Peniaze alebo krv
„Buď to dnes budú peniaze, alebo zajtra krv. Nehovorím len o Ukrajine, hovorím o Európe,“ povedal v belgickom hlavnom meste poľský premiér Donald Tusk.
„Súhlasím, ale nechcem nikoho strašiť. Myslím si, že predseda vlády hovoril o bezpečnosti Európy,“ reagoval na Tuskove slová ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý sa v Bruseli stretol s predstaviteľmi dvadsaťsedmičky.
Ruský diktátor Vladimir Putin poslal do Bruselu vulgárny odkaz, keď nazval európskych spojencov sviňami. K tomu pridal svoju propagandu, že vojnu spôsobil Západ. Bolo to však Rusko, ktoré už v roku 2014 nelegálne obsadilo Krym, začalo vojnu na východe Ukrajiny a 24. februára 2022 spustilo celoplošnú inváziu, ktorá trvá dodnes. Putinovi sa doteraz nepodarilo ovládnuť ani celý Donbas, no napriek tomu sa vyhráža ďalšími bojmi.
Čítajte viac Rozmrazí EÚ Putinove miliardy a pošle ich Ukrajine? Únia možno pohorí
Šéf Kremľa tak vysiela jednoznačný signál, že si neželá ukončenie vojny, respektíve si ho predstavuje ako úplnú kapituláciu Kyjeva, hoci o kompromisnom mierovom pláne rokujú Ukrajinci s Američanmi a Európanmi.
Dokáže v tejto situácii EÚ urobiť rázne rozhodnutie? Predseda Európskej rady António Costa či šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa zaklínali, že z Bruselu nikto neodíde, kým sa nenájde riešenie. Na stole je návrh, ktorý by na jednej strane pomohol Ukrajine a na strane druhej mohol byť posolstvom pre Putina, že únia je dlhodobo ochotná podporovať Kyjev. Ten potrebuje na najbližšie dva roky 90 až 140 miliárd eur.
Peniaze by bolo možné získať zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky. Potrebnú sumu by Európska komisia poskytla Ukrajine v podobe bezúročnej pôžičky. Kyjev by ju vrátil, keby mu Moskva v rámci budúcej mierovej dohody zaplatila reparácie.
Čítajte viac Bolo NATO blízko k vojne s Ruskom? Pre Pravdu odpovedal exšéf aliancie Jens Stoltenberg
Táto možnosť si podľa právneho výkladu Európskej komisie nevyžaduje súhlas všetkých členských štátov. Mohla by prejsť kvalifikovanou väčšinou. Znamená to, že podporiť ju musí minimálne 15 krajín z 27, ktoré predstavujú 65 percent obyvateľov EÚ.
Existujú aj iné scenáre. Členské štáty EÚ by si mohli spoločne požičať peniaze na finančných trhoch. Vyžadovalo by si to súhlas všetkých krajín. Podobne aj možnosť, že by sa desiatky miliárd našli v dlhodobom rozpočte únie v rámci mechanizmu pomoci tretím krajinám.
Niektorí diplomati si myslia, že práve tento variant by mohol byť priechodný, aj keď ho tiež musí podporiť celá dvadsaťsedmička. Hoci napríklad Maďarsko odmieta akúkoľvek pomoc Ukrajine, presvedčiť by ho mohlo to, že aj ono potrebuje európske peniaze. Rovnako to platí pre ďalších skeptikov.
Väčšina zmrazených aktív ruskej centrálnej banky je pod správou finančnej inštitúcie Euroclear v Belgicku. Premiér tejto krajiny Bart De Wever sa od začiatku pesimisticky stavia k využitiu zablokovaných ruských peňazí v prospech Ukrajiny. Chce od partnerov v EÚ záruky, že by finančne podporili Belgicko, keby bola Moskva úspešná v snahe získať finančnú náhradu. Na Slovensko by pri týchto garanciách pripadla suma 1,4 miliardy eur.
Zelenskyj sa v Bruseli stretol aj s De Weverom, aby mu vysvetlil situáciu. „Chápeme sa navzájom. Rozumiem tomu, čo hovorí. Čelí riziku, ale my sme na tom ešte horšie,“ povedal ukrajinský prezident po schôdzke s belgickým premiérom. Zelenskyj, podľa ktorého Kyjev potrebuje rozhodnutie do konca roka, však ocenil, že De Wever jeho krajinu podporuje.
„Väčšina členských štátov sa prikláňa k tomu, že je potrebné podporovať Ukrajinu tak, aby Rusko pochopilo, že pokračovanie vojny ho bude stáť príliš veľa,“ povedal v Bruseli pre médiá vysokopostavený európsky diplomat, ktorý si neželal byť menovaný. Podľa neho sa Maďarsko svojím postojom, že nechce nijako podporiť Kyjev, vylučuje z rokovaní.
Čítajte viac Bude z Orbána prezident? A je Magyar ako Matovič? Odpovedá expert
Podobne to platí pre iné krajiny, ktoré si dávajú rôzne podmienky – teda aj pre Slovensko. Diplomat tak reagoval na otázku denníka Pravda, či sa bude brať do úvahy to, že premiér Fico tvrdí, že peniaze na podporu Ukrajiny nemôžu byť použité na vojenské účely.
„Ak si budú všetci klásť podmienky, dostaneme sa k využitiu hlasovania kvalifikovanou väčšinou,“ uviedol diplomatický zdroj. Predstaviteľ EÚ tiež pripomenul, že ani Belgicko nemôže žiadať záruky na všetko, čo sa môže v budúcnosti stať. „Rusku už teraz čelia viaceré krajiny,“ zdôraznil diplomat.
Čítajte viac Mierový plán? Ukrajina a Európa musia presvedčiť Trumpa, že nechce, aby ho mal Putin vo vrecku
Bod zlomu?
Podľa profesora medzinárodných vzťahov Scotta Lucasa z University College v Dubline je teraz správny čas ukázať vôľu podporovať Kyjev. „Ruskú ekonomiku poháňa vojna, ale aj tento efekt sa postupne vyčerpáva. Do toho vstupujú čoraz účinnejšie ukrajinské útoky na ropné rafinérie, chemické a petrochemické závody, strojárske firmy či železničnú infraštruktúru. Nechcem robiť prognózy. Netvrdím, že Rusko sa v nejakom bode zastaví. Ale ak Moskva do jari neprinúti Kyjev kapitulovať a Európa ho bude podporovať, môže to byť dôležité,“ myslí si Lucas.
Na summite členské štáty okrem financovania Ukrajiny riešia aj témy ako budúci viacročný finančný rámec, rozširovanie EÚ, geoekonomická situácia, Blízky východ, európska obrana a bezpečnosť či migrácia.
