Loď sa nachádzala niekoľko sto kilometrov od pobrežia Srí Lanky, keď na jej palubu vstúpili vojaci špeciálnych síl a časť nákladu zabavili. Potom plavidlu dovolili pokračovať v plavbe, uviedli podľa WSJ s operáciou oboznámení činitelia. Názov lode ani jej vlastníka denník neuviedol.
Zásah bol súčasťou úsilia Pentagonu narušiť skrytú snahu Iránu získať vojenské prostriedky po tom, ako Izrael a USA počas 12-dňovej vojny tento rok júna spôsobili značné škody jeho jadrovým a raketovým zariadeniam. Išlo o prvý známy prípad z posledných rokov, keď americká armáda zabavila náklad čínskeho pôvodu na ceste do Iránu.
Operácia sa odohrala niekoľko týždňov predtým, ako sa USA v stredu pri pobreží Venezuely zmocnili tankera používaného na prepravu ropy z Venezuely do Iránu.
Materiál zhabaný na lodi v Indickom oceáne bol podľa zdrojov WSJ takzvaného dvojitého použitia, teda na civilné aj vojenské účely. Potenciálne mohol byť využitý pre iránske konvenčné zbrane, uviedol jeden z predstaviteľov s tým, že dodávka bola zničená. Podľa iného činiteľa a osoby oboznámenej so zásahom Washington zozbieral informácie, ktoré naznačovali, že náklad bol určený pre iránsky raketový program.
Americké veliteľstvo pre Indopacifik, ktoré operáciu riadilo, odmietlo záležitosť komentovať. Hovorca iránskeho a čínskeho ministerstva zahraničia na žiadosti o vyjadrenie nereagovali.
V posledných rokoch USA zabavili niekoľko zásielok zbraní a ropy patriacich Iránu. V januári 2024 ich armáda zabavila pri pobreží Somálska súčiastky balistických striel a striel s plochou drahou letu smerujúcou k jemenským povstalcom Hútíom. V rokoch 2020 a 2023 tiež zásielky iránskej ropy s tým, že z nich profitovali Islamské revolučné gardy.
Čína je dlhodobo diplomatickým a ekonomickým spojencom Iránu, dováža jeho ropu a označuje americké sankcie voči Teheránu za nelegálne. Nie je však jasné, či sa dodávky pre iránsky raketový program uskutočňovali s priamym súhlasom Pekingu, uviedol WSJ.
