1 392. deň: Zelenskyj: Chceme kvalitný mier, neuznáme Donbas za ruský. Ani de iure, ani de facto

Čítajte viac 1391. deň: Merz vyzval Putina na vianočné prímerie. Záruky pre Ukrajinu budú podľa USA obdobou článku päť NATO

19:50 NATO výrazne posilnilo ochranu východných členov po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári 2022. Nemecký minister obrany Boris Pistorius ocenil nasadenie nemeckých vojakov Poľsku. Misiu v Poľsku prevzalo Holandsko a poslední zo zhruba 200 nemeckých vojakov sa vrátili do vlasti. Nemeckí vojaci sú ale v Poľsku naďalej prítomní, v krajine sú rozmiestnené nemecké stíhačky Eurofighter.

„Vojaci z letectva opäť preukázali vynikajúci výkon. Podobne ako v predošlých nasadeniach v Poľsku a na Slovensku v rokoch 2023 a 2024, prišla misia na podporu spojencov náhle,“ povedal spolkový minister obrany Pistorius. Kontingent pôsobil v Rzeszówe, ktorý sa stal strediskom pre pomoc napadnutej Ukrajine.

Pistorius poznamenal, že nemeckí vojaci v Poľsku čelili viacerým provokáciám a hybridným hrozbám. „Reagovali s rozhodnosťou, ale s pokojom. Stali sa dôležitou oporou protivzdušnej obrany východného krídla (aliancie),“ dodal.

Spolkové ministerstvo obrany uviedlo, že Nemecko zostáva spoľahlivým spojencom v NATO. Pripomenulo, že teraz sú nemeckí vojaci v Litve, Poľsku a tiež v Rumunsku.

18:35 Rumunský prezident Nicušor Dan v utorok na summite východného krídla EÚ v Helsinkách vyhlásil, že Rusko ostane pre Európu trvalou hrozbou aj v prípade uzavretia mieru na Ukrajine. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Agerpres.

„Dúfame v mier na Ukrajine, ale aj pokiaľ sa dosiahne, Rusko ostane trvalou hrozbou. Preto musíme byť pripravení,“ vyhlásil Dan na spoločnej tlačovej konferencii s lídrami Fínska, Švédska, Estónska, Lotyšska, Poľska, Bulharska a Litvy.

Podľa Dana je cieľom summitu v Helsinkách pretaviť programy NATO a EÚ do skutočnosti, čo by mala zabezpečiť technická schôdzka na úrovni ministrov.

„Naše snahy vo vnútri EÚ musia dopĺňať tie v NATO,“ pokračoval Dan s tým, že podľa neho je tiež potrebné zachovať balans medzi severnými a južnými časťami východoeurópskeho regiónu.

Podľa rumunského prezidenta je rovnako nutné bojovať s dezinformáciami. „Dezinformácie sú najefektívnejší útok na naše demokracie a to ste videli aj v Rumunsku. Verím, že by sme sa mali viac snažiť v technologických oblastiach,“ dodal.

17:56 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zdôraznil potrebu bezpečnostných záruk od Európy a USA v rámci potenciálnej mierovej dohody. Ukrajinskí líder tak urobil počas zahraničnej cesty v Holandsku, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

Ukrajina potrebuje „právne záväzné garancie“, povedal Zelenskyj po rozhovoroch s holandským premiérom Dickom Schoofom. „Existuje veľa otázok ohľadom toho, ako dokážeme získať ochranu bez členstva v NATO,“ uviedol Zelenskyj. „Musíme dostať podporu a je pre nás dôležité mať všetky bezpečnostné záruky,“ zdôraznil.

Na pondelkových rokovaniach v Berlíne sa európski a americkí účastníci zaviazali ku konkrétnym príspevkom na podporu bezpečnosti krajiny, uviedol Zelenskyj. Prezident ale nespresnil, ktoré krajiny sú ochotné podieľať sa na dohodnutých mnohonárodných bezpečnostných silách. Povedal však, že dokument s podrobnosťami sa zverejní až po uzavretí prímeria.

Zelenskyj avizoval, že rokovania budú pokračovať v americkom meste Miami, kde sa očakáva aj odpoveď Ruska. Ozrejmil však, že sa na nich nezúčastní.

17:19 Nemecké ministerstvo obrany v utorok oznámilo ukončenie misie systémov Patriot v Poľsku. Systémy protivzdušnej obrany, ktoré niekoľko mesiacov chránili poľský vzdušný priestor, boli v uplynulých dňoch presunuté späť do Nemecka. Rezort uviedol, že operácia prebehla podľa plánu a bez narušenia bezpečnosti. Informuje o tom varšavský spravodajca TASR podľa webu rádia RMF FM.

Misia nemeckých jednotiek bola súčasťou opatrení NATO na posilnenie obrany východného krídla aliancie po vypuknutí vojny na Ukrajine. Berlín zdôraznil, že aj po návrate systémov Patriot zostane aktívne zapojený do spoločných bezpečnostných iniciatív v regióne a ukončenie misie neznamená oslabenie aliančnej spolupráce, ale prechod na iné formy prítomnosti a podpory spojencov v rámci NATO. Nemeckí vojaci napríklad majú podľa medializovaných informácií do Poľska prísť pomáhať s budovaním opevnení na východnej hranici krajiny.

16:02 Lídri ôsmich európskych krajín sa v utorok zhodli, že obrana východnej hranice s Ruskom musí byť „okamžitou prioritou“ pre Európsku úniu. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP a tlačového vyhlásenia švédskej vlády.

„Situácia si vyžaduje okamžitú prioritizáciu východného krídla EÚ prostredníctvom koordinovaného a viacdoménového operačného prístupu,“ píše sa v deklarácii zo summitu východného krídla EÚ, podpísanej premiérmi Švédska, Estónska, Lotyšska, Poľska, Bulharska, Rumunska a Litvy.

Posilnenie obrany východného krídla by malo podľa premiérov zahŕňať pozemný bojový potenciál, obranu proti dronom, protivzdušnú a raketovú obranu, ochranu hraníc a kritickej infraštruktúry či vojenskú mobilitu.

„Rusko ostáva dnes, zajtra i v dohľadnej budúcnosti hrozbou pre celú Európu,“ povedal novinárom na tlačovej konferencii fínsky premiér Petteri Orpo. „Rusko je najvýznamnejšou, priamou a dlhodobou hrozbou pre našu bezpečnosť, mier a stabilitu v euroatlantickej oblasti,“ potvrdili jeho slová v spoločnej deklarácií lídri ôsmich krajín EÚ.

15:16 Maďarsko neprijme žiadny finančný záväzok ani právnu zodpovednosť voči Ukrajine, ktoré by boli záťažou pre maďarský ľud a maďarský rozpočet. Podľa servera hirtv.hu to v utorok vyhlásil v Bruseli na mimoriadnej tlačovej konferencii maďarský minister pre záležitosti Európskej únie János Bóka, informuje spravodajca TASR v Budapešti.

V súvislosti s bruselskými rokovaniami o financovaní Ukrajiny minister zdôraznil, že zatiaľ nedošlo k žiadnemu prielomu a že konečné rozhodnutie bude musieť byť prijaté na zasadnutí Európskej rady tento týždeň. „Dnešné zasadnutie poskytuje príležitosť na opätovný stret pozícií,“ dodal.

K otázke mierového procesu Bóka poznamenal, že Maďarsko podporí iba rozhodnutia, ktoré nebránia mierovému procesu vedenému americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Upozornil na skutočnosť, že „je obzvlášť dôležité, aby európske rozhodnutia mierový proces posilňovali a nie oslabovali“.

15:05 Ukrajina má problémy s financovaním svojich potrieb, a preto má pre ňu kľúčový význam prípadné rozhodnutie Európskej únie využiť zmrazené ruské aktíva na podporu Ukrajiny, upozornil dnes ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Čítajte viac Ukrajina čelí finančným ťažkostiam, ruské aktíva sú kľúčové, uviedol Zelenskyj

14:52 Nemecký minister obrany Boris Pistorius v utorok miernil očakávania ohľadom možnej úlohy európskych síl, ktoré by dohliadali na prípadný mier na Ukrajine. Podľa Pistoriusa bude veľa závisieť od ruského prezidenta Vladimira Putina. Moskva akékoľvek nasadenie západných jednotiek na Ukrajine odmieta. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Vytvorenie mnohonárodných síl pod vedením Európy a s podporou USA, ktoré by dohliadali na dodržiavanie prípadnej mierovej dohody, je jednou z robustných bezpečnostných záruk pre Ukrajinu spomenutých v spoločnom vyhlásení európskych lídrov, ktoré bolo zverejnené v pondelok večer pri príležitosti ich stretnutia s americkou a ukrajinskou delegáciou v Berlíne.

„Keď Putin povie, ako chce postupovať, uvidíme, čo to bude v skutočnosti znamenať,“ odpovedal Pistorius na otázku, aký príspevok by mohli poskytnúť nemecké ozbrojené sily. Nemecko je podľa neho pripravené poskytnúť akúkoľvek podporu, ktorú si Rusko želá.

12:57 V Holandsku bude sídliť Medzinárodná komisia pre posudzovanie nárokov pre Ukrajinu. Preverovať bude predovšetkým nároky za škody spôsobené Ruskom na Ukrajine a za údajné vojnové zločiny, oznámil v utorok na konferencii v Haagu holandský minister zahraničných vecí David van Weel. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

Medzinárodná komisia je druhou časťou medzinárodného kompenzačného mechanizmu pre Ukrajinu a má vzniknúť pod záštitou Rady Európy, ktorá spolu s Holandskom hostí jednodňovú konferenciu v Haagu za účasti desiatok vysokopostavených predstaviteľov európskych krajín, šéfky diplomacie EÚ Kaje Kallasovej či ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Návrh dohovoru Rady Európy o zriadení komisie vypracovalo viac než 50 štátov a Európska únia. Platnosť nadobudne po ratifikácii 25 signatármi, pokiaľ budú zabezpečené dostatočné prostriedky na financovanie činnosti komisie. Podporu pre jej vznik naznačilo už vyše 35 štátov a očakáva sa, že dohovor podpíšu na utorkovom zasadnutí, uviedol pre Reuters nemenovaný zdroj.

12:12 Ukrajinská spoločnosť Ukrenerho v utorok informovala, že po ruských útokoch sa bez dodávok elektrickej energie ocitla celá Ruskom neokupovaná časť Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Bez elektriny je z rovnakého dôvodu aj časť domácností v Odeskej oblasti. Na svojom webe o tom v utorok informoval denník Le Monde, píše TASR.

„Cez noc nepriateľ (Rusko) zaútočil na elektrárne vo viacerých oblastiach. V dôsledku toho sú spotrebitelia v neokupovanej časti Doneckej oblasti od dnešného rána úplne bez elektriny,“ oznámila vo svojom príspevku zverejnenom na sieti Facebook štátna energetická spoločnosť Ukrenerho, ktorá sa špecializuje na výrobu, prenos a distribúciu elektrickej energie.

Výpadky elektriny postihli v utorok aj Dnepropetrovskú a Mykolajivskú oblasť, dodala spoločnosť bez poskytnutia ďalších podrobností.

Bez elektriny je aj takmer 300.000 v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny.

11:50 Rusko nechce prímerie, ktoré by Ukrajine umožnilo pripraviť sa na pokračovanie vojny, ale mier. Vyhlásil to dnes podľa agentúry Interfax hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Čítajte viac Rusko nechce prímerie, ale mier, vyhlásil Putinov hovorca

10:44 Francúzsko požaduje, aby Ukrajina dostala robustné bezpečnostné záruky predtým, než dôjde k akémukoľvek rokovaniu o prípadnom odstúpení územia Rusku. V utorok to podľa agentúry AFP uviedol zdroj z tímu francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, informuje TASR.

Silné bezpečnostné záruky pre Ukrajinu od Spojených štátov a Európy, ako aj pomoc pri hospodárskej obnove krajiny, sa spomínajú v spoločnom vyhlásení európskych lídrov, ktoré bolo zverejnené v pondelok večer pri príležitosti ich stretnutia s americkou a ukrajinskou delegáciou v Berlíne.

„Pred akýmkoľvek rokovaním o území chceme najskôr robustné bezpečnostné záruky,“ povedal nemenovaný zdroj zo štábu Macrona, ktorý sa zúčastnil na rokovaniach v Nemecku. V otázke záruk sa podľa tohto predstaviteľa dosiahol pokrok „vďaka objasneniu formy podpory zo strany USA“.

Vo vyhlásení, pod ktoré sa podpísali hlavy štátov či vlád desiatich európskych krajín a najvyšší predstavitelia EÚ, sa v rámci záruk pre Ukrajinu navrhuje okrem iného vytvorenie mnohonárodných síl pod vedením Európy a s podporou USA, ktoré by dohliadali na dodržiavanie prípadnej mierovej dohody.

10:36 Najmenej troch zranených si v noci na utorok vyžiadal útok ruského dronu, ktorý zasiahol viacpodlažný bytový dom v meste Záporožie na juhovýchode Ukrajiny. Na svojom webe o tom s odvolaním sa na miestne úrady informoval denník Le Monde, píše TASR.

Gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov spresnil, že štyri byty na piatom a šiestom poschodí budovy zachvátil požiar. Fedorov doplnil, že 19 obyvatelia domu sú poberateľmi sociálnych dávok, osoby so zdravotným postihnutím, či vnútorne vysídlené osoby.

Celkovo Rusko v noci na utorok zaútočilo na Ukrajinu dvoma balistickými strelami Iskander-M a 97 dronmi rôznych typov. Podľa ukrajinskej armády bolo neutralizovaných 63 dronov, informovala stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Ruské jednotky protivzdušnej obrany v noci na utorok zostrelili 83 ukrajinských dronov, z toho jeden smerujúci na Moskvu, oznámilo v utorok ruské ministerstvo obrany.

9:42 Ruská armáda v piatok opäť uviedla, že prevzala kontrolu nad všetkými štvrťami mesta Kupiansk v ukrajinskej Charkovskej oblasti. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.

Ruská štátna tlačová agentúra TASS podľa nej citovala hovorcu skupiny jednotiek Západ Leonida Šarova, podľa ktorého ruské sily odrážajú všetky ukrajinské útoky v okolitých obciach.

Kupiansk je kľúčový železničný uzol, ktorý Rusko podľa vlastných tvrdení obsadilo už novembri. Ukrajina vzápätí reagovala vyhlásením, že jej sily niekoľko štvrtí v severnej časti mesta na východe Ukrajiny oslobodili a obkľúčili Rusov.

9:25 Rozsiahly pondelkový výpadok internetu v nemeckom Spolkovom sneme nebol dielom hackerov. S odvolaním sa na interný list zaslaný poslancom a správcom siete o tom dnes informovala agentúra DPA. Podľa listu išlo o preťaženie systému. Porucha nastala v deň, keď Spolkový snem navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, čo vyvolalo špekulácie o kybernetickom útoku.

„Išlo o technický problém, takže teraz kybernetický útok ako príčinu môžeme vylúčiť,“ uvádza sa v liste. Podľa neho internet vypadol kvôli preťaženiu medzi dvoma IT centrami parlamentnej správy. Ani Spolkový úrad pre bezpečnosť v informačnej technike (BSI) nezistil nič, čo by nasvedčovalo, že by bol pondelkový výpadok internetu dôsledkom hackerského útoku.

Rozsiahla porucha siete postihla Spolkový snem v deň, keď v ňom jeho predsedníčka Julia Klöcknerová prijala ukrajinského prezidenta Zelenského. Nemecké aj zahraničné médiá preto špekulovali, že môže ísť o ruský kybernetický útok. Z poslaneckých kancelárií nebolo možné posielať e-maily a napríklad ani tlačiť, poslanci a zamestnanci prišli aj o prístup na vnútornú sieť – intranet. Ešte večer sa podarilo pripojenie obnoviť.

DPA upozornila, že incident vyvolal spomienky na rok 2015, keď sa Spolkový snem stal obeťou hackerského útoku. Počítače v mnohých poslaneckých kanceláriách nakazil vírus, obeťou sa stali aj prístroje v kancelárii vtedajšej predsedníčky vlády Angely Merkelovej. O päť rokov neskôr kancelárka povedala, že za útokom stálo Rusko.

9:15 Ruská tajná služba FSB uviedla, že v Lipeckej oblasti zadržala štyroch mladistvých za pokus o sabotáž na ropovode Družba. Potrubie, ktorým tečie ruská a kazašská ropa do strednej Európy, sa v minulosti stalo terčom opakovaných útokov Ukrajiny. Uviedla to dnes ruská štátna agentúra TASS. Informáciu nebolo možné nezávisle overiť, Kyjev sa k veci nevyjadril.

„Plánovali s použitím podomácky vyrobeného výbušného zariadenia vykonať sabotáž na nadzemnom úseku magistrátneho ropovodného systému ‚Transnefť – Družba‘,“ uviedla FSB s tým, že štyria mladiství boli vo veku 14 až 17 rokov.

Štvorica podľa FSB nadviazala kontakt s príslušníkom ukrajinských spravodajských služieb prostredníctvom aplikácie Telegram. Jej motívom bola vidina rýchleho zárobku. Mladiství už skôr za finančnú odmenu vykonávali podpaľačské útoky na objekty ruskej dopravnej a energetickej infraštruktúry a od pracovníka ukrajinských služieb dostali súradnice na ropovode, kam mali umiestniť nálož.

Ropu z Družby stále odoberá Slovensko a Maďarsko a ich vlády predtým reagovali negatívne na prerušenie dodávok spôsobené ukrajinskými útokmi. Zatiaľ posledný známy útok na tento ropovod uskutočnila Ukrajina začiatkom decembra v Tambovskej oblasti, uviedli podľa ukrajinských médií zdroje z ukrajinskej vojenskej tajnej služby HUR.

6:10 V tejto chvíli nie je hotový žiadny ideálny mierový plán, súčasný návrh na ukončenie ruskej vojny proti Ukrajine je stále len pracovná verzia, uviedol v pondelok večer ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Spojené štáty podľa neho chcú napredovať k mierovej dohode rýchlo, Ukrajina však potrebuje zabezpečiť kvalitu takéhoto mieru, uviedol s tým, že americkí a ukrajinskí vyjednávači by sa mohli na ďalšie rokovania stretnúť cez víkend v USA. Informovala o tom agentúra Reuters.

Ukrajinský prezident v chatovacej skupine s novinármi na WhatsAppu podľa Reuters ďalej uviedol, že Ukrajina neuzná východoukrajinský Donbas za ruské územie ani de iure, ani de facto. Na Donbase tiež podľa neho nevznikne žiadna „slobodná ekonomická zóna“ pod kontrolou Moskvy, ako znel jeden z bodov americko-ruského plánu. Po pondelkových rokovaniach Ukrajiny s predstaviteľmi európskych krajín a USA v Berlíne o ukončení vojny, ktorú vo februári 2022 začalo Rusko inváziou do susednej krajiny, zostáva otázka územných ústupkov Kyjeva voči nárokom Moskvy hlavnou prekážkou dosiahnutia možnej dohody.

Dohoda o silných bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, o ktorých by mal hlasovať americký Kongres, je veľmi blízko, uviedol ďalej Zelenskyj. Bezpečnostné záruky podľa neho nie sú len v rámcovej fáze, ide už o podrobný dokument, ktorý však potrebuje ešte dopracovať.

Po skončení pondelkových rokovaní vydali premiéri a prezidenti desiatich európskych krajín vrátane Nemecka, Francúzska či Británie a zástupcovia Európskej únie spoločné vyhlásenie, v ktorom uviedli, že USA a európske krajiny plánujú Ukrajine poskytnúť robustné bezpečnostné záruky a ďalšiu podporu pre hospodársku obnovu krajiny. Jednou zo záruk má byť vytvorenie mnohonárodnostnej jednotky, ktorá by pôsobila priamo na ukrajinskom území. Ďalšia má byť napríklad garancia vyslania ozbrojených síl v prípade budúceho napadnutia krajiny. V závere európski lídri vyzvali Rusko, aby súhlasilo s prímerím a preukázalo ochotu k trvalému mieru.

Ak Moskva diplomatické snahy o ukončenie vojny odmietne, požiada Ukrajina Spojené štáty o väčší tlak na Rusko prostredníctvom ďalších sankcií a tiež o ďalšie zbrane, vrátane striel dlhého doletu, oznámil ďalej ukrajinský prezident novinárom na WhatsAppu. Ak bude vojna pokračovať, Ukrajina podľa neho počíta s podporou 45 miliárd eur na obranu ročne. Pokiaľ boje utíchnu, budú tieto prostriedky použité na obnovu krajiny, dodal.

Kyjev podľa Zelenského tiež podporuje myšlienku prímeria počas vianočného obdobia, najmä pokiaľ ide o útoky na energetickú infraštruktúru. Nemecký kancelár Friedrich Merz v pondelok okrem iného vyzval Rusko, aby aspoň cez Vianoce prestalo „terorizovať“ civilné obyvateľstvo Ukrajiny. Takáto prestávka v bojoch by mohla byť podľa Merza základom pre rokovania o trvalom prímerí.