Európski lídri by na summite mali rozhodnúť o budúcej finančnej pomoci pre Ukrajinu, pričom zatiaľ nie je jasné, či to bude formou takzvanej reparačnej pôžičky zabezpečenej zmrazenými ruskými aktívami. Belgicko, kde sa tieto aktíva z veľkej časti nachádzajú, požaduje zdieľanie rizík.
Hoci sa Belgicku myšlienka reparačnej pôžičky nepáči, belgický premiér Bart De Wever vo štvrtok v belgickom parlamente uviedol, že by na ňu krajina mohla pristúpiť, ak budú riziká zdieľané a Belgicko bude chránené. „Potom všetci spoločne so všetkými Európanmi skočíme z tej skaly a budeme dúfať, že nás padák udrží,“ povedal De Wever belgickým poslancom ešte pred začiatkom summitu.
Podľa údajov FT zmrazili krajiny EÚ približne:
Belgicko – 192 miliárd eur
Francúzsko – 18 miliárd eur
Nemecko – 200 miliónov eur
Cyprus – menej než 100 miliónov eur
Švédsko a Luxembursko – približne 10-tisíc eur
Belgická vláda chce zabrániť tomu, aby sa stala jediným terčom možných odvetných opatrení, píše DPA. Okrem iného existujú obavy, že Moskva by mohla vyvlastniť európske súkromné osoby a spoločnosti v Rusku.
Pokiaľ ide o riziká spojené s reparačnou pôžičkou, znepokojenie vyjadrili aj Taliansko, Malta a Bulharsko. Výhrady k tejto forme financovania Ukrajiny majú tiež Česko, Slovensko či Maďarsko.
Ruská centrálna banka zvyšuje tlak na EÚ, zatiaľ čo lídri rokujú o tom, či použiť jej zmrazené aktíva v rámci bloku na financovanie balíka pomoci Ukrajine vo výške 210 miliárd eur. Už podala žalobu na depozitár cenných papierov Euroclear, ktorý sídli v Belgicku a kde sa nachádza väčšina zmrazených aktív, na moskovskom súde. Teraz sa podľa ruskej štátnej agentúry Interfax chce zamerať na európske banky, ktoré tiež držia sankcionované peniaze Kremľa na vkladových účtoch.
Čítajte viac Rozmrazí EÚ Putinove miliardy a pošle ich Ukrajine? Únia možno pohorí
