Ruské aktíva v Európskej únii zostanú zmrazené na neurčito, nebude o tom treba každých šesť mesiacov hlasovať ako doteraz. Rozhodli o tom v piatok členské štáty EÚ.
Kým Maďarsko a Slovensko boli pri piatkovom hlasovaní proti, ďalšie štyri krajiny hlasovali síce za, ale pridali vyhlásenie, že toto rozhodnutie nehovorí nič o ďalších krokoch ohľadom zmrazených ruských aktív.
„Pri zachovaní ducha spolupráce Belgicko, Bulharsko, Taliansko a Malta hlasovali v súčasnej písomnej procedúre za, ale spresnili, že toto hlasovanie za žiadnych okolností nepredurčuje rozhodnutie o možnom využití ruských imobilizovaných aktív, ktoré musí byť prijaté na úrovni úniových lídrov,“ hovorí vyhlásenie, z ktorého citovala agentúra Reuters.
Taliansko svojou váhou podporuje Belgicko a nesúhlasí s plánom EÚ poslať Ukrajine 210 miliárd eur zo zmrazených štátnych aktív Ruska, uvádza sa v internom dokumente, do ktorého mal prístup server Politico. Intervencia Ríma, tretieho najväčšieho štátu EÚ z hľadiska počtu obyvateľov a hlasovacej sily – necelý týždeň pred kľúčovým stretnutím lídrov EÚ v Bruseli – podkopáva nádeje Európskej komisie na dosiahnutie dohody o pláne, domnieva sa Politico.
Štyri krajiny podľa Politico tiež napísali, že právna doložka „implikuje veľmi ďalekosiahle právne, finančné, procedurálne a inštitucionálne dôsledky, ktoré by mohli presahovať rámec tohto konkrétneho prípadu“. Napriek tomu, že hlasovali za tento krok s cieľom zachovať jednotu EÚ, uviedli, že sa obávajú následného postupného využívania ruských aktív.
Zmrazené do odvolania
Cieľom súčasného kroku EÚ je zablokovať ruské aktíva, ktoré nebudú závisieť od hlasovania každý polrok. Doteraz bolo zmrazenie aktív viazané na sankcie EÚ voči Rusku, ktoré sa musia jednomyseľne predlžovať každých šesť mesiacov. Existovalo preto riziko, že neschválenie predĺženia sankcií by znamenalo, že budú musieť byť uvoľnené aj aktíva a vrátené Rusku. Toho sa obávalo najmä Belgicko, kde sa väčšina zmrazených ruských aktív nachádza a ktoré sa kvôli možným krokom Moskvy zdráhalo využiť tieto prostriedky v prospech Ukrajiny čeliacej ruskej invázii.
Čítajte viac EÚ prelomila odpor Budapešti a Bratislavy a zmrazila ruské aktíva. Rozhodla väčšina štátov
Terajšie rozhodnutie úniových štátov znamená, že aktíva zostanú zmrazené do odvolania, zatiaľ čo sankcie, ktoré EÚ uvalila na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu vo februári 2022, sa budú musieť ďalej predlžovať.
Dve možnosti financovania Ukrajiny
Rozhodnutie je prvým krokom na ceste k použitiu zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny. Summit EÚ, ktorý má riešiť naliehavé finančné potreby Ukrajiny v rokoch 2026 a 2027, sa začne budúci štvrtok. Česko by mal zastupovať novovymenovaný premiér Andrej Babiš. Summit bude mať na výber z dvoch možností navrhnutých Európskou komisiou. Prvou je pôžička od Európskej únie, druhou reparačná pôžička zabezpečená práve zmrazenými ruskými aktívami.
Okrem Maďarska s reparačnou pôžičkou nesúhlasí aj Slovensko. Slovenský premiér Robert Fico v liste predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi napísal, že na summite nepodporí „žiadne riešenie finančných potrieb Ukrajiny, ktoré by zahŕňalo krytie vojenských výdavkov Ukrajiny na nasledujúce roky“.
O súčasnom kroku sa rozhodovalo kvalifikovanou väčšinou a nie jednomyseľne vzhľadom na to, že sa Európska komisia oprela o článok 122 Zmluvy o EÚ, ktorý umožňuje Rade EÚ takto rozhodovať „v duchu solidarity medzi členskými štátmi o opatreniach primeraných pre ekonomickú situáciu“.
Čítajte viac Fiala dúfa, že Babiš nezruší českú muničnú iniciatívu. Pre Ukrajinu urobilo Česko všetko, čo mohlo, tvrdí
Podľa českého ministra financií Zbyňka Stanjury, ktorý sa zúčastnil na rokovaní v belgickej metropole, odchádzajúca vláda Petra Fialu piatkové rozhodnutie vždy podporovala, v pondelok sa ale vláda v Česku mení a nemôže preto na túto tému vydávať „silné vyhlásenia“. „Naša vláda aj ja sme samozrejme za. Myslím, že je to správny prístup, že agresor nemá mať prístup k svojim zdrojom,“ povedal Stanjura českým novinárkam v Bruseli.
Babiš: Česko nebude ručiť za nič
Európska komisia musí nájsť iné spôsoby financovania Ukrajiny, Česko nebude za nič ručiť, povedal designovaný premiér Andrej Babiš (ANO) vo videu, ktoré dnes zverejnil na sieti X.
Babiš povedal, že súhlasí s belgickým premiérom Bartom De Weverom, s ktorým sa vo štvrtok stretol v Bruseli. „Európska komisia musí nájsť iné spôsoby financovania Ukrajiny,“ uviedol. „Nemáme peniaze pre iné štáty a to musí vyriešiť Európska úniou iným spôsobom, ale my jej nebudeme ručiť za nič, ani tam nebudeme dávať peniaze,“ dodal.
Belgické záruky
Únioví prezidenti a premiéri kvôli výhradám niektorých krajín na konci októbra na summite EÚ odložili svoje rozhodnutie o použití zmrazených ruských aktív až do decembra. Najväčšie výhrady malo Belgicko, ktoré sa obávalo možných právnych rizík a toho, že by sa mohlo dostať do problémov, ak by Rusko žiadalo odškodnenie.
Od ostatných krajín chce preto belgický premiér Bart De Wever záruky, že „ak bude peniaze potrebné vrátiť, bude sa na tom podieľať každý členský štát“. Veľkosť podielu by sa pritom rozpočtovala podľa hrubého národného dôchodku (GNI) jednotlivých krajín. V prípade celkovej sumy 210 miliárd eur by to podľa listu zdrojov ČTK pre Česko znamenalo približne 3,7 miliardy eur, Slovensko orientačne 1,5 miliardy eur.
„Tak to si úplne neviem predstaviť,“ odpovedal designovaný premiér Andrej Babiš vo štvrtok na otázku, či si dokáže predstaviť, že by podobné záruky budúci týždeň na summite EÚ za Česko poskytol. Dodal však, že nepozná detaily.
„Belgicko stojí o záruky a niektoré kľúčové krajiny sa už vyjadrujú, že sú záruky pripravené poskytnúť,“ uviedol v piatok Stanjura. „Myslím, že to je rozumná požiadavka. Keďže ide o rozhodnutie spoločné, tak aj riziká by mali byť spoločné. Uvidíme, ako sa k tomu postaví nová česká vláda,“ dodal s tým, že ak by išlo o Fialov kabinet, ten by sa k zárukám pripojil.
Čítajte viac Zdroje AFP: najnovší mierový plán počíta s rýchlym vstupom Ukrajiny do EÚ, už v roku 2027
Reparačná pôžička
Na summite na budúci týždeň sa budú únioví prezidenti a premiéri rozhodovať medzi dvoma navrhovanými možnosťami financovania Ukrajiny. Prvou možnosťou podľa Komisie je, že by EÚ získala kapitál na kapitálových trhoch a ako záruku použila rozpočet EÚ. Toto riešenie však vyžaduje jednomyseľné schválenie štátmi EÚ.
Pre druhé riešenie, reparačnú pôžičku pre Kyjev, by stačilo len schválenie kvalifikovanou väčšinou. Princíp pritom spočíva v tom, že na začiatku ruskej vojny na Ukrajine držal depozitár cenných papierov Euroclear dlhopisy ruskej centrálnej banky. Keď tieto dlhopisy dosiahli splatnosť, výsledná hotovosť uviazla v Eurocleare kvôli sankciám EÚ.
Euroclear teraz túto hotovosť investuje do Európskej centrálnej banky, novo by ju ale investoval do dlhopisov EÚ. Únia by potom tieto prostriedky použila na poskytnutie reparačnej pôžičky, ktorú by Ukrajina splatila až po prijatí vojnových reparácií od Ruska. Pôžička by pritom smerovala tak na vojenské, ako aj na rozpočtové potreby Ukrajiny a podliehala by prísnej kontrole. Kyjev podľa expertov tieto peniaze nevyhnutne potrebuje najneskôr v apríli.
