1391. deň: Merz vyzval Putina na vianočné prímerie. Záruky pre Ukrajinu budú podľa USA obdobou článku päť NATO

Čítajte viac 1 390. deň: Zelenskyj rokoval s delegáciou USA, rozhovory v Berlíne budú pokračovať aj v pondelok. Podľa Witkoffa priniesli výrazný pokrok

23:13 Nemecký kancelár Friedrich Merz v pondelok vyzval ruského prezidenta Vladimira Putina, aby počas Vianoc zastavil boje na Ukrajine. „Možno má ruské vedenie ešte kúsok ľudskej slušnosti a aspoň na pár dní počas Vianoc nechá obyvateľstvo na pokoji od tohto teroru,“ povedal Merz v pondelok večer na tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Berlíne.

V reakcii na Merzove slová líder Ukrajiny podľa DPA na základe oficiálneho prekladu dodal, že „žiadne takéto zvyšky (slušnosti) neexistujú, ale všetko je možné“.

Merz opísal pokračujúce ruské útoky na materské školy, nemocnice a energetické zdroje ako „teror proti civilnému obyvateľstvu“. Dodal, že prímerie počas Vianoc „by mohlo byť tiež začiatkom rozumných a konštruktívnych rokovaní o tom, ako na Ukrajine dosiahnuť trvalý mier“.

Na otázku, či očakáva prímerie do Vianoc, odpovedal nemecký kancelár podľa DPA opatrne. „To teraz závisí výlučne od ruskej strany,“ uviedol. Počas dvojdňových rokovaní v Berlíne vypracovali delegácie Kyjeva a Washingtonu spoločné európske, americké a ukrajinské návrhy mierovej dohody, ktoré budú teraz predložené ruskej strane, vysvetlil Merz. (dpa, tasr)

20:49 Spojené štáty a európske krajiny plánujú Ukrajine poskytnúť robustné bezpečnostné záruky a ďalšiu podporu pre hospodársku obnovu krajiny. Americký prezident Donald Trump v pondelok večer vyhlásil, že dohoda o ukončení vojny na Ukrajine je bližšie než kedykoľvek predtým.

Čítajte viac Trump po Berlíne deklaruje optimizmus. Kyjev čakajú robustné záruky vrátane 800-tisícovej armády

18:43 Šanca na ozajstný mierový proces na Ukrajine je teraz reálna, možno najväčšia od ruskej invázie vo februári 2022. Na tlačovej konferencii v Berlíne to dnes v podvečer povedal nemecký kancelár Friedrich Merz.

„Máme teraz šancu na skutočný mierový proces pre Ukrajinu. Táto rastlinka je ešte malá, ale šanca je reálna,“ poznamenal pred novinármi Merz. V pojednávaní podľa neho teraz nastala „veľká diplomatická dynamika, možno najväčšia od začiatku vojny.“

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa neskôr zúčastnil na spoločnej tlačovej konferencii s kancelárom Merzom, uviedol, že jeho vyjednávači budú pokračovať v rozhovoroch so Spojenými štátmi. Ukrajinci a Američania viedli dve kolá rokovaní o možnostiach ukončenia vojny, ktorú Rusko rozpútalo inváziou na Ukrajinu vo februári 2022 – a to v sídle nemeckého kancelára v Berlíne v nedeľu večer a dnes popoludní. Prezident Zelenskyj neskôr označil diskusie za neľahké, ale produktívne.

Zelenskyj na tlačovej konferencii s Merzom uviedol, že pozície Washingtonu a Kyjeva sa naďalej líšia predovšetkým v „bolestivej“ otázke územných ústupkov voči Rusku. Zároveň zdôraznil, že USA od Ukrajiny v tomto ohľade nič nepožadujú, len tlmočia nároky, ktoré si robí na ukrajinskom území Moskva. Podľa zdrojov zahraničných agentúr ale americkí vyjednávači tlačia na Ukrajinu, aby sa vzdala kontroly nad Doneckou a Luhanskou oblasťou a stiahla sa aj z tých ich častí, ktoré stále bránia pred ruskou okupáciou.

18:07 Bezpečnostné záruky pre Ukrajinu budú obdobou článku päť zmluvy o Severoatlantickej aliancii. Dnes to po berlínskych rokovaniach o mierovom riešení vojny na Ukrajine vyhlásil podľa agentúry Reuters nemenovaný americký činiteľ. Povedal tiež, že prezident Spojených štátov Donald Trump je spokojný so súčasným stavom diskusií. Spomínaný činiteľ uviedol, že dnešná časť rokovaní sa týkala predovšetkým bezpečnostných záruk.

Podľa neho nastal výrazný pokrok v približovaní postojov Ukrajiny a Ruska, ktoré vojnu rozpútalo svojou inváziou vo februári 2022. Vyriešených je teraz asi 90 percent sporných otázok, uviedol podľa Reuters tento predstaviteľ americkej administratívy.

„Základom dohody je mať v zásade naozaj veľmi silné záruky, ako je článok päť, a takisto veľmi silné odstrašenie,“ citovala AFP nemenovaného amerického činiteľa. Článok päť aliančnej zmluvy, kľúčový prvok NATO, považuje útok proti jednému členskému štátu aliancie za útok proti všetkým. Spomínaný činiteľ, ktorý nemá od Bieleho domu poverenie na verejné vyjadrenia, a preto s novinármi hovoril pod podmienkou zachovania anonymity, zdôraznil, že verí, že Rusko so zárukami bude súhlasiť.

Americký predstaviteľ tiež povedal, že popri zárukách sa dnešné rokovanie zameralo aj na ruské územné požiadavky. Moskva okrem iného požaduje, aby sa ukrajinská armáda stiahla aj z tých častí Donbasu, ktoré ruské sily doteraz nekontrolujú. Ukrajina opakovane odmietla postúpiť svoje územie Rusku. „Konečné rozhodnutie o území bude na Ukrajine,“ citoval Reuters bez bližšieho spresnenia amerického zástupcu. Ten dodal, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj musí územné otázky prerokovať so svojím tímom.

„Dúfajme, že sme na ceste k mieru,“ uviedol americký zástupca. Poznamenal, že rokovania budú na úrovni pracovných skupín pokračovať cez víkend v USA a že americkí vyjednávači sú pripravení odcestovať do Ruska, ak to bude potrebné.

Spomenul tiež, že Rusko, ktoré odmieta možný vstup Ukrajiny do NATO, je otvorené ukrajinskému členstvu v Európskej únii.

17:33 Nemecký kancelár Friedrich Merz na hospodárskom fóre zdôraznil, že ruský prezident Vladimir Putin nariadil vo februári 2022 „zločinný“ útok nielen na Ukrajinu, ale aj na európske mierové usporiadanie, ktoré Rusko a jeho predchodca, Sovietsky zväz, pomáhali utvárať. Trvalo udržateľný mier je podľa neho možné dosiahnuť len vtedy, ak bude naďalej existovať slobodná Ukrajina. „Osud Ukrajiny je osudom celej Európy,“ dodal.

Nemecký kancelár tiež oznámil, že Berlín a Kyjev plánujú prehĺbiť obrannú a zbrojársku spoluprácu. Vypracovali na tento účel desaťbodový plán, ktorý okrem iného sľubuje pravidelné konzultácie ministerstiev obrany, podporu spoločných zbrojárskych podnikov či integráciu ukrajinského priemyslu do európskeho zbrojného trhu. Merz tiež uviedol, že nemecké súkromné podniky sú pripravené podieľať sa na povojnovej obnove Ukrajiny. Investície do ukrajinského hospodárstva sú podľa neho už teraz investíciou do budúcnosti.

Zelenského a Merza dnes ešte čaká stretnutie s vybranými európskymi predstaviteľmi. Na stretnutí v kancelárstve sa zúčastnia francúzsky prezident Emmanuel Macron, britský premiér Keir Starmer, dánska premiérka Mette Frederiksenová, fínsky prezident Alexander Stubb, talianska premiérka Giorgia Meloniová, nórsky premiér Jonas Gahr Støre, poľský premiér Donald Tusk, holandský premiér Dick Schoof a švédsky premiér Ulf Kristersson. Pridajú sa aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte. Hovorca nemeckej vlády Stefan Kornelius dnes dopoludnia uviedol, že pozvanie dostali aj Američania.

17:06 Berlínske rokovania s americkou delegáciou o ukončení vojny na Ukrajine neboli ľahké, ale boli veľmi produktívne. V prejave na nemecko-ukrajinskom hospodárskom fóre v Berlíne to dnes povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Dodal, že Ukrajina bude naďalej hľadať diplomatickú cestu, ako vojnu ukončiť; podľa neho sa však nesmie zabúdať na to, že ju začalo Rusko. Nemecký kancelár Friedrich Merz oznámil, že Nemecko plánuje prehĺbiť obrannú a zbrojársku spoluprácu s Ukrajinou.

Ukrajinci a Američania rokovali o ukončení vojny na Ukrajine v sídle nemeckého kancelára v Berlíne v nedeľu večer a dnes popoludní. Na rokovaniach sa na ukrajinskej strane zúčastnil aj prezident Zelenskyj.

Podľa Zelenského nie sú podobné rokovania nikdy jednoduché, rozhovory s americkou delegáciou vedenou splnomocnencom prezidenta Donalda Trumpa Stevom Witkoffom a Trumpovým zaťom Jaredom Kushnerom však boli veľmi produktívne a delegácie diskutovali o rade detailov. Prezident zdôraznil, že akýkoľvek mier, ktorý sa podarí s Ruskom vyrokovať, musí byť spravodlivý a musí zachovať česť Ukrajincov. Diplomatické rokovania podľa neho budú pokračovať aj naďalej.

Podľa zdrojov agentúry Reuters americkí vyjednávači naďalej tlačia na Ukrajinu, aby sa stiahla z Doneckej oblasti. Agentúra AFP s odvolaním sa na svoje zdroje napísala, že Američania stále požadujú od Ukrajiny, aby sa vzdala kontroly nad Doneckou a Luhanskou oblasťou a stiahla sa z častí územia, ktoré ešte ovláda. Kyjev však naďalej odmieta územné ústupky a podľa agentúry Reuters Ukrajinci na rokovaniach žiadne teritoriálne ústupky neurobili. Rusko napadlo Ukrajinu vo februári 2022 a za cenu výrazných strát odvtedy ovládlo časť jej územia na východe a juhovýchode krajiny.

16:35 Služba bezpečnosti Ukrajiny informovala o zásahu ruskej ponorky v prístave Novorosijsk. Podľa oficiálneho vyhlásenia na jej telegramovom kanáli išlo o „unikátnu špeciálnu operáciu“.

Čítajte viac VIDEO: Historický zásah pod hladinou: Ukrajina hlási prvé zničenie ruskej ponorky dronmi. Rusko to odmietlo

16:08 Dvojdňové rokovania s americkou delegáciou v Berlíne boli produktívne, konštruktívne a priniesli skutočný pokrok. Na sieti X to dnes napísal ukrajinský vyjednávač Rustem Umerov. Americká delegácia na čele so splnomocnencom prezidenta Donalda Trumpa Stevom Witkoffom a Trumpovým zaťom Jaredom Kushnerom sa podľa Umerova snaží pomôcť Ukrajine nájsť cestu k mierovej dohode, ktorá bude trvalá.

Ukrajinci a Američania rokovali o ukončení vojny na Ukrajine v sídle nemeckého kancelára v Berlíne v nedeľu večer a dnes popoludní. Rokovania sa na ukrajinskej strane zúčastnil aj prezident Volodymyr Zelenskyj. Šéf ukrajinských vyjednávačov a bývalý minister obrany Umerov po rokovaní uviedol, že bola „konštruktívna a produktívna“ a dosiahnuť sa podarilo „skutočný pokrok“.

„Dúfame, že do konca dňa dosiahneme dohodu, ktorá nás posunie bližšie k mieru,“ napísal Umerov na X. „Americký tím vedený Stevom Witkoffom a Jaredom Kushnerom pracuje extrémne konštruktívne, aby Ukrajine pomohol nájsť cestu k mierovej dohode, ktorá bude trvalá,“ dodal. Americkému tímu a prezidentovi Trumpovi poďakoval za „všetko to úsilie, ktoré do toho vkladajú“.

15:09 Ukrajinská a americká delegácia dnes v sídle nemeckého kancelára v Berlíne rokovali o ukončení vojny na Ukrajine, ktorú pred takmer štyrmi rokmi rozpútalo Rusko. Spojené štáty zastupovali splnomocnenec prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff a Trumpov zať Jared Kushner, v prvej hodine sa na rokovaní na čele ukrajinských vyjednávačov zúčastnil prezident Volodymyr Zelenskyj. Krátko po jeho odchode ukrajinská prezidentská kancelária podľa agentúry Reuters uviedla, že rozhovory sú pri konci.

Ukrajinci s Američanmi rokovali už v nedeľu, keď rozhovory trvali päť hodín. Witkoff následne vyhlásil, že sa podarilo dosiahnuť výrazný pokrok. Dnes sa strany stretli okolo poludnia, agentúra Reuters o zhruba hodinu a pol neskôr informovala, že rozhovory sa skončili.

14:55 Nový český premiér Andrej Babiš (ANO) vyzval na tlačovej konferencii po dnešnom prvom zasadnutí kabinetu ANO, Motoristov a SPD na rokovania o mieri na Ukrajine. Želal by si prímerie a ukončenie konfliktu k štvrtému výročiu ruskej invázie, teda k 24. februáru budúceho roka. Strany by mali dostať bezpečnostné záruky. K financovaniu humanitárnej pomoci Ukrajine Babiš uviedol, že Česko každoročne prispieva do európskeho rozpočtu sumou 62 miliárd korún, z ktorého Ukrajina dostáva významné finančné prostriedky.

Nový minister zahraničia Peter Macinka (Motoristi) dnes uviedol, že kabinet vzniká azda v situácii, keď sa vojna bude končiť. „To je veľký rozdiel oproti vláde, ktorá dnes odišla. Tá bola zasa postihnutá tým, že vojna sa začala prakticky niekoľko týždňov alebo mesiacov po tom, ako bola ustanovená,“ poznamenal. „Vo všeobecnosti k Ukrajine hovorím, že dúfam, že by bolo dobré, ak by sa podarilo spoločnými silami konflikt zastaviť, najlepšie do 24. februára 2026,“ dodal Macinka.

Babiš spomenul dynamické rokovania pred blížiacim sa európskym summitom, ktorý sa bude zaoberať finančnými potrebami Ukrajiny v rokoch 2026 a 2027. Európska komisia pre rokovania navrhla dve možnosti: prvou je pôžička od Európskej únie, druhou reparačná pôžička zabezpečená zmrazenými ruskými aktívami. Babiš dnes spomenul iniciatívu, za ktorou stojí talianska premiérka Giorgia Meloniová, Belgicko a Bulharsko, pričom dodal, že o nej zatiaľ nemá dostatok informácií. V sobotu zverejnil na sociálnej sieti X video s vyhlásením, že Európska komisia musí nájsť iné spôsoby financovania Ukrajiny a že Česko nebude za nič ručiť.

Teraz už bývalý minister zahraničia Ján Lipavský (za ODS) v sobotu uviedol, že za jedinú realistickú cestu považuje pôžičku Ukrajine financovanú z hotovostných výnosov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky. Podľa bývalého ministra pre európske záležitosti Martina Dvořáka (STAN) Babišovo vyjadrenie potvrdzuje odklon českej zahraničnej politiky od presadzovania a obrany tradičných hodnôt a princípov v medzinárodných vzťahoch.

14:09 Ukrajinská delegácia vedená prezidentom Volodymyrom Zelenským sa v pondelok v Kyjeve stretla na rokovaniach s tímom amerických vyjednávačov vedeným Steveom Witkoffom a Jaredom Kushnerom, informovala agentúra AFP a britská stanica BBC, píše TASR.

Oba tímy rokovali o ukončení vojny na Ukrajine už v nedeľu. Witkoff po tomto stretnutí s ukrajinskou delegáciou vyhlásil, že sa dosiahol „veľký pokrok“.

Na margo toho nemecký minister zahraničných vecí Johann Wadephul v pondelok zdôraznil dôležitosť nájdenia udržateľného riešenia konfliktu, ktoré na Ukrajine nebude „vnímané ako urážka alebo ponižovanie. Inak by to bolo neprijateľné“. Wadephul zdôraznil, že ruského prezidenta Vladimira Putina treba odradiť od opätovného útoku. „A to je ambiciózne a náročné, nie je to práve jednoduché,“ dodal.

13:50 Ukrajinský výrobca dronov Frontline Robotics a nemecká spoločnosť Quantum Systems v pondelok oznámili, že v Nemecku zakladajú spoločný podnik Quantum Frontline Industries, v ktorom sa budú vyrábať drony pre ukrajinské ozbrojené sily. Podniky o tom v pondelok informovali na nemecko-ukrajinskom fóre v Berlíne. TASR o tom píše podľa správy agentúry DPA.

Ide o súčasť snáh Kyjeva presunúť časť výroby zbraní do bezpečných európskych krajín, aby sa predišlo jej možnému narušeniu zo strany Ruska.

Spoločnosť tvrdí, že projekt je „prvou plne automatizovanou priemyselnou linkou na výrobu dronov pre ukrajinské ozbrojené sily v Európe“.

13:36 Únioví ministri zahraničia dnes rozhodli, že sankcie voči Bielorusku bude možné uvaliť aj za hybridné aktivity proti členským štátom Európskej únie. Informovala o tom Rada EÚ, ktorá zastupuje členské krajiny. Ide o reakciu okrem iného na dianie v Litve. Pobaltská krajina vyhlásila minulý týždeň núdzovú situáciu pre opakované narúšanie vzdušného priestoru krajiny pašeráckymi balónmi z Bieloruska. Balóny prepravujúce napríklad cigarety predstavujú hrozbu pre litovské civilné letectvo a narúšajú prevádzku letiska vo Vilniuse.

Bude možné uvaliť sankcie aj na páchateľov takých hybridných aktivít, ako sú narušenie kritickej infraštruktúry, sabotáž, kybernetické útoky či šírenie dezinformácií.

„Rada EÚ dnes zaviedla nové kritérium pre zaradenie do zoznamu osôb, subjektov a orgánov, ktoré majú prospech z akcií pripisovaných Bielorusku, podieľajú sa na nich alebo ich uľahčujú a ktoré podkopávajú alebo ohrozujú demokraciu, právny štát, stabilitu alebo bezpečnosť v EÚ a v jej členských štátoch,“ stojí vo vyhlásení. Dokument zároveň uvádza, že dnešné rozhodnutie nasleduje po nedávnom vniknutí balónov do litovského vzdušného priestoru.

13:19 Viac ako polovica ľudí na Ukrajine je toho názoru, že voľby by sa v krajine mali konať až po uzatvorení mierovej dohody vo vojne s Ruskom a po plnom ukončení bojov.

Čítajte viac Viac ako polovica Ukrajincov v prieskume uviedla, že voľby by mali byť až po vojne

13:11 Americkí vyjednávači naďalej chcú, aby Ukrajina ako podmienku mierových rokovaní s Ruskom postúpila kontrolu nad Doneckou a Luhanskou oblasťou, uviedol v pondelok predstaviteľ oboznámený s rokovaniami.

Čítajte viac USA stále chcú, aby Ukrajina odstúpila Donbas Rusku

12:27 Právne záruky toho, že Kyjev nevstúpi do Severoatlantickej aliancie, sú pre Rusko jednou z kľúčových tém pri vyjednávaní o možnom ukončení bojov na Ukrajine. Dnes to podľa tlačových agentúr povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ide podľa neho o otázku, ktorá vyžaduje osobitnú diskusiu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pripustil, že Kyjev by ohľadom členstva v NATO mohol urobiť kompromis.

„Táto otázka je jednou z kľúčových a vyžaduje ďalšiu diskusiu,“ povedal Peskov.

Zelenskyj v nedeľu pred schôdzkou s americkými a európskymi partnermi v Berlíne povedal, bezpečnostné záruky pre Ukrajinu by mohli byť náhradou členstva krajiny v NATO. Zdôraznil, že by to bol zo strany Kyjeva kompromis a že takéto záruky poskytnuté Spojenými štátmi a Európou by museli byť právne záväzné. Splnomocnenec amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Witkoff po berlínskom rokovaní s ukrajinskou delegáciou povedal, že sa dosiahol výrazný pokrok. Rozhovory pokračujú dnes.

11:03 Ruská armáda v noci na pondelok zaútočila 153 dronmi typu Šáhid a Gerbera. Roje dronov boli vypustené z Kurskej a Oriolskej oblasti a z lokalít Primorsko-Achtarsk, Millerovo a Šatalovo na území Ruskej federácie, ako aj z oblasti Čauda a Gvardejske na Ruskom okupovanom ukrajinskom polostrove Krym.

Vo svojom príspevku na sieti Facebook o tom informoval generálny štáb ukrajinskej armády, píše TASR. Podľa neho sa jednotkám letectva, protivzdušnej obrany, raketovým vojskám, jednotkám rádioelektronického boja a mobilným palebným skupinám ozbrojených síl Ukrajiny podarilo zostreliť alebo neutralizovať 133 dronov. Armáda spresnila, že 17 ruských útočných dronov zasiahlo ciele v desiatich lokalitách. Informácie o zostávajúcich bezpilotných lietadlách neuviedla.

Generálny štáb vo svojej rannej zvodke upozornil, že útok na Ukrajinu pokračuje a vyzval obyvateľstvo, aby dodržiavalo bezpečnostné opatrenia.

9:54 V poľskej obci Želizna v Lubelskom vojvodstve boli v nedeľu nájdené trosky dronu. Podľa vyjadrenia štátneho tajomníka ministerstva vnútra Czeslawa Mroczeka pre rádio RMF FM ide pravdepodobne o zvyšky neozbrojeného dronu, slúžiaceho ako návnada, informuje varšavský spravodajca TASR podľa webu rádia.

Podľa Mroczeka je to pravdepodobne jeden z dronov, ktoré narušili poľský vzdušný priestor začiatkom septembra počas ruských útokov na Ukrajinu. Doplnil, že okolnosti incidentu vyšetruje prokuratúra a bezpečnostné zložky a nepredpokladá väčší počet ďalších nájdených trosiek.

9:45 Minulý týždeň sa v ruskej Ivanovskej oblasti pri Uvodskej priehrade (severovýchodne od Moskvy) zrútilo vojenské transportné lietadlo An-22. Videozáznam nehody sa objavil na sociálnych sieťach a v ruských médiách.

Čítajte viac Zrútenie ruskej leteckej legendy. Zverejnili video pádu posledného funkčného An-22

9:40 Plánované stretnutie poľského prezidenta Karola Nawrockého s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktoré sa má uskutočniť v piatok 19. decembra vo Varšave, by sa mohlo stať novou kapitolou vzájomných vzťahov Poľska a Ukrajiny. Nawrocki to povedal v pondelok v rozhovore pre portál wp.pl a zdôraznil, že rokovania musia prebiehať s rešpektovaním strategického záujmu Poľska. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Poľský prezident uviedol, že si nepripravil konkrétne úvodné formulácie na plánované stretnutie, keďže ukrajinská strana podľa neho dobre pozná poľské požiadavky. Pripomenul zároveň, že hoci pôjde o prvú oficiálnu návštevu prezidenta Zelenského, nejde o ich prvý kontakt, keďže sa už viackrát zúčastnil na rozhovoroch s ukrajinským prezidentom.

Nawrocki konštatoval, že v poľsko-ukrajinských vzťahoch sa v poslednom období oslabil prvok partnerstva. Zdôraznil, že ako prezident nebude súhlasiť s tým, aby bolo Poľsko v strategicky dôležitých otázkach vnímané len ako predsieň alebo koridor.

V súvislosti s absenciou Poľska pri niektorých rokovaniach o budúcnosti Ukrajiny Nawrocki pripomenul, že vo formátoch, v ktorých má Poľsko byť zastúpené, ako je tzv. koalícia ochotných, krajinu reprezentuje premiér Donald Tusk. Prezident spochybnil, že Tusk je v tomto formáte rešpektovaným aktérom, čo nepovažuje za dobrú správu pre poľských občanov.

9:00 Nový veliteľ britských ozbrojených síl bude vyzývať na „národnú odolnosť“ tvárou v tvár rastúcim hrozbám, najmä deklarovanému odhodlaniu Ruska zničiť NATO, uviedlo v nedeľu britské ministerstvo obrany.

„Situácia je nebezpečnejšia, než som zažil počas svojej kariéry, a reakcia si vyžaduje viac než len posilnenie našich ozbrojených síl,“ povie podľa vyhlásenia ministerstva obrany v pondelňajšom prejave náčelník generálneho štábu Richard Knighton.

„Nová éra obrany neznamená len to, že naša armáda a vláda posilnia svoje schopnosti, čo aj robíme, znamená to, že sa posilní celý náš národ.“ S týmto cieľom oznámi Knighton financovanie vo výške 50 miliónov libier pre nové „vysoké školy technickej výnimočnosti v oblasti obrany“, ktoré pomôžu zamestnávateľom v rezorte obrany vyškoliť personál.

Očakáva sa, že Knighton bude hovoriť aj o ruskej invázii na Ukrajinu a jej hrozbe pre NATO. „Putinova ochota zamerať sa na susedné štáty vrátane ich civilného obyvateľstva podľa možnosti novými a ničivými zbraňami, ohrozuje celé NATO vrátane Spojeného kráľovstva,“ povie podľa britského ministerstva obrany náčelník generálneho štábu, ktorý je vo funkcii od septembra.

„Ruské vedenie dalo jasne najavo, že chce spochybniť, obmedziť, rozdeliť a nakoniec zničiť NATO.“

Knighton predstaví svoje myšlienky v prejave pred členmi bezpečnostného inštitútu RUSI, think-tanku špecializujúceho sa na obranné záležitosti. Predtým, ako prevzal funkciu náčelníka štábu, viedol britské Kráľovské letectvo.

Začiatkom decembra Británia a Nórsko predstavili novú obrannú dohodu, podľa ktorej budú ich námorné sily spoločne prevádzkovať flotilu vojnových lodí na „lov ruských ponoriek“ v severnom Atlantiku.

Cieľom je chrániť kritickú podmorskú infraštruktúru, ako sú káble, ktoré sú podľa západných predstaviteľov čoraz viac ohrozované Moskvou.

8:30 Ruská protivzdušná obrana počas noci na pondelok zneškodnila najmenej 18 dronov letiacich smerom na Moskvu. Podľa britskej stanice BBC to vyplýva z príspevkov, ktoré na sociálnych sieťach zverejňoval primátor Sergej Sobianin. Ukrajina sa k útokom bezpilotných lietadiel na Moskvu oficiálne nevyjadrila.

Vzhľadom na situáciu bola počas noci na pondelok dvakrát pozastavená prevádzka na moskovských letiskách Domodedovo a Žukovskij.

Nad celou európskou časťou Ruska bolo podľa vyhlásenia ruského ministerstva obrany „zachytených a zničených“ takmer 150 ukrajinských bezpilotných lietadiel. Najviac – 38 – ich bolo zneškodnených nad Astrachanskou oblasťou. Masívnemu útoku čelila aj Rostovská oblasť.

Podľa ministerstva obrany dronovým útokom bola vystavená Belgorodská, Kalužská, Tulská, Kurská, Oriolská, Riazanská oblasť, ako aj Kalmycká republika a pobrežie Kaspického mora.

Čítajte viac Dronový útok na Moskvu, z predmestí hlásia výbuchy

8:05 Európska únia tento rok dodala na Ukrajinu dva milióny kusov delostreleckej munície, ktoré prisľúbila, uviedla v Bruseli šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Na dnešnom rokovaní ministrov zahraničia sa bude podľa nej rozhodovať o ďalších sankciách proti takzvanej ruskej tieňovej flotile. Lode, ktoré sú jej súčasťou, Moskva používa na obchádzanie sankcií týkajúcich sa exportu ruskej ropy.

Podľa Kallasovej pokračujú rokovania o finančnej podpore pre Ukrajinu na roky 2026 a 2027. Európska komisia pre rokovania navrhla dve možnosti, prvá je pôžička od Európskej únie, druhá reparačná pôžička zabezpečená zmrazenými ruskými aktívami. Rokovania o reparačnej pôžičke sú „čoraz náročnejšie, ale ešte máme niekoľko dní na dosiahnutie dohody“, povedala šéfka diplomacie EÚ novinárom.

Pripomenula, že ide o tému, ktorou sa bude zaoberať summit EÚ, ktorý sa v Bruseli začína vo štvrtok. „Ako povedal predseda Európskej rady (António) Costa, to rokovanie neopustíme bez rozhodnutia o financovaní pre Ukrajinu,“ dodala Kallasová.

Costa v nedávnom liste lídrom uviedol, že by mohla byť Európska rada opäť jednodňová, avšak neskôr naznačil, že je pripravený rokovať aj tri dni.

Čítajte viac Ruská centrálna banka žaluje belgickú spoločnosť Euroclear za zmrazenie jej aktív v EÚ

Podľa väčšiny prezidentov a premiérov EÚ je najlepším variantom využitie reparačnej pôžičky, k tomu má však stále výhrady Belgicko, kde sa nachádza najväčšie množstvo zmrazených ruských aktív a ktoré sa obáva právnych krokov zo strany Moskvy. Vopred sa ozvali Maďarsko a Slovensko s tým, že žiadnu vojenskú pomoc Kyjevu nepodporia. Cez víkend sa k nim pridal designovaný český premiér Andrej Babiš, ktorý vo videu na sieti X povedal, že Európska komisia musí nájsť iné spôsoby financovania Ukrajiny a že Česko nemá peniaze pre iné štáty a nebude za nič ručiť.

Čítajte viac Ruské miliardy neležia len v Belgicku. Ďalšia európska krajina skrýva obrovský balík. Napätie v EÚ rastie

7:55 Z Varšavy do Bratislavy. Na pozícii ambasádora zostal, po viac ako desiatich rokoch pôsobenia v Poľsku začína novú diplomatickú misiu na Slovensku. Reč je o 67-ročnom Sergejovi Andrejevovi. Šéf Kremľa Vladimir Putin podpísal dekrét, v ktorom ho vymenoval za nového veľvyslanca Ruskej federácie v Slovenskej republike.

Čítajte viac Putin posiela na Slovensko nového veľvyslanca. V Poľsku, kde ho obliali sirupom, mu pohrozili vyhostením

6:10 V Berlíne v pondelok pokračujú rozhovory o ukončení rusko-ukrajinskej vojny. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj už v nedeľu rokoval s americkou delegáciou za účasti splnomocnenca prezidenta Donalda Trumpa Steva Witkoffa a Trumpovho zaťa Jareda Kushnera. V pondelok by mali tieto rokovania pokračovať a Zelenskyj sa stretne aj s nemeckými politikmi a predstaviteľmi ďalších európskych krajín. Rusko na berlínske rokovania hľadí odmietavo.

Podľa Witkoffa sa americká a ukrajinská delegácia stretnú aj v pondelok dopoludnia a to po výraznom pokroku, ktorý sa podľa neho podarilo dosiahnuť v nedeľu. Zelenskyj sa potom o 13.00 h stretne s nemeckým prezidentom Frankom-walterom Steinmeierom a neskôr s predsedníčkou Spolkového snemu Juliou Klöcknerovou.

Okolo 16:00 by mal ukrajinský prezident doraziť na nemecko-ukrajinské hospodárske fórum, na ktorom ho privíta kancelár Friedrich Merz. Obaja neskôr vystúpia na tlačovej konferencii.

Večer sa uskutoční vrcholná schôdzka, na ktorej sa okrem Merza a Zelenského zúčastnia aj predstavitelia deviatich ďalších európskych krajín vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona či britského premiéra Keira Starmera. Na pracovnej večeri sa pridajú predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, predseda Európskej rady António Costa a generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Ministri zahraničných vecí krajín Európskej únie budú v pondelok v Bruseli opäť debatovať o ruskej agresii voči Ukrajine a prostredníctvom videokonferencie sa s nimi spojí šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha.

V súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu sa budú ministri zaoberať okrem iného ďalšími spôsobmi, ako zvýšiť tlak na Moskvu napríklad prostredníctvom sankcií proti takzvanej ruskej tieňovej flotile. Lode, ktoré sú súčasťou tejto flotily, Moskva používa na obchádzanie sankcií, ktoré sa týkajú exportu ruskej ropy. Únia ich uvalila kvôli takmer štvorročnej ruskej agresii proti Ukrajine.

Tieto plavidlá sú však spojené aj s únikmi ropy a s poškodzovaním kritickej podmorskej infraštruktúry, ako sú napríklad komunikačné káble. Rusko má podľa odhadov k dispozícii viac ako tisícku takýchto plavidiel plaviacich sa pod rôznymi vlajkami. Očakáva sa možné schválenie ďalších obmedzení voči viacerým osobám v Rusku aj v Bielorusku.