1393. deň: Ak zlyhajú rokovania, Rusko podľa Putina dosiahne ciele na Ukrajine vojensky

Čítajte viac 1 392. deň: Zelenskyj: Chceme kvalitný mier, neuznáme Donbas za ruský. Ani de iure, ani de facto

23:33 Švédske vojenské námorníctvo uviedlo, že na palubách plavidiel ruskej tzv. tieňovej flotily boli spozorovaní ozbrojenci v uniformách. Vedúci operácií švédskych námorných síl Marko Petkovic pre švédsku televíziu SVT povedal, že tieto osoby boli pravdepodobne zamestnancami súkromných bezpečnostných spoločností.

Dodal, že ruská námorná aktivita v regióne sa stala „trvalejšou a viditeľnejšou“, pričom vojenské lode pravidelne operujú v strategických oblastiach Baltského mora a Fínskeho zálivu. „Ruské vojenské námorníctvo je pravidelne prítomné v rôznych uzloch v Baltskom mori a zdá sa, že tam nejakým spôsobom pôsobí na podporu tejto tieňovej flotily,“ povedal Petkovic.

SVT s odvolaním na vojenské zdroje uviedla, že v blízkosti hlavných námorných trás vykonáva ruská Baltská flotila dlhodobé hliadkovacie operácie. Správy o tom, že Rusko začalo nasadzovať vojenské lode na sprevádzanie tankerov, sa objavili v máji, keď fínsky minister obrany Antti Häkkänen označil túto prax za bezprecedentnú.

Ruskú tzv. tieňovú flotilu tvoria najmä staré ropné tankery, ktoré oficiálne patria cudzím subjektom alebo plávajú pod cudzími vlajkami. V skutočnosti slúžia záujmom Ruska a často obchádzajú medzinárodné sankcie uvalené na Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine. Pre zlý technický stav im často chýba poistenie pre prípad škôd. Aby zakryli svoj pôvod a aktivity, v rýchlom slede menia názvy a vlastníkov. (tasr)

23:23 Využitie zmrazených ruských aktív na financovanie reparačnej pôžičky pre Ukrajinu je stále na programe štvrtkového summitu lídrov Európskej únie v Bruseli. Pre portál Politico to potvrdili viaceré diplomatické zdroje. Popreli tak predošlé tvrdenia maďarského premiéra Viktora Orbána.

Podľa servera atv.hu predseda maďarskej vlády vyhlásil, že Budapešť v rokovaniach pred summitom zvíťazila. Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová podľa jeho slov oznámila, že otázka zmrazených ruských aktív nebude na programe.

Ústrednou témou decembrového zasadnutia lídrov EÚ v Bruseli bude zabezpečenie finančných potrieb Ukrajiny na nasledujúce dva roky. Napriek intenzívnym rokovaniam sa členským štátom zatiaľ nepodarilo dosiahnuť zhodu na spôsobe financovania. Viacerí diplomati avizovali, že rokovanie potrvá dovtedy, kým sa túto otázku nepodarí vyriešiť.

Najintenzívnejšie debaty sa vedú o návrhu reparačnej pôžičky zo zmrazených ruských aktív v hodnote 210 miliárd eur, ktorý podporuje EK aj nemecký kancelár Friedrich Merz. Belgicko túto iniciatívu odmieta pre obavy z možných odvetných krokov Ruska, keďže na jeho území sa nachádza väčšina týchto aktív. Kriticky sa k návrhu stavajú aj Slovensko, Česko, Maďarsko, Taliansko, Bulharsko či Malta. Napriek výhradám by mohol byť schválený kvalifikovanou väčšinou. Členské štáty sa však doteraz zdráhali postupovať proti postoju Belgicka v takejto citlivej otázke, hoci niektorí diplomati túto možnosť v krajnom prípade nevylúčili.

EK na začiatku mesiaca predstavila aj alternatívne riešenie v podobe pôžičky financovanej z rozpočtu EÚ. Únia by si v tomto prípade zabezpečila kapitál na finančných trhoch, pričom ako záruku by použila rozpočet EÚ. Tento variant si však vyžaduje jednomyseľný súhlas všetkých členských štátov a viaceré z nich ho považujú za málo realistický. (tasr, politico.com, atv.hu)

21:42 Estónsko začalo s prípravnými prácami na konštrukciu piatich bunkrov, ktorých cieľom bude posilniť obranu na hraniciach v prípade útoku Ruska. V stredu o tom informovalo Estónske centrum pre investície do obrany (RKIK).

RKIK uvádza, že v najbližších mesiacoch bude dokončených ďalších 23 bunkrov, do konca roku 2027 by ich v krajine mohlo byť až 600. Bunkre na severovýchode a juhovýchode krajiny majú primárne ochrániť vojakov pred priamymi zásahmi 152-milimetrovými delostreleckými granátmi. Okrem bunkrov sa podľa centra majú čoskoro začať výkopové práce na protitankových zákopoch.

Estónsko podobne ako jeho pobaltskí susedia Lotyšsko a Litva posilňuje prostredníctvom rôznych obranných zariadení a bariér bezpečnosť pozdĺž svojej hranice s Ruskom. (dpa, tasr)

21:22 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu vyhlásil, že Rusko sa pripravuje na nový „rok vojny“ proti Kyjevu v roku 2026. Reagoval na slová ruského prezidenta Vladimir Putin, že Moskva „určite“ dosiahne svoje ciele, vrátane obsadenia ukrajinského územia, ktoré si nárokuje. Putin tiež nazval európskych lídrov „malými prasiatkami“, ktoré chcú profitovať z kolapsu Ruska.

Čítajte viac Putin nazval európskych lídrov „malými prasiatkami“. Rusko podľa Zelenského chystá ďalší rok vojny

19:00 Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa vyvíja tlak na európske krajiny, aby upustili od myšlienky využiť ruské aktíva zmrazené v Európskej únii na pomoc Ukrajine, ktorá sa už takmer štyri roky bráni ruskej agresii. Informovala o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vysokopostaveného ukrajinského predstaviteľa.

„Už sedem krajín túto myšlienku verejne nepodporuje,“ povedal pre AFP tento predstaviteľ pod podmienkou zachovania anonymity. Dodal, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odcestoval do Bruselu, aby na štvrtkovom summite EÚ presvedčil svojich európskych spojencov o potrebe využiť zmrazené aktíva ruskej centrálnej banky na pomoc Kyjevu.

Prvá verzia Trumpovho plánu na ukončenie konfliktu na Ukrajine, zverejnená koncom novembra, podľa AFP navrhovala odovzdať časť týchto aktív Spojeným štátom a Rusku na rôzne projekty.

Summit EÚ by mal okrem iného rozhodnúť o budúcej finančnej podpore Ukrajiny, ktorá sa od februára 2022 bráni ruskej agresii. Kľúčovou otázkou je, či pôjde o takzvanú reparačnú pôžičku zabezpečenú aktívami ruskej centrálnej banky v celkovom objeme približne 210 miliárd eur, ktoré EÚ zablokovala po ruskej invázii na Ukrajinu. Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová presadzuje plán využiť zmrazené ruské aktíva na poskytnutie úveru Kyjevu vo výške 90 miliárd eur (2,73 bilióna korún) v nasledujúcich dvoch rokoch.

Belgicko, kde sa väčšina týchto aktív nachádza, sa obáva možných právnych rizík a toho, že by sa mohlo dostať do problémov, ak by Rusko požadovalo odškodnenie. Výhrady k tomuto variantu majú dlhodobo aj Maďarsko, Slovensko a Česko, a to napriek rokovaniam a snahám o vyriešenie ich námietok. K Belgicku sa so svojimi výhradami minulý piatok pridali aj Taliansko, Bulharsko a Malta.

17:40 Nemecký kancelár Friedrich Merz vyhlásil, že plán Európskej únie na využitie zmrazených ruských aktív na financovanie ukrajinskej obrany je nevyhnutný, aby sa zvýšil tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

„Ide o pomoc pre Ukrajinu, ale aj o vyslanie jasného signálu do Ruska, že využijeme aktíva, ktoré sú tu k dispozícii, aby sme pomohli čo najskôr ukončiť túto vojnu,“ uviedol Merz.

AFP vysvetľuje, že EÚ začiatkom decembra predstavila plán na využitie zmrazených ruských aktív na získanie 90 miliárd eur na tzv. repatriačnú pôžičku, ktorá by Ukrajine pomohla odraziť útoky Moskvy. Peniaze by boli následne splatené z prípadných ruských reparácií Ukrajine.

Hoci má tento plán podporu viacerých členských štátov, vrátane Nemecka, v iných vyvolal vlnu kritiky. Jednou z takýchto krajín je aj Belgicko, kde sídli spoločnosť Euroclear, v ktorej je uložená väčšina ruských aktív zmrazených v EÚ. Belgickí predstavitelia sa podľa AFP obávajú prípadnej ruskej odvety.

„Nestačí, aby sme v Európe pokračovali v našej finančnej podpore pre Ukrajinu ako doteraz. Nestačí, aby sme vložili všetku našu politickú váhu do mierových rokovaní… je jasné, že tlak na Putina sa musí ešte zvýšiť, aby sme ho presvedčili, aby sa zapojil do serióznych rokovaní,“ vyhlásil Merz.

Nemecký kancelár priznal, že si je „vedomý obáv belgickej vlády“, a potvrdil, že Berlín „konzultuje s našimi partnermi, aby ich vyriešil“. Zopakoval tiež, že vojnu medzi Ruskom a Ukrajinou chce ukončiť čo najskôr.

17:20 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyslala pred kľúčovým bruselským summitom jasné ultimátum. Európa musí podľa nej prevziať plnú zodpovednosť za svoju bezpečnosť a nezávislosť. V hre je historické rozhodnutie o využití zmrazených ruských aktív pre Ukrajinu, o ktorom sa musí rozhodnúť tento týždeň. Podľa šéfky EK totiž neexistuje dôležitejší čin európskej obrany než práve podpora Kyjeva v čase, keď Rusko stupňuje svoju agresiu.

Čítajte viac Von der Leyenová bije na poplach: varuje pred nástrahami pre Európu a žiada uvoľniť ruské aktíva pre Kyjev

16:52 Český prezident Petr Pavel si dnes telefonoval s ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Hovorili o pokračujúcej podpore Ukrajiny, ktorú pred viac ako tromi rokmi napadlo Rusko, a pokroku v mierových rokovaniach. Na webe to oznámil odbor komunikácie prezidentskej kancelárie.

Hlavy štátov sa zhodli na tom, že je v spoločnom záujme, aby mierová dohoda priniesla Ukrajine dôstojný mier. „Prezident Zelenskyj poďakoval Česku a jeho občanom za dlhotrvajúcu podporu,“ uviedol Pražský Hrad.

Naposledy o vzájomnom rozhovore informoval Zelenskyj zhruba pred dvoma mesiacmi. Vtedy prezidenti rokovali aj o českej muničnej iniciatíve, ktorej budúcnosť nie je s nástupom novej vlády Andreja Babiša (ANO) istá.

Pavel minulý týždeň v Liberci pri rokovaní s mestskými zástupcami uviedol, že Česko by malo ďalej podporovať Ukrajinu, a to nielen z ideologických, ale aj z praktických dôvodov. Myslí si, že inak si ČR zatvorí cestu pre možnú spoluprácu na obnove Ukrajiny po skončení vojny.

16:41 Český minister vnútra Lubomír Metnar (ANO) nechal z budovy ministerstva na pražskej Letnej zvesiť ukrajinskú vlajku. Informovali o tom servery iDNES.cz a Publico.

Čítajte viac Český minister vnútra Metnar nechal z budovy ministerstva zvesiť ukrajinskú vlajku

16:24 Ruská Severná flotila v stredu oznámila, že jej stíhacie bombardéry Su-24M úspešne zvládli nočné tankovanie vo vzduchu v úplnej polárnej tme.

Čítajte viac Rusko v Arktíde otestovalo doplňovanie paliva do bombardérov Su-24M za letu

15:32 Kremeľ v stredu naznačil, že napriek svojmu dlhodobému nesúhlasu je ochotný rokovať o možnom nasadení západných jednotiek na Ukrajine.

Čítajte viac Kremeľ naznačil ochotu rokovať o zahraničných jednotkách na Ukrajine

14:45 Ukrajina kontroluje takmer 90 percent strategicky dôležitého mesta Kupiansk ležiaceho na východe Charkovskej oblasti. Uviedol to v stredu na platforme Telegram veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj, informuje TASR s odvolaním sa na agentúru Reuters.

„Vďaka aktívnym pátracím a úderným operáciám sa nám podarilo (Rusov) v Kupiansku odraziť a prevziať kontrolu nad takmer 90 percentami územia mesta,“ napísal Syrskyj.

Aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zverejnil minulý týždeň fotografiu, ktorá ho zachytáva pri vstupe do Kupianska.

Náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov pritom pred necelým mesiacom informoval prezidenta Vladimira Putina, že ruské sily prevzali kontrolu nad Kupianskom.

13:27 Za klamstvá a hystériu dnes označil ruský prezident Vladimir Putin výzvy, aby sa Západ pripravil na vojnu s Ruskom. Ak zlyhajú mierové rozhovory, nárokované územie na Ukrajine je Putin pripravený dosiahnuť aj vojenskými prostriedkami.

Čítajte viac Putin označil za klamstvá a hystériu výzvy, aby sa Západ pripravil na vojnu s Ruskom

13:07 Najmenej 26 ľudí vrátane dieťaťa utrpelo zranenia pri ruských útokoch kĺzavými bombami v stredu v ukrajinskej Záporožskej oblasti, oznámil tamojší gubernátor Ivan Fedorov na platforme Telegram. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters a príspevkov Fedorova.

„Rusi vypustili riadené letecké bomby, zničili obytné budovy a poškodili infraštruktúru a vzdelávacie zariadenie,“ objasnil gubernátor. Tri údery zasiahli aj mesto Záporožie a jeho predmestie.

Fedorov zverejnil aj zábery zobrazujúce záchranné operácie na miestach útokov. Ukrajinská záchranná služba oznámila, že prebiehajú práce na odstránení trosiek.

11:48 Spojené štáty chystajú nové sankcie na ruský energetický sektor, ktoré uvalia v prípade, že šéf Kremľa Vladimir Putin odmietne mierovú dohodu s Ukrajinou. S odvolaním sa na zdroje oboznámené s prípravami o tom v stredu informovala agentúra Bloomberg. Nové opatrenia, ktoré majú zvýšiť tlak na Rusko, by podľa nej mohli byť predstavené už tento týždeň, píše TASR.

USA podľa nemenovaných zdrojov zvažujú rôzne možnosti, ako napríklad zamerať sa na plavidlá patriace do ruskej tzv. tieňovej flotily tankerov, ktoré sa používajú na prepravu ruskej ropy, ako aj na obchodníkov, ktorí sprostredkúvajú transakcie s ruskými energetickými zdrojmi.

O plánoch protiruských sankcií diskutoval americký minister financií Scott Bessent tento týždeň na stretnutí so skupinou veľvyslancov európskych štátov, uviedli citované zdroje. Bessent po schôdzke na sieti X napísal, že Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa budú naďalej uprednostňovať ukončenie vojny na Ukrajine.

11:15 Európska únia musí tento týždeň na summite v Bruseli prijať rozhodnutie o financovaní Ukrajiny, povedala v stredu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Lídri členských krajín EÚ sú podľa agentúry AFP pod tlakom, aby sa dohodli na pláne využitia zmrazených ruských aktív, informuje TASR.

„Neexistuje dôležitejší čin európskej obrany, než podpora obrany Ukrajiny. Nasledujúce dni budú kľúčovým krokom pri zabezpečovaní tejto podpory. Je na nás, ako budeme financovať boj Ukrajiny. Je to vec naliehavá, všetci to vidíme, všetci to cítime, pretože tak, ako sa zintenzívňujú mierové rokovania, tak isto sa zintenzívňuje ruská baráž útokov,“ uviedla Leyenová.

Poznamenala, že je potrebné posilniť schopnosť Ukrajiny zabezpečiť reálny mier – spravodlivý, trvalý, ktorý bude chrániť Ukrajinu, a tým chrániť aj Európu. Podľa jej slov ide aj o to, aby sa zvýšili náklady Ruska na vedenie tejto vojny. Je však nutné rozhodnúť o tom, ako financovať Ukrajinu, vyhlásila.

10:50 Česko podľa premiéra Andreja Babiša nespochybňuje ďalšiu finančnú pomoc pre Ukrajinu. Debata sa podľa jeho slov vedie o tom, akým spôsobom peniaze zabezpečiť. Využitie zmrazených ruských aktív by ČR podporila za určitých podmienok – musia sa zohľadniť obavy Belgicka a záruky poskytované členskými štátmi musia byť dobrovoľné.

Čítajte viac Babiš: Česko je za ďalšiu finančnú pomoc Kyjevu, podporil by využitie ruských aktív

10:03 Na Ukrajine i v Rusku utrpelo v noci na stredu v dôsledku vzájomných dronových útokov zranenia viacero ľudí, informuje TASR podľa správy agentúry DPA.

Po útoku dronom museli hospitalizovať dvoch mužov v juhoukrajinskom meste Cherson, pričom stav jedného z nich je kritický. K útoku došlo podľa vyjadrení miestnych úradov v utorkových neskorých večerných hodinách.

Rusko útočilo v noci na utorok na Ukrajinu dovedna 69 bezpilotnými lietadlami, z toho sa ukrajinskej protivzdušnej obrane podarilo zostreliť 37. Ostatné dopadli na dovedna 12 lokalít.

Takisto dvoch zranených hlásili aj z juhoruského Krasnodarského kraja v dôsledku padajúcich trosiek z dronov.

Po dronových útokoch zostalo poškodených aj viacero obytných domov. Zasiahnuté tu boli aj dve elektrické vedenia, v dôsledku čoho zostalo bez elektriny približne 13 000 ľudí.

9:39 Nemecký expert na zahraničnú politiku za stranu CDU Roderich Kiesewetter varuje pred podceňovaním hrozby zo strany Ruska a pred prílišnou naivitou pri rokovaniach s Moskvou.

Čítajte viac Akútne varovanie z Berlína: Rusko má na hraniciach NATO vyše 350-tisíc vojakov, hrozba širšej vojny je vážna

9:10 Česko nespochybňuje potrebu podpory Ukrajiny Európskou úniou. Mala by však byť financovaná ako doteraz, žiadne mimoriadne garancie Česká republika dávať nebude. Pri zasadnutí parlamentného európskeho výboru pred nadchádzajúcim rokovaním Európskej rady to povedal premiér ČR Andrej Babiš (ANO). Koalícia podľa neho o pozícii rokovala v utorok niekoľko hodín.

Na summite sa budú prezidenti a premiéri EÚ rozhodovať medzi dvoma navrhovanými možnosťami financovania Ukrajiny v rokoch 2026 a 2027. Európska komisia navrhla dve možnosti, prvá je pôžička od EÚ, druhá reparačná pôžička zabezpečená zmrazenými ruskými aktívami.

Únia blokuje okolo 210 miliárd eur ruských aktív. Hlavná časť, asi 185 miliárd eur, je držaná v európskom depozitárovi cenných papierov Euroclear v Belgicku, zvyšných 25 miliárd eur je v piatich bankách, najviac v Belgicku a Francúzsku. Belgicko sa obáva možných právnych rizík a toho, že by sa mohlo dostať do problémov, ak by Rusko žiadalo odškodnenie či bolo potrebné peniaze urýchlene uvoľniť.

Čítajte viac Ruské miliardy neležia len v Belgicku. Ďalšia európska krajina skrýva obrovský balík. Napätie v EÚ rastie

Belgický premiér Alexander De Croo preto požaduje od ostatných krajín záruky, že ak bude potrebné peniaze vrátiť, bude sa na tom podieľať každý členský štát. Pre Česko by to podľa dostupných údajov znamenalo približne 89 miliárd korún, Babiš dnes hovoril o 92 miliardách. K reparačnej pôžičke majú výhrady Taliansko, Malta či Slovensko.

Čítajte viac Ruská centrálna banka žaluje belgickú spoločnosť Euroclear za zmrazenie jej aktív v EÚ

Česko by podľa Babiša v zásade mohlo podporiť využitie zmrazených ruských aktív na pôžičku Ukrajine na zabezpečenie fungovania štátu, ale za určitých podmienok. Plne sa musia zohľadniť belgické obavy a záruky poskytnuté členskými štátmi musia zostať plne dobrovoľné.

Babiš dnes povedal, že väčšiu logiku by dávalo, keby sa mrazené ruské aktíva využili skôr na reparácie po ukončení vojny. „Myslíme, že tie peniaze pre Ukrajinu môžu byť financované tak ako v minulosti, to znamená, že si Európa požičia. My určite nechceme toto zvlášť garantovať,“ podotkol.

Zopakoval, že Česko pomáha aj tým, že časť peňazí, ktoré posiela ročne do Európskej únie, je použitá na pomoc Ukrajine. „Ako Česká republika počítame, že budeme pomáhať vo forme humanitárnej pomoci,“ poznamenal. Na prvom mieste podľa neho je dosiahnutie spravodlivého mieru.

Babiš už cez víkend povedal, že Európska komisia musí nájsť iné spôsoby financovania Ukrajiny a že Česko nebude za nič ručiť. Vyjadrenie kritizoval napríklad bývalý premiér Petr Fiala (ODS), ktorý považuje rozhodnutie neposkytnúť finančnú pomoc Ukrajine za sebecký a nezodpovedný prístup, ktorý ohrozuje nielen bezpečnosť Českej republiky, ale aj jej prosperitu.

Čítajte viac Trump zablahoželal Babišovi k nástupu do funkcie, verí v spoluprácu

9:00 V bojoch na Ukrajine podľa oficiálnych údajov ministerstva zahraničných vecí doteraz padli štyria Česi, najmenej päť ich je nezvestných a jeden je v zajatí. ČTK to povedal hovorca ministerstva Daniel Drake. Zdôraznil, že skutočný počet padlých či nezvestných môže byť vyšší. Český rozhlas Radiožurnál dnes informoval o prípade dobrovoľníka z Plzeňska, ktorý na Ukrajine padol na jeseň tohto roka. V utorok sa s ním rozlúčila rodina, priatelia a kolegovia.

Čítajte viac Na Ukrajine podľa ministerstva padli štyria Česi a päť je nezvestných

8:50 Bývalý generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg poskytol Pravde exkluzívny rozhovor. Severoatlantickej aliancii šéfoval v rokoch 2014 až 2024 a momentálne je nórskym ministrom financií. Nedávno Stoltenbergovi o pôsobení v NATO vyšla kniha On My Watch (Pod mojím dohľadom). V interview hovorí aj o tom, či sa obáva, že Rusko zaútočí na nejaký členský štát aliancie, a ako vníma politiku amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Čítajte viac Bolo NATO blízko k vojne s Ruskom? Pre Pravdu odpovedal exšéf aliancie Jens Stoltenberg

7:20 Náčelník ruského námorníctva admirál Alexander Moisejev v utorok oznámil, že začiatkom roka 2026 sa v lodeniciach Admirality v Petrohrade začnú stavať dve nové dieselelektrické ponorky triedy Lada. Krátko predtým sa zúčastnil na ceremónii vztýčenia Andrejevskej vlajky – oficiálnej vlajky ruského námorníctva – na novej ponorke „Velikije Luki“ rovnakého typu.

Ponorky triedy Lada (civilné označenie pre Projekt 677) Moskva prezentuje ako budúci základ svojich nejadrových ponorkových síl. Ide o pokročilú verziu triedy Varšavjanka resp. Kilo (Projekt 877), čo boli najtichšie konvenčné ponorky. Medzi požadovanými vlastnosťami novej triedy ponoriek preto opäť bola aj znížená hladina hluku.

Podľa oficiálnej správy Centrálnej konštrukčnej kancelárie Rubin sa „Velikije Luki“ stala treťou ponorkou triedy Lada v službách ruského námorníctva. Predtým absolvovala štátne skúšky po rozsiahlom testovaní bojových, navigačných, pohonných a akustických systémov. V súčasnosti sa stavajú ponorky Vologda a Jaroslavľ. Kvôli vysokým nákladom na modernizáciu a technické problémy bol z prevádzky vyradený prototyp Sankt Peterburg.

Ponorka tejto triedy meria 67 – 72 metrov so šírkou 7,1 metra s ponorom približne 6,5 metra. Výtlak na hladine je približne 1700 – 1800 ton a pod vodou približne 2700 ton.

Agentúra TASS uvádza pod hladinou možnosť pôsobiť do hĺbky rádovo 300 metrov, maximálnu rýchlosť pod vodou okolo 21 uzlov a výdrž bez vynorenia až 45 dní s posádkou približne 35 členov. Tieto údaje sa vo veľkej miere zhodujú s nezávislými údajmi z otvorených zdrojov.

Kombinácia výtlaku, rozsiahlej automatizácie a menšej posádky má za cieľ znížiť prevádzkové náklady a zároveň zachovať celé spektrum bojových úloh od protiponorkového a protihladinového boja až po prieskum, ochranu námorných trás, kladenie mín a podporu špeciálnych operácií.

7:15 Europoslanci budú dnes napoludnie hlasovať o zákaze dovozu ruského plynu. Nariadenie, ktoré má do roku 2027 postupne ukončiť dovoz tejto komodity, má pripraviť Rusko o prostriedok, ktorým financuje vojnu na Ukrajine a zároveň posilniť energetickú nezávislosť členských štátov Európskej únie.

Nariadenie zavádza postupný a právne záväzný zákaz dovozu skvapalneného zemného plynu (LNG), ako aj dovozu potrubného plynu z Ruska. Úplný zákaz dovozu LNG má začať platiť od 1. januára 2027 a zákaz dovozu plynovodmi najneskôr od 1. novembra 2027.

Proti plánu sa stavali Slovensko a Maďarsko, ktoré chce vec napadnúť na súde EÚ.

Na finálnej podobe návrhu sa na začiatku mesiaca dohodli vyjednávači europarlamentu a členských krajín, ktoré potom túto dohodu potvrdili pred týždňom. Ak teraz vec odsúhlasia tiež europoslanci, bude potrebné ešte finálne formálne potvrdenie členskými krajinami bloku.

6:30 Európski lídri, ktorí sa vo štvrtok stretnú, aby predebatovali financovanie Ukrajiny, sú pod obrovským a bezprecedntným tlakom Spojených štátov, píše Politico. Summit preverí, či sa európsky blok udrží pohromade – alebo ho Donald Trump dokáže rozdeliť.

Dôležitá nezhoda medzi európskymi vládami o použití ruských aktív zmrazených od Putinovej invázie na Ukrajinu na financovanie obnovy krajiny odhaľuje hlbšie rozdiely na celom kontinente v tom, ako sa vysporiadať s novým svetovým poriadkom a bezprecedentným tlakom zo strany USA, píše Politico.

„Chcú nás oslabiť,“ povedal vysokopostavený predstaviteľ EÚ so znalosťou transatlantických vzťahov a príprav na summit.

Nemecký kancelár Friedrich Merz v rozhovore pre nemeckú televíziu povedal, že EÚ by bola „na roky vážne poškodená“, ak by sa jej nepodarilo dosiahnuť dohodu o financovaní Ukrajiny. „A ukážeme svetu, že v takom kľúčovom momente našich dejín nie sme schopní stáť spolu a konať na obranu nášho vlastného politického poriadku na tomto európskom kontinente.“

Predstavitelia Trumpovej administratívy tlačia na európske vlády – aspoň tie, ktoré považujú za najpriateľskejšie – aby odmietli plán použiť 210 miliárd eur z ruských aktív na financovanie Ukrajiny, uviedli pre Politico štyria predstavitelia EÚ zapojení do diskusií. Šanca sa však skôr zhoršila ako zlepšila. "Chcelo sa mi plakať,“ povedal o nálade na stretnutí ministrov pre záležitosti EÚ, ktorí sa pripravovali na summit v Bruseli.

Európski predstavitelia podľa Politico uviedli, že zlyhanie by bolo katastrofou pre postavenie EÚ vo svete, vzhľadom na odkaz, ktorý by tým vyslalo – či už Trumpovi alebo Putinovi. Bez týchto peňazí by „zruinovaná Ukrajina“ mala v mierových rozhovoroch slabšiu pozíciu.

„Ani nemám to správne slovo,“ povedala estónsky premiér Kristen Michal pre Politico, keď sa ho pýtali, čo sa stane, ak EÚ nedosiahne dohodu o pôžičke. Kyjev potrebuje vedieť, „že Európa podporuje Ukrajinu za každú cenu. Že nemusia akceptovať zlú dohodu“.

Ak sa štáty EÚ nedohodnú na využití ruských aktív, objavili sa aj úvahy obísť právo veta jednotlivých krajín cez kvalifikovanú väčšinu alebo poskytnúť Ukrajine bilaterálne pôžičky. Zelenskyj je podľa Politico pragmatický. Nezáleží mu na tom, ako Ukrajina dostane peniaze, hlavne aby ich dostala.

6:30 Kyjev a Moskva si vymenili civilistov na hranici medzi Ukrajinou a Bieloruskom, uviedli v utorok predstavitelia ľudských práv na oboch stranách, informuje agentúra DPA.

Ukrajincom bolo odovzdaných celkovo 60 civilistov, z ktorých 45 bolo zadržaných v Rusku, zatiaľ čo zvyšných 15 civilistov bolo do Ruska prevezených.

„Väčšina navrátilcov má obmedzenú mobilitu. Budú prevezení do nemocnice, kde im poskytnú prvú pomoc,“ napísal ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec na siciálnej sieti Telegram.

Obe strany tiež uviedli, že došlo aj k výmene pošty pre vojnových zajatcov. V rámci tohto procesu bude ukrajinským vojnovým zajatcom v Rusku doručených 2000 balíkov obsahujúcich listy a humanitárnu pomoc.

Uviedli, že boli dosiahnuté dohody o identifikácii nezvestných osôb a strany si tiež vymenili zoznamy nezvestných osôb.

Podľa Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) Rusko zadržiava vyše 6000 ukrajinských vojnových zajatcov.