa nachádza významná ruská vojenská základňa. Kyjev už predtým útočil na túto oblasť dronmi, no väčšina útokov je zostrelená a obete sú zriedkavé.
Počas takmer štvorročnej ruskej ofenzívy na Ukrajine Kyjev pravidelne zasahuje Rusko dronmi a raketami, zatiaľ čo Rusko denne bombarduje ukrajinské mestá.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v sobotu uviedol, že ruské nočné útoky poškodili viac ako desiatku civilných zariadení po celej Ukrajine, čo spôsobilo výpadky elektriny v siedmich regiónoch. „Je dôležité, aby všetci videli, čo Rusko pácha… Toto rozhodne nie je o ukončení vojny,“ napísal Zelenskyj na sociálnych sieťach.
Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že v noci uskutočnilo „masívny útok“ na ukrajinské vojenské a energetické zariadenia pomocou zbraní vrátane hypersonických rakiet Kinžal ako odvetu za „teroristické útoky Ukrajiny na civilné ciele v Rusku“.
17:00 Po masívnych ruských útokoch na Odeskú oblasť je podľa denníka Ukrajinská pravda bez prúdu veľká časť samotného mesta Odesa. Ministerstvo pre miestny rozvoj uviedlo, že zasiahnutý bol aj odeský prístav a že prepukol požiar v priľahlých skladoch obilia.
Poškodené boli tiež energetické objekty v Černihivskej, Kirovohradskej, Chersonskej a Mykolajivskej oblasti.
Ukrajinské letectvo informovalo, že Rusko od piatkového večera do sobotného poludnia zaútočilo 465 dronmi a 30 strelami rôznych typov. Zvýšilo tak bilanciu 450 dronov a 30 striel, ktorú ráno zverejnil na sociálnych sieťach prezident Volodymyr Zelenskyj.
Podľa letectva ukrajinská protivzdušná obrana zneškodnila 417 dronov a 13 striel. Svoje ciele dosiahlo osem striel a 33 dronov v celkovo 18 lokalitách.
16:36 Nemecko oznámilo, že pošle skupinu vojakov do Poľska, aby pomohli s projektom posilnenia východnej hranice krajiny, kde narastajú obavy z hrozieb zo strany Ruska. Poľsko, silný podporovateľ Ukrajiny v jej boji proti Moskve, oznámilo v máji minulého roka plány na posilnenie dlhého úseku hranice, ktorý zahŕňa Bielorusko a ruskú Kaliningradskú oblasť.
Hlavnou úlohou nemeckých vojakov v Poľsku budú „inžinierske práce“, uviedol v piatok večer v Berlíne hovorca nemeckého ministerstva obrany. To môže zahŕňať „výstavbu opevnení, kopanie zákopov, kladenie ostnatého drôtu alebo stavbu tankových zábran“.
„Podpora poskytovaná nemeckými vojakmi v rámci tejto operácie je obmedzená na tieto inžinierske aktivity,“ dodal hovorca. Presný počet nasadených vojakov nešpecifikoval. Uviedol akurát, že pôjde o „stredne dvojciferné číslo“. Očakáva sa, že na projekte sa zúčastnia od druhého štvrťroka budúceho roka až do konca roka 2027.
Hovorca zdôraznil, že na nasadenie nie je potrebné schválenie parlamentu, pretože „vojaci nie sú vystavení bezprostrednému nebezpečenstvu vojenských konfliktov“. Okrem určitých výnimiek musí nemecký parlament schváliť nasadenie ozbrojených síl v zahraničí.
Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022 Poľsko dôsledne podporuje Kyjev a slúži ako tranzitná trasa pre zbrane dodávané západnými spojencami Ukrajiny. Poľsko tiež modernizovalo svoju armádu a zvýšilo výdavky na obranu. Nemecko je druhým najväčším dodávateľom vojenskej pomoci Ukrajine po Spojených štátoch a poslalo Kyjevu veľké množstvo vybavenia, od systémov protivzdušnej obrany po obrnené vozidlá.
15:01 Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v sobotu varoval, že Čierne more by sa nemalo stať „oblasťou konfrontácie“ medzi Ruskom a Ukrajinou. Reagoval tak na sériu útokov, ku ktorým došlo v tomto regióne v uplynulých týždňoch, informuje TASR na základe agentúry AFP.
„Čierne more by sa nemalo vnímať ako oblasť konfrontácie. To by nebolo prospešné ani pre Rusko, ani pre Ukrajinu. Všetci potrebujú bezpečnú plavbu v Čiernom mori,“ uviedol podľa štátnej tlačovej agentúry Anadolu pre novinárov na palube svojho lietadla.
Erdogan sa v piatok v Turkménsku stretol so svojim ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, ktorého vyzval na prímerie vzťahujúce sa na prístavy a energetický sektor.
„Rovnako ako všetci ostatní aktéri, aj pán Putin veľmi dobre vie, aký postoj zaujíma Turecko v tejto otázke,“ podotkol turecký líder v sobotu. „Po tomto stretnutí s Putinom dúfame, že budeme mať príležitosť diskutovať o mierovom pláne aj s americkým prezidentom (Donaldom) Trumpom,“ vyhlásil a dodal, že „mier nie je ďaleko, vidíme ho“.
AFP pripomína, že Turecko sa od začiatku vojny na Ukrajine snaží udržiavať vzťahy s Moskvou aj s Kyjevom. Krajina zároveň kontroluje prieliv Bospor, ktorý je kľúčovou trasou pre prepravu ukrajinského obilia a ruskej ropy do Stredozemného mora. V uplynulých týždňoch došlo v Čiernom mori k viacerým útokom, ktoré vyvolali ostrú kritiku zo strany Ankary. Turecko si v reakcii na ne predvolalo veľvyslancov Ruska aj Ukrajiny, dodáva AFP.
13:45 Rusko v piatok v neprítomnosti odsúdilo popredných sudcov Medzinárodného trestného súdu (ICC) a jeho hlavného prokurátora Karim Khana na tresty odňatia slobody, ako odvetu za vydanie zatykača na prezidenta Vladimira Putina v súvislosti s vojnou na Ukrajine.
V roku 2023 prokurátor Khan obvinil Putina z nelegálneho deportovania detí z Ruskom okupovaných území Ukrajiny. Moskva na to reagovala otvorením prípadu proti nemu.
Mestský súd v Moskve konštatoval, že „prokurátor ICC Karim Khan v Haagu neoprávnene stíhal ruských občanov“ a že ICC „inštruoval sudcov, aby vydali zjavne nezákonné zatykače“.
Rusko nie je členom ICC a žiadny z obvinených nebol prítomný na súde. Khan, ktorý má 55 rokov, bol v neprítomnosti odsúdený na 15 rokov väzenia, zatiaľ čo osem zamestnancov ICC vrátane bývalého predsedu súdu Piotra Hofmanského dostalo tresty od 3,5 do 15 rokov.
Khan je momentálne suspendovaný z funkcie pre interné vyšetrovanie týkajúce sa obvinení zo sexuálneho obťažovania, ktoré popiera.
Od začiatku vojenskej invázie na Ukrajinu vydalo Rusko množstvo rozsudkov v neprítomnosti voči disidentom, novinárom, opozícii a zahraničným politikom mimo svojho dosahu.
Khan bol tiež sankcionovaný Spojenými štátmi za vyšetrovania ICC týkajúce sa predstaviteľov USA a Izraela, pričom ani USA, ani Izrael nie sú členmi tohto súdu, ktorý má 125 členských štátov.
12:07 Zástupcovia Spojených štátov, Ukrajiny, Nemecka a ďalších krajín budú v nedeľu v Berlíne rokovať o prímerí na Ukrajine. V sobotu o tom informovala agentúra DPA s odvolaním sa na nemecké vládne zdroje.
Washington už predtým oznámil, že do Berlína pricestuje osobitný vyslanec Steve Witkoff, no podrobnosti ohľadom jeho návštevy neboli spočiatku známe.
Nemecká vláda ešte v piatok potvrdila, že kancelár Friedrich Merz sa v pondelok stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, viacerými európskymi lídrami aj šéfmi Európskej únie či NATO.
Podľa DPA by sa na stretnutí mal zúčastniť aj britský premiér Keir Starmer a francúzsky prezident Emmanuel Macron.
Agentúra pripomína, že od novembra, kedy bol zverejnený mierový návrh USA, sa uskutočnilo niekoľko kôl rokovaní medzi Washingtonom, Kyjevom a európskymi partnermi, počas ktorých krajiny predložili rôzne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy tohto plánu.
11:50 Ukrajinská Odeská oblasť čelila jednému z najväčších vzdušných útokov od začiatku vojny. Zranení boli dvaja ľudia a zasiahnuté boli civilné, priemyselné a energetické zariadenia. Časť tohto juhoukrajinského regiónu je bez elektriny, uviedol dnes ráno šéf vojenskej správy Odeskej oblasti Oleh Kiper.
Podľa prezidenta Volodymyra Zelenského vyslalo Rusko na Ukrajinu 450 dronov a 30 striel rôznych typov. Moskva útok potvrdila a oznámila, že smeroval proti vojensko-priemyselným a energetickým zariadeniam Ukrajiny. Dočasne bez dodávok prúdu sa ocitla aj Záporožská jadrová elektráreň v okupovanej časti Ukrajiny.
„Odeská oblasť prežíva jeden z najmasívnejších leteckých útokov nepriateľa,“ napísal Kiper na Telegrame. „V dôsledku úderov vznikli požiare, boli poškodené administratívne budovy a energetické objekty. Záchranári pracujú na likvidácii následkov,“ dodal.
Bez prúdu je podľa denníka Ukrajinska pravda veľká časť samotnej Odesy.
Zelenskyj vo vyhlásení na sociálnych sieťach uviedol, že ruské údery sa dnes zamerali na juh Ukrajiny a energetický sektor. Tisíce domácností v celej krajine sú bez elektriny. „Robíme všetko možné pre obnovenie a zlepšenie situácie,“ dodal.
Vyzval tiež partnerov na zosilnenie tlaku na Rusko, zvýšenie dodávok pre ukrajinskú protivzdušnú obranu, armádu bojujúcu na fronte a zlepšenie schopnosti Ukrajiny zasahovať ciele v hĺbke ruského územia.
Ministerstvo obrany v Moskve neskôr uviedlo, že svoje údery hypersonickými strelami Kinžal a bezpilotnými prostriedkami dlhého doletu vykonalo „v reakcii“ na ukrajinské útoky na územie Ruska. Cielené boli na podniky vojensko-priemyselného komplexu Ukrajiny a energetické objekty, ktoré zabezpečujú ich prevádzku.
V dôsledku „rozsiahlych vojenských aktivít“ s dopadmi na prenosovú sústavu stratila v noci na dnes dočasne vonkajšie dodávky elektriny Ruskom okupovaná Záporožská jadrová elektráreň, oznámila Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE). Stalo sa tak podľa nej už dvanásty raz od začiatku konfliktu.
10:16 Dvaja ľudia zahynuli pri útoku ukrajinského dronu na ruské priemyselné mesto Saratov na pravom brehu rieky Volga, uviedli v sobotu miestne úrady. TASR o tom píše podľa agentúr DPA a AP.
Pri útoku bolo zasiahnutých niekoľko bytov v obytnom dome, uviedol guvernér Roman Busargin na Telegrame a vyjadril sústrasť rodinám zosnulých. Pre postihnutých obyvateľov bolo zabezpečené núdzové ubytovanie a štát uhradí náklady na opravu ich domov, uviedol.
Saratov sa stal niekoľkokrát cieľom útokov dronov v posledných mesiacoch, keďže Ukrajina sa snaží čo najviac vyradiť z činnosti zariadenia ropného priemyslu v Rusku. Objavili sa aj správy o ukrajinských útokoch v iných regiónoch počas noci.
Podľa ministerstva obrany v Moskve armáda zničila celkovo 41 ukrajinských dronov. Tieto informácie nebolo možné nezávisle overiť.
Na Ukrajine boli v sobotu bez elektriny časti Chersonskej oblasti vrátane mesta Cherson po ruských útokoch na energetickú infraštruktúru, uviedol regionálny šéf Oleksandr Prokudin.
Kyjev a jeho západní spojenci tvrdia, že Rusko sa snaží ochromiť ukrajinskú energetickú sieť a odoprieť civilistom prístup k teplu, svetlu a tečúcej vode už štvrtú zimu po sebe. Ukrajinskí predstavitelia to nazývajú využívaním chladu ako zbrane.
V ruskej Voronežskej oblasti zasiahli trosky zostreleného dronu továreň, ktorá musela dočasne pozastaviť prevádzku, uviedol guvernér Alexander Gusev. Pri incidente nedošlo k žiadnym zraneniam, ale neuviedol výrobný program továrne.
9:30 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil mesto Kupiansk v Charkovskej oblasti, čím vyvrátil tvrdenia ruského lídra Vladimira Putina, že mesto je obkľúčené ruskými jednotkami.
Vo videohovore zverejnenom v piatok Zelenskyj poďakoval ukrajinským vojakom bojujúcim v kupianskom smere a zdôraznil dôležitosť výsledkov, ktoré dosiahli pre Ukrajinu.
„Dnes je mimoriadne dôležité dosiahnuť výsledky na fronte, aby Ukrajina mohla dosiahnuť výsledky v diplomacii. Takto to funguje: všetky naše silné pozície v krajine sú silnými pozíciami v rozhovoroch o ukončení vojny,“ vyhlásil Zelenskyj majúc na sebe nepriestrelnú vestu.
Podľa otvorených zdrojov (OSINT) sa Zelenskyj nachádzal pri stéle na vstupe do mesta, približne 1,15 kilometra od ruských pozícií a asi 500 metrov od tzv. šedej zóny.
Zelenskyj tiež pripomenul význam regiónu okolo Kupianska, kde sa predtým sústredilo mnoho ruských síl. „Mnohí Rusi hovorili o Kupiansku. My ho vidíme (na vlastné oči),“ dodal.
Ruské štátne médiá predtým informovali, že náčelník ruského generálneho štábu Valerij Gerasimov informoval Vladimira Putina o údajnom dobytí Kupianska v Charkovskej oblasti.
Putin tiež vyhlásil, že ruským silám sa „podarilo zablokovať približne 15 práporov ukrajinských ozbrojených síl“ v oblasti Kupiansk-Vuzlovyj, a dokonca pozval novinárov, aby „prišli a pozreli si obkľúčené jednotky ukrajinskej armády“.
8:24 Severná Kórea vyslala v tomto roku vojakov do Ruska na odmínovanie Kurskej oblasti. Povedal to severokórejský vodca Kim Čong-un v prejave, ktorý odvysielali štátne médiá. Informuje o tom agentúra AFP, ktorá sa odvoláva na juhokórejské a západné spravodajské služby.
Čítajte viac Severokórejskí vojaci likvidovali míny v Kurskej oblasti, Kim vzdal hold tým, ktorí zahynuli
6:40 Splnomocnenec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff mieri do Berlína, kde sa cez víkend stretne s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a európskymi lídrami. Napísal to v piatok večer denník The Wall Street Journal (WSJ) s odvolaním sa na svoje zdroje.
Trump v rovnakom čase novinárom bez bližších podrobností povedal, že americký plán na vytvorenie osobitnej ekonomickej zóny v Ukrajinou ovládanej časti Donbasu je zložitý, ale bude dobre fungovať.
Vyslanie Witkoffa do Európy dokladá podľa zdroja WSJ Trumpovu snahu uzavrieť mierovú dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom do konca roka. Kedy presne sa Witkoff s európskymi politikmi stretne, nie je zo správy jasné. V nedeľu a pondelok však má Trumpov splnomocnenec rokovať so svojimi náprotivkami z Británie, Francúzska a Nemecka, napísal denník. Na cestu má spolu s ním vyraziť aj Trumpov zať Jared Kushner, teda rovnaká vyjednávacia zostava, ktorá minulý týždeň navštívila v Moskve prezidenta Vladimira Putina a potom tri dni rokovala na Floride so zástupcami Ukrajiny.
Stretnúť sa okrem Zelenského majú s britským premiérom Keirom Starmerom, francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom. Cestu americkej delegácie do Európy potvrdil nemenovaný činiteľ Bieleho domu tiež agentúre AFP.
Niektoré médiá v piatok informovali o schôdzke týkajúcej sa budúcnosti Ukrajiny, ktorá sa mala v nespresnenom zložení odohrať v sobotu v Paríži a na ktorej USA doteraz oficiálne nepotvrdili účasť. Agentúra Reuters v piatok večer s odvolaním sa na Elysejský palác napísala, že schôdzka nebude, čo však oficiálne miesta nepotvrdila. AFP píše o schôdzke európskych lídrov organizovanej Merzom v Berlíne.
Zatiaľ nie je oficiálne potvrdené, v akom obsadení ani kde presne sa rozhovory uskutočnia. Ich obsahom ale má v každom prípade byť americký návrh na ukončenie vojny na Ukrajine, ku ktorému mal Kyjev a jeho európski spojenci výhrady. Počíta okrem iného s vytvorením demilitarizovanej „slobodnej ekonomickej zóny“ medzi ruskými a ukrajinskými vojskami na východe Ukrajiny. Plán spočíva v tom, že sa ukrajinské sily stiahnu z tej časti Doneckej oblasti v Donbase na východe Ukrajiny, ktorú doteraz kontrolujú, ale ruské vojská na toto územie nevstúpia. Trump v piatok vyhlásil, že tento systém bude dobre fungovať. Zelenskyj však o deň skôr povedal, že USA nevedia, kto toto územie bude spravovať a že nie je zaručené, že sa ho Rusi pokúsia získať bez ohľadu na to, čo povedia teraz.
Okrem postavenia Donbasu patrí k nedoriešeným bodom aj status Záporožskej jadrovej elektrárne, ktorú teraz okupujú ruské vojská a otázka bezpečnostných záruk pre Ukrajinu.
