Ako informovali nemecké médiá, viaceré európske štáty z tzv. koalície ochotných na rokovaní súhlasili s vyslaním spoločnej vojenskej jednotky na Ukrajinu, ktorá by po uzavretí prímeria dohliadala na bezpečnosť. Títo vojaci by mali európske velenie, ale podporovali by ich aj Spojené štáty.
Biely dom totiž po prvý raz pristúpil na to, aby Kyjev dostal rozsiahle bezpečnostné garancie – porovnateľné s článkom 5 zmluvy NATO, ktorý napadnutým členským štátom zaručuje vojenskú pomoc. Podľa Merza je to už „písomne dohodnuté“.
Nemecký kancelár výsledky berlínskeho stretnutia zhodnotil v utorkovej relácii verejnoprávnej televízie ZDF s názvom Čo teraz, pán Merz?
Ako naznačil, v rámci spomenutých záväzkov by sa napríklad dala zabezpečiť „demilitarizovaná zóna“ medzi bojujúcimi stranami, kde by „mnohonárodná jednotka“ z Európy dohliadala na dodržiavanie bezpečnostných záruk. V prípade ruskej agresie by tak museli bojovať i nemeckí vojaci. „Aj my by sme primerane odpovedali na ruské zásahy a útoky,“ vysvetlil Merz.
Čítajte viac Putin nazval európskych lídrov „malými prasiatkami“. Rusko podľa Zelenského chystá ďalší rok vojny
Odpovedi na otázku, či sa teda Bundeswehr zúčastní na vojenskej misii na Ukrajine, sa však vyhol. Povedal iba, že do „koalície ochotných“ nepatria len európske štáty, ale napríklad i Kanada, Austrália a ďalšie krajiny.
A na to, aby došlo k vyslaniu mierových jednotiek, treba najprv uzavrieť prímerie. Nádej, že sa to rýchlo podarí, je podľa neho malá. Aj šance, že štáty Európskej únie dospejú k dohode o využití zmrazených ruských aktív, sú vraj „50 na 50“.
Na námietku moderátorky, že ruský prezident Vladimir Putin odmieta nasadenie zahraničných vojakov na Ukrajine, kancelár poznamenal: „Putin povedal na veľa vecí "net“. Raz bude musieť povedať aj áno, ak pôjde o to, ako ukončiť túto vojnu. My teraz hovoríme o čase po skončení vojny a Ukrajina vtedy bude potrebovať ochranu," dodal.
Čítajte viac Trump po Berlíne deklaruje optimizmus. Kyjev čakajú robustné záruky vrátane 800-tisícovej armády
Čo sa týka nasadenia nemeckých vojakov na Ukrajine, Berlín k tomu ešte nezaujal jasné stanovisko. Vyslanie jednotiek do zahraničia by však musel schváliť Spolkový snem. Rozhodujúce bude, ako sa k tomu postavia koaličné strany – únia kresťanských demokratov (CDU/CSU) a sociálni demokrati (SPD).
Predseda poslaneckého klubu SPD v Bundestagu Matthias Miersch vojenskú misiu na Ukrajinu nevylúčil, no ako podotkol, nič konkrétne z rokovaní zatiaľ nevyšlo a len najbližšie týždne ukážu, čo z toho vyplynie.
Minister obrany Boris Pistorius (SPD) je v tejto otázke zdržanlivý. Denník Bild sa pozastavil nad tým, že hoci ide o jeho rezort, na rokovaní o možnom vyslaní nemeckých vojakov na Ukrajinu sa ani nezúčastnil.
Keď sa ho novinári v utorok pýtali na jeho postoj, odvetil, že výsledky z mierových rokovaní v Berlíne sú „v zásade dobré“, ale aj on upozornil, že sa dosiaľ nedohodlo, ako konkrétne a v akej forme by Európa mala prevziať zodpovednosť.
Čítajte viac Rozmrazí EÚ Putinove miliardy a pošle ich Ukrajine? Únia možno pohorí
Britský minister obrany John Healey po berlínskych rozhovoroch prezradil, že ozbrojené sily pripravuje na to, „aby sme boli pripravení na nasadenie, keď nastane mier – s jednotkami na zemi a lietadlami vo vzduchu“.
Vyslanie spoločného európskeho vojska na Ukrajinu je jedným zo záväzkov, ktoré vybrané európske krajiny prijali pre prípad, že sa podarí ukončiť ruskú agresiu. Okrem Merza vyhlásenie podpísali predstavitelia Francúzska, Veľkej Británie, Poľska, Talianska, Dánska, Fínska, Holandska, Nórska a Švédska.
Podpis pripojil i predseda Európskej rady António Costa a šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. V dokumente Ukrajinu ubezpečili aj o „výraznej podpore“ jej ozbrojených síl, ktoré by mali mať i v čase mieru 800-tisíc vojakov.
