Určité nové autá so spaľovacími motormi sa tak po tlaku automobiliek budú môcť aj naďalej predávať, konkrétne plug-in hybridy či vozidlá s predlžovačom dojazdu (REX). Ide o elektromobily, ktoré majú malý spaľovací motor slúžiaci na dobíjanie batérie.
Balík podpory pre automobilky
Komisia dnes predstavila celý balík podpory pre automobilový priemysel, ktorý obsahuje niekoľko návrhov. „Automobilový priemysel je už desiatky rokov kľúčovým odvetvím európskeho hospodárstva, zabezpečuje milióny pracovných miest a je hnacou silou technologických inovácií. S tým, ako sa svet mení, prechádza automobilový priemysel transformáciou vďaka novým technológiám a novým hráčom,“ uviedla komisia.
Dnešný krok podľa EK naďalej vysiela silný signál trhu s vozidlami s nulovými emisiami, zároveň však poskytuje odvetviu väčšiu flexibilitu pri dosahovaní cieľov v oblasti CO₂ a podporuje vozidlá a batérie vyrobené v Európskej únii. Exekutíva Únie zároveň navrhuje určité zjednodušenia v oblasti automobilového priemyslu, ktoré by mali ušetriť približne 706 miliónov eur ročne a znížiť byrokraciu aj administratívnu záťaž.
Čítajte viac Zákaz spaľovacích motorov môže položiť Slovensko na kolená, varuje Fico. Spája sily s Merzom a Meloniovou proti Bruselu
Flexibilita namiesto striktných cieľov
„Inovácie. Čistá mobilita. Konkurencieschopnosť. To boli v tomto roku hlavné priority našich intenzívnych dialógov s automobilovým sektorom, organizáciami občianskej spoločnosti a ďalšími stranami,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Dnešný balík opatrení by podľa nej mal vyjsť v ústrety všetkým týmto skupinám.
„Normy CO₂ teraz poskytujú ďalšiu flexibilitu na podporu priemyslu a posilnenie technologickej neutrality, zároveň však poskytujú predvídateľnosť výrobcom a zachovávajú jasný signál trhu smerom k elektrifikácii,“ uvádza sa vo vyhlásení komisie.
Od roku 2035 budú podľa návrhu musieť výrobcovia automobilov splniť cieľ zníženia emisií o 90 percent, pričom zvyšných 10 percent bude potrebné kompenzovať použitím nízkouhlíkovej ocele vyrobenej v EÚ alebo syntetickými palivami a biopalivami. To podľa EK umožní, aby aj po roku 2035 zohrávali popri plne elektrických a vodíkových vozidlách úlohu aj plug-in hybridy, vozidlá s predlžovačom dojazdu REX, takzvané mild hybridné vozidlá, ako aj autá so spaľovacím motorom.
Čítajte viac Tankovanie môže výrazne zdražieť. Výnimka na dovoz ruskej ropy čoskoro končí, aké máme možnosti?
Silný tlak
Unijná exekutíva čelila silnému tlaku zo strany Nemecka, Talianska a európskeho automobilového sektora; v poslednom roku prebehlo niekoľko rokovaní so šéfmi európskych automobilových spoločností. Návrh komisie musí schváliť Európsky parlament aj členské štáty Únie. Podľa agentúry Reuters ide o najvýznamnejší ústupok EÚ v jej tzv. zelenej politike za posledných päť rokov.
Rozhodnutie komisie prichádza v čase, keď americká automobilka Ford Motor v pondelok oznámila, že v reakcii na politiku Trumpovej administratívy a slabnúci dopyt po elektromobiloch odpíše 19,5 miliardy dolárov a zruší niekoľko modelov elektromobilov. Európske automobilky, ako Volkswagen či skupina Stellantis, už skôr poukázali na slabý dopyt po elektromobiloch a vyzvali na zmiernenie cieľov a pokút za ich nedodržanie.
Európska komisia už v roku 2021 navrhla, aby sa do roku 2035 emisie CO₂ pri nových automobiloch znížili o 100 percent. Táto požiadavka by znamenala koniec predaja nových osobných a ľahkých úžitkových áut so spaľovacími motormi. Opatrenie sa však malo týkať iba nových vozidiel, pričom staršie autá so spaľovacím motorom by bolo možné naďalej používať aj kupovať na trhu s ojazdenými vozidlami.
Čítajte aj Babišova vláda odmietla migračný pakt EÚ a aj emisné kvóty ETS2
Súčasťou dohody bola aj klauzula, že únijná exekutíva v roku 2026 preskúma, či je dohoda v aktuálnej podobe dosiahnuteľná vzhľadom na situáciu na trhu, vývoj nových technológií aj ekonomické dopady.
Po silnom tlaku niektorých krajín, ktoré patria medzi najväčších výrobcov áut v regióne, sa však Európska komisia rozhodla presunúť revíziu predpisu už na koniec tohto roka. Urýchlenie požadovalo viacero členských štátov vrátane Nemecka, Českej republiky a Slovenska.
Diskusie o možnej reforme predpisu prebiehali v rámci komisie niekoľko posledných týždňov a podľa informácií ČTK boli dlhé a búrlivé. Zmeny požadovala aj Európska ľudová strana (EPP), ku ktorej patrí Ursula von der Leyenová; výrazne sa ozýval napríklad jej predseda Manfred Weber.
