1395. deň: Kyjev tvrdí, že pôžička EÚ mu nestačí. Rusko útočilo v Odese, hlásia sedem mŕtvych

Čítajte viac 1 394. deň: Zelenskyj: Moje video z Kupjanska výrazne ovplyvnilo Američanov. Putin tvrdí, že má najlepšiu armádu na svete

23:29 Ruský raketový útok na infraštruktúru v okolí ukrajinského čiernomorského prístavu Odesa v piatok večer zabil sedem ľudí a ďalších 15 zranil. Napísala to agentúra Reuters.

„Rusko neskoro večer zaútočilo balistickými raketami na prístavnú infraštruktúru v oblasti Odesy. Podľa predbežných informácií bolo zabitých sedem ľudí. Asi 15 (osôb) bolo zranených a je im poskytovaná pomoc,“ napísal na sociálnej sieti telegram ukrajinský vicepremiér Oleksij Kuleba. (reuters, čtk)

23:08 Predseda Európskej ľudovej strany (EPP) Manfred Weber je presvedčený, že EÚ raz použije zmrazené ruské aktíva na pomoc Ukrajine, aj keď lídri členských štátov sa na tom tento týždeň na summite v Bruseli nedokázali dohodnúť. „Tieto peniaze použijeme na náhradu škôd, ktoré Rusko spôsobilo,“ uviedol Weber v piatok pre server Politico s tým, že zmrazené aktíva by mohli poslúžiť aj na splácanie pôžičiek, ktoré EÚ poskytla Ukrajine.

Lídrom EÚ sa vo štvrtok večer nepodarilo presvedčiť Belgicko, kde sa nachádza väčšina zmrazených ruských aktív, aby sa tieto prostriedky použili na financovanie pomoci Ukrajine vo vojne. Lídri sa namiesto toho dohodli na záložnom pláne, ktorý spočíva v tom, že EÚ poskytne Ukrajine na roky 2026 a 2027 bezúročnú pôžičku vo výške 90 miliárd eur.

Európska komisia si túto sumu požičia za výhodné úrokové sadzby na kapitálových trhoch a následne tieto peniaze požičia Ukrajine. Ručiť bude svojím rozpočtom. Ku garanciám sa však nepripoja Česko, Maďarsko a Slovensko, ktoré si vyjednali výnimku. Na otázku, či by sa ruské aktíva mali použiť na splácanie pôžičky vo výške 90 miliárd eur pre Ukrajinu, aby túto záťaž nemuseli niesť členské štáty, Weber odpovedal: „Podľa môjho chápania má Rusko napokon zaplatiť za to, čo na Ukrajine spôsobilo.“

Pred summitom v Bruseli Spojené štáty vyvíjali tlak na európske vlády, aby odmietli plán použiť ruské aktíva na financovanie Ukrajiny, lebo Washington chcel časť týchto prostriedkov využiť na obnovu krajiny pod vedením USA. Weber však uviedol, že takáto možnosť je úplne „mimo hry“. „Americký nápad použiť 100 miliárd eur pre seba a 100 miliárd pre Rusko nemá šancu uspieť,“ zdôraznil.

Weber sa zároveň zastal nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý stál na čele neúspešnej iniciatívy schváliť pôžičku pre Ukrajinu krytú ruskými aktívami. Podľa neho Merz „preukázal líderstvo“ a návrh bol „v celej Európe vnímaný pozitívne“. „Výsledkom je, že ruské aktíva sú stále na stole,“ zopakoval Weber.

Stredopravá Európska ľudová strana je najsilnejšou politickou frakciou v Európskom parlamente a má aj najväčšie zastúpenie na zasadnutiach Európskej rady. K EPP patrí aj predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a viacerí členovia jej kolégia. (politico.eu, tasr)

20:56 Proruská hackerská skupina DDoSia uskutočnila od 2. do 18. decembra vlnu kybernetických útokov na belgické vládne inštitúcie. Žiadny z takmer 1 250 útokov typu však DDoS nebol úspešný. S odvolaním sa na vyhlásenie bezpečnostnej spoločnosti Secutec, ktorá monitoruje kritickú infraštruktúru v Belgicku, o tom v piatok informovala agentúra Belga.

Skupina DDoSia svoje útoky zameriava na členské štáty NATO a krajiny, ktoré výrazne podporujú Ukrajinu. V decembri spoločnosť Secutec zaznamenala 40 DDoS útokov na webovú stránku dolnej komory federálneho parlamentu, 30 valónskeho parlamentu a niekoľko desiatok na webové stránky provincií Limburg a Antverpy. Útokom čelili aj energetické a jadrové spoločnosti.

„V novembri bol dôraz najmä na miestnu a provinčnú samosprávu, zatiaľ čo v decembri sa zameranie presunulo na federálne inštitúcie a kritickú infraštruktúru,“ uviedol výkonný riaditeľ spoločnosti Secutec Geert Baudewijns. Cieľom útokov bolo narušiť základné služby v Belgicku a maximalizovať účinok útokov.

Spoločnosť Secutec upozornila, že počet DDoS útokov v decembri v porovnaní s novembrom vzrástol o viac ako 190 percent.

DDoS útoky sú relatívne jednoduché a útočník pomocou množstva zariadení posiela veľké množstvo požiadaviek na cieľový server, čím ho spomalí prípadne úplne znefunkční. „Hoci DDoS útoky ovplyvňujú predovšetkým dostupnosť webových stránok a online služieb, ich cieľom je jednoznačne narušiť základné služby v Belgicku,“ uzatvára Baudewijns. (belga.be, tasr)

20:34 Ukrajinský minister financií Serhij Marčenko v piatok vyhlásil, že pôžička Európskej únie vo výške 90 miliárd eur nestačí na úplné pokrytie finančných potrieb Ukrajiny. Partnerov Kyjeva preto vyzval, aby pokračovali v rokovaniach o tzv. reparačnej pôžičke.

Podľa Marčenka je reparačná pôžička systémové a dlhodobé riešenie, ktoré zaistí udržateľnosť obranných schopností a ochráni Európu pred budúcimi konfliktmi. V prejave k ministrom financií krajín skupiny G7 Marčenko upozornil, že dôsledky možnej porážky Ukrajiny by pre Európu boli oveľa vážnejšie než riziká spojené so spustením mechanizmu reparácií.

Lídri EÚ sa v noci na piatok na zasadnutí Európskej rady dohodli, že Únia poskytne Ukrajine na roku 2026 a 2027 bezúročnú pôžičku vo výške 90 miliárd eur. Európska komisia si túto sumu požičia za výhodné úrokové sadzby na kapitálových trhoch a následne tieto peniaze požičia Ukrajine. Ručiť bude svojím rozpočtom. Ku garanciám sa však nepripoja Česko, Maďarsko a Slovensko, ktoré si vyjednali výnimku.

Nemecký kancelár Friedrich Merz na summite nepresadil svoj návrh, aby sa na pomoc Ukrajine použili zmrazené ruské aktíva v hodnote 210 miliárd eur. Proti tomu boli najmä Francúzsko a Taliansko. Väčšina z týchto aktív je uložená vo finančnej inštitúcii Euroclear sídliacej v Belgicku, ktoré na ne nechce siahnuť pre obavy z odvetných krokov Ruska. To sa vyhrážalo, že by mohlo siahnuť na peniaze súkromných investorov a spoločností zo západných krajín. (tasr, reuters)

17:25 Ruský minister Sergej Lavrov kritizoval návrh na vytvorenie mnohonárodných síl na dohliadanie na akúkoľvek potenciálnu mierovú dohodu na Ukrajine a označil ho za hrozbu pre Rusko. Informovala o tom agentúra AFP.

„Nejde ani tak o bezpečnosť, ako skôr o ďalší bezostyšný, povedal by som, drzý pokus o zavedenie vojenskej kontroly nad ukrajinským územím s cieľom využiť ho ako odrazový mostík na ohrozenie Ruska,“ vyhlásil Lavrov počas návštevy Káhiry, kde sa zúčastňuje na Fóre partnerstva Ruska a Afriky.

Mnohonárodné sily by podľa predstáv európskych lídrov mali byť súčasťou „robustných bezpečnostných záruk“ Spojených štátov a Európy pre Ukrajinu a mali by byť zamerané na dohliadanie, či Rusko prípadnú mierovú dohodu dodržiava. USA a Európa chcú tiež Ukrajine pomôcť s vybudovaním armády, ktorá by v mierových časoch mala 800 000 vojakov a v prípade potreby by dokázala opäť brániť svoje územie.

V súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami Lavrov uviedol, že vzhľadom na súčasné postoje Európy nevidí potrebu jej zapojenia do dialógu, ktorý o urovnaní konfliktu na Ukrajine vedú Rusko a USA.

Doplnil, že rusko-americký dialóg sa opiera o dohody, ktoré vzišli zo schôdzky prezidentov USA a Ruska – Donalda Trumpa a Vladimira Putina – na Aljaške. Podľa Lavrova niet dôvodu, aby americká administratíva od tejto dohodnutej pozície odstúpila.

Druhá ministerská konferencia Fóra partnerstva Rusko-Afrika sa v piatok a sobotu v Káhire koná za účasti ruských a afrických diplomatov, ktorí hodnotia stav bilaterálnych a multilaterálnych vzťahov a majú definovať ich perspektívy.

17:19 Osobitný vyslanec amerického prezidenta Steve Witkoff sa v piatok v Miami stretne s poradcami pre národnú bezpečnosť Ukrajiny a krajín zoskupenia E3 – Británie, Francúzska a Nemecka. S odvolaním sa na dva zdroje o tom v piatok informoval portál Axios, píše TASR.

Witkoff a ďalší americký vyslanec Jared Kushner sa počas nadchádzajúceho víkendu stretnú v Miami aj s ruskou delegáciou, povedal pre agentúru Reuters predstaviteľ Bieleho domu.

V súčasnosti prebiehajú snahy o dosiahnutie dohody, ktorá by ukončila už takmer štyri roky trvajúcu vojnu Ruska na Ukrajine.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok oznámil, že ukrajinská a americká delegácia budú v piatok a v sobotu (19. a 20. decembra) rokovať v Spojených štátoch o ukončení vojny. Tieto delegácie rokovali aj v pondelok v Berlíne, pričom prítomní boli i viacerí európski lídri. Podľa Zelenského tieto rozhovory „neboli jednoduché, ale boli produktívne“.

Americký prezident Donald Trump podľa správy stanice Sky News pred americko-ruským stretnutím vyhlásil, že sa „k niečomu blížia“.

„Dúfam, že sa Ukrajina rýchlo pohne, pretože Rusko je tam,“ povedal Trump vo štvrtok novinárom v Oválnej pracovni, pričom zrejme odkazoval na nedávne zisky ruskej armády na bojisku. Zdržania by podľa neho mohli spôsobiť zmenu postoja Ruska. „Vždy, keď to príliš naťahujú, Rusko zmení svoj názor,“ konštatoval. „Existuje šanca, že sa nám to podarí dokončiť, možno čoskoro,“ dodal.

17:05 V severozápadnej časti Turecka sa zrútil dron, informovali o tom v piatok turecké médiá. Ministerstvo vnútra uviedlo, že podľa prvotných zistení ide zrejme o ruský dron Orlan-10. Agentúra AFP konštatuje, že k zrúteniu došlo po sérií incidentov v Čiernom mori súvisiacich s vojnou medzi Ruskom a Ukrajinou, píše TASR.

Turecká tlačová agentúra DHA uviedla, že bezpilotné lietadlo objavili neďaleko mesta Izmit vzdialeného približne 30 kilometrov južne od pobrežia Čierneho mora.

Miestne úrady začali vyšetrovanie s cieľom zistiť pôvod a typ dronu, ktorý bol pri náraze poškodený. Niektorí experti sa podľa AFP domnievajú, že ide o ruskú výrobu.

K pôvodu dronu sa na sociálnej sieti X vyjadrilo turecké ministerstvo vnútra. „Dnes (v piatok) bolo nájdené bezpilotné lietadlo…ktoré je podľa prvotných zistení považované za ruský typ Orlan-10 používaný na prieskum a sledovanie,“ uviedlo ministerstvo.

Turecké stíhačky F-16 v pondelok zostrelili dron blížiaci sa k vzdušnému priestoru Turecka smerom od Čierneho mora. K podobným incidentom došlo aj predtým. Ukrajina tvrdí, že jej námorné drony zasiahli 28. novembra dva tankery a následne 2. decembra loď plaviacu sa k tureckému prístavu Sinop. Loď tureckej spoločnosti Cenk Denizcilik bola minulý piatok vážne poškodená pri ruskom útoku na prístav Čornomorsk v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny. K tomuto útoku prišlo len niekoľko hodín po telefonáte tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom.

Erdogan v sobotu upozornil, že Čierne more by sa nemalo stať „oblasťou konfrontácie“ medzi Ruskom a Ukrajinou. Ministerstvo obrany v reakcii na spomínané incidenty vo štvrtok upozornilo Rusko a Ukrajinu, aby venovali väčšiu pozornosť bezpečnosti v Čiernom mori.

16:43 Poľský premiér Donald Tusk v piatok krátko po svojom návrate z Bruselu prijal na Úrade vlády vo Varšave ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Pred médiami Tusk vyhlásil, že po poskytnutí pôžičky 90 miliárd eur a zmrazení ruských aktív je pozícia Ukrajiny voči Rusku oveľa lepšia, informuje varšavský spravodajca TASR.

„Máte silnejšie karty. Viem, že nehráte karty, ako ste raz povedali. Pamätáte sa na to. Ale s nami máte určite silnejšie karty,“ povedal Tusk a vyjadril svoju spokojnosť so závermi summitu EÚ. „Splnili sme to, čo sme sľúbili,“ dodal, aj keď uznal, že sa dalo dosiahnuť aj viac.

Podľa Zelenského sa Rusko snažilo rozhodnutie európskych lídrov o pôžičke pre Ukrajinu oddialiť, čo sa mu nepodarilo. „Myslím si, že Európa ukázala vodcovstvo, a to je veľmi dôležitý a pevný postoj. Ďakujem, že ste nás podporili,“ povedal Zelenskyj.

Líder Ukrajiny dodal, že nezávislosť oboch krajín je kľúčová a že Rusko sa obáva silného poľsko-ukrajinského spojenectva. „Musíme voči sebe prejaviť maximálne pochopenie a trpezlivosť,“ doplnil Tusk.

15:36 Český prezident Petr Pavel ocenil, že krajiny EÚ našli na summite v Bruseli zhodu na finančnej pomoci Ukrajine. Podľa neho by však bolo správne, aby sa ČR spolu s ostatnými krajinami za osud Európy zaručila.

Čítajte viac Pavel skritizoval postoj vlády k pomoci Ukrajine: Česko by sa malo za osud Európy zaručiť spolu s partnermi

15:20 Poľsko posilňuje spoluprácu s Tureckom v oblasti obrany a buduje systém ochrany proti dronom. Minister obrany Wladyslaw Kosiniak-Kamysz v stredu oznámil podpis troch zmlúv, vrátane dohody s tureckou spoločnosťou Aselsan o dodávke systémov rádioelektronického boja v hodnote približne 2 miliardy zlotých (475 miliónov eur). Projekty sú súčasťou plánov na zvýšenie schopnosti Poľska v oblasti rozpoznania a neutralizácie dronov, informuje varšavský spravodajca TASR.

Minister zdôraznil, že spolupráca s Tureckom nadväzuje na jeho nedávnu návštevu Ankary a je dôkazom posilňovania južného vektora bezpečnostnej architektúry Poľska. „Turecko sa počas 20 rokov z krajiny, ktorá 80 percent výzbroje kupovala v zahraničí, stalo výrobcom 80 percent zbraní vo vlastnej réžii,“ povedal. Poľský rezort obrany sa podľa jeho slov chce inšpirovať tureckým modelom rozvoja obranného priemyslu.

Okrem kontraktu s Aselsanom podpísalo Poľsko zmluvu so švédskym koncernom Saab na dodávku systému elektronického prieskumu a s poľskou firmou Autocomp Management na výrobu šiestich simulačných zariadení pre výcvik posádok tankov Leopard 2. Kosiniak-Kamysz označil tieto projekty za súčasť budovania integrovaného systému obrany štátu a uviedol, že patria medzi viac než 200 modernizačných zmlúv v hodnote 250 miliárd zlotých (59,4 mld. eur).

Minister dodal, že Poľsko vytvára obrannú infraštruktúru zameranú na severný aj južný smer spolu so Švédskom, Fínskom a pobaltskými štátmi na severe a s Tureckom a Rumunskom na juhu ako oporu pre bezpečnosť krajiny a NATO.

14:26 Rusko je neoimperialistickou krajinou, ktorá predstavuje ohrozenie pre Ukrajinu aj Európu, uviedol v piatok vo Varšave poľský prezident Karol Nawrocki po stretnutí s ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským. Podľa Zelenského bez nezávislej Ukrajiny bude Rusko pokračovať v expanzii do Poľska. Na stretnutí sa hlavy štátov rozprávali o vojenskej a diplomatickej podpore, ekonomickej spolupráci aj konfliktných otázkach poľsko-ukrajinskej histórie, informuje varšavský spravodajca TASR.

Podľa Nawrockého varovalo Poľsko pred ruskou hrozbou západné štáty už skôr, avšak nestretlo sa s pochopením. „Ruské ohrozenie nezačalo v roku 2022. Pamätáme si slová zosnulého prezidenta Lecha Kaczyňského, ktorý ich vyslovil z obáv o Poľsko a o celý región, a ktoré neboli vypočuté v časti krajín západnej Európy,“ povedal Nawrocki o vyjadrení Kaczyňského, ktorý po ruskom vpáde do Gruzínska varoval, že ďalšia na rade bude Ukrajina a po nej Poľsko.

Nawrocki vyhlásil že Rusko dlhodobo porušuje medzinárodné právo a destabilizuje Európu prostredníctvom vojenských aj hybridných útokov. Poľsko preto podľa neho naďalej podporuje sankcie voči Moskve, využitie zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny a zintenzívnenie diplomatického tlaku.

Zelenskyj poďakoval Poľsku za dlhodobú podporu a vyhlásil, že nezávislosť oboch krajín je dôležitá pre slobodu a stabilitu v Európe. Uviedol, že Ukrajina je pripravená zdieľať svoje skúsenosti v oblasti ochrany proti dronom a rozvíjať spoluprácu s Poľskom v oblasti zbrojárskej výroby. „Je veľmi dôležité, aby sme spolupracovali, podporovali sa navzájom a koordinovali naše úsilie v obrane Európy, v obrane našich ľudí a našich národov,“ povedal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident zároveň privítal závery summitu lídrov štátov EÚ, podľa ktorých Ukrajina získa pôžičku 90 miliárd eur. „Ak Rusko bude pokračovať vo vojne a práve také signály teraz počúvame, tieto prostriedky použijeme, samozrejme, na obranu. Ak však svet prinúti Rusko zastaviť vojnu, potom tieto prostriedky využijeme výlučne na obnovu krajiny,“ vyjadril sa Zelenskyj

Prezidenti diskutovali aj o energetickej spolupráci vrátane rozšírenia dodávok cez terminál LNG v Svinoústí, ako aj o zapojení poľských firiem do povojnovej obnovy Ukrajiny. Diskutovali tiež o potrebe pokračovať v prácach na exhumáciách obetí Volyňského masakru a o spolupráci poľského a ukrajinského Inštitútu pamäti národa.

13:58 Rusko od roku 2022 naverbovalo do boja proti Ukrajine 202 indických občanov, uviedlo indické ministerstvo zahraničných vecí.

Podľa dostupných informácií sa vďaka „koordinovanému úsiliu vlády“ vrátilo 119 občanov, ktorí dosiahli svoje predčasné prepustenie z ruskej armády.

Podľa ruskej strany je 26 ľudí považovaných za mŕtvych a sedem je nezvestných. Indická vláda v súčasnosti pracuje na predčasnom prepustení a návrate domov ďalších 50 občanov.

Taktiež bolo možné vrátiť pozostatky 10 indických občanov zabitých vo vojne Ruska proti Ukrajine a vykonaná bola kremácia dvoch zosnulých.

**13:30 Nový český minister obrany a vicepremiér za SPD Jaromír Zůna zdôraznil, že Česko stojí na strane Ukrajiny a agresorom je Rusko. Uviedol to počas toho, ako predstavil víziu ďalšieho smerovania svojho rezortu. Jeho prioritou je protivzdušná obrana.

Čítajte viac Nový český minister obrany Zůna: Podpora Ukrajiny bude pokračovať, Rusko je agresor

11:35 Rusko odovzdalo Ukrajine 1 000 tiel jej zabitých vojakov, oznámil dnes ruský vyjednávač Vladimir Medinskij na svojom účte na telegrame. Ukrajina Rusku podľa neho odovzdala pozostatky 26 ruských vojakov. Ukrajinská strana potvrdila, že telá dostala.

Medinskij tiež napísal, že sa to stalo v rámci dohôd, ktoré znepriatelené krajiny uzavreli v Istanbule. Ďalšie podrobnosti nezverejnil. V jeho príspevku sú fotografie ľudí v ochranných bielych kombinézach stojacich pri otvorených prívesoch kamiónov.

Ukrajinský koordinačný štáb podľa RBK-Ukrajina potvrdil, že sa na Ukrajinu vrátilo 1003 tiel, o ktorých ruská strana tvrdí, že patria príslušníkom ukrajinských ozbrojených síl.

Výmeny vojnových zajatcov a návrat tiel padlých vojakov boli jediným výsledkom niekoľkých kôl rokovaní, ktoré spolu zástupcovia oboch znepriatelených krajín počas tohto roka viedli v Istanbule.

11:11 Juhoukrajinská Odesa v noci na dnes čelila ďalšiemu rozsiahlemu ruskému útoku, hlási na platforme Telegram šéf regionálnej vojenskej správy Oleh Kiper. Zničený je bližšie neurčený objekt energetickej infraštruktúry. V časti ruskej Rostovskej oblasti sú v dôsledku dronového útoku problémy s dodávkami elektriny, uviedli úrady v regióne susediacom s okupovanými časťami Ukrajiny.

V Odese sú po ruskom útoku bez dodávok elektriny, vody i tepla obyvatelia jedného sídliska. Inde tlaková vlna poškodila okná v päťposchodovom dome. Zranenia utrpel jeden človek. V minulých dňoch boli v tomto meste pri Čiernom mori po ruských útokoch bez elektriny niekoľko dní desiatky tisíc ľudí. „Nepriateľ cielene útočí na životne dôležité objekty a snaží sa destabilizovať život mesta,“ poznamenal dnes Kiper.

Ukrajinské ministerstvo energetiky podľa RBK-Ukrajina informovalo, že po nočných ruských útokoch je v Odeskej oblasti bez elektriny 73 000 odberných miest, ďalších 26 000 v Dnepropetrovskej oblasti.

Rusko v Odeskej oblasti zasiahlo tiež železničnú infraštruktúru, uviedol podľa serveru Ukrajinska pravda šéf ukrajinských železníc Oleksandr Percovskyj. Škody vznikli na bližšie neurčenej stanici, jedna signalistka utrpela zranenia a bola prevezená do nemocnice.

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na dnes zneškodnila 108 zo 160 ruských dronov, uviedlo letectvo. Bez ďalších podrobností tiež ohlásilo, že 47 bezpilotných lietadiel zasiahlo 23 miest.

V Rostove nad Donom na juhozápade Ruska bolo pri ukrajinskom dronovom útoku poškodené vedenie vysokého napätia. Obyvatelia jednej zo štvrtí a priemyselné podniky na západe mesta sú bez dodávok elektriny, informoval podľa BBC gubernátor Rostovskej oblasti Jurij Sljusar. V Taganrogu ležiacom pri Azovskom mori sú poškodené štyri rodinné domy, horeli tri autá.

Podľa analýzy telegramového kanála Astra ukrajinské drony zaútočili na tepláreň v meste Oriol na západe Ruska, kvôli čomu je narušené zásobovanie mesta teplom. O útoku na tepláreň najskôr informovali miestni obyvatelia, neskôr gubernátor regiónu Andrej Klyčkov potvrdil, že bola poškodená „komunálna infraštruktúra“, konkrétne informácie však nezverejnil. Neskôr oznámil, že v jednej štvrti dnes školy a škôlky pre obmedzenie dodávok tepla zostanú zatvorené.

V Togliatti v Samarskej oblasti sa cieľom útoku podľa Astry stal závod Toľjattiazot, v ktorom vypukol požiar. Firma patrí medzi desať najväčších výrobcov amoniaku na svete.

Ruské ministerstvo obrany dnes ráno informovalo, že jeho protivzdušná obrana počas uplynulej noci zostrelila 94 ukrajinských dronov.

10:48 Poľský prezident Karol Nawrocki v piatok predpoludním prijal ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na jeho prvej oficiálnej návšteve vo Varšave od poľských prezidentských volieb. Súčasťou privítania bola vojenská prehliadka a na poľskom prezidentskom paláci sú vyvesené ukrajinské vlajky, informuje varšavský spravodajca TASR podľa agentúry PAP.

Prezidenti oboch krajín sa najprv stretnú na rokovaní medzi štyrmi očami a následne prebehnú diskusie za účasti celých delegácií. Podľa hovorcu poľského prezidenta Rafala Leskiewicza plánuje Nawrocki Zelenského uistiť o pokračujúcej poľskej podpore pre Ukrajinu a tiež otvoriť tému exhumácie poľských obetí Volynského masakru.

Zelensky následne navštívi Sejm a plánované je aj jeho stretnutie s premiérom Donaldom Tuskom.

10:25 Podpora Ukrajiny bude pokračovať, Česko stojí na jej strane, agresorom je Rusko, povedal na dnešnej tlačovej konferencii vicepremiér a nový český minister obrany Jaromír Zůna (za SPD). Považuje však za potrebné hľadať optimálne cesty podpory napadnutej krajiny. SPD, ktorá nominovala Zůnu do kabinetu ANO, SPD a Motoristov, presadzuje ukončenie posielania peňazí na Ukrajinu aj českej muničnej iniciatívy.

O jej osude podľa ministra obrany Zůnu rozhodne vláda ako celok. V zásade ju nikto nespochybňuje, ide však o to, aký bude proces jej riadenia a ako ďalej pokračovať, povedal Zůna novinárom na tlačovej konferencii k svojim plánom na ministerstve.

Muničnú iniciatívu, prostredníctvom ktorej dodávajú spojenci Ukrajine delostreleckú muníciu, pred voľbami silno kritizoval terajší premiér Andrej Babiš (ANO), sľuboval ju zrušiť. Rovnaký postoj zastáva koaličná SPD. Zůna nedávno po rokovaní s prezidentom ČR Petrom Pavlom uviedol, že považuje za legitímnu požiadavku na posúdenie iniciatívy.

Čítajte viac V Bruseli sa zišla visegrádska trojka, povedal Orbán po summite. Podľa Fialu Česko po boku Slovenska a Maďarska stratí dôstojnosť, rešpekt aj peniaze

9:55 Premiér Andrej Babiš (ANO) sa podľa jeho predchodcu Petra Fialu (ODS) na úrovni EÚ stavia po boku Slovenska a Maďarska. Česko v tomto novom kurze zahraničnej politiky stratí dôstojnosť, rešpekt a nakoniec aj peniaze, uviedol Fiala na sieti X v reakcii na to, že sa ČR, Maďarsko a Slovensko nepripoja ku garanciám spojeným s pôžičkou EÚ vo výške 90 miliárd eur v prospech Ukrajiny.

Dohodu o pôžičke oznámil po mnohohodinovom rokovaní na summite EÚ v Bruseli predseda Európskej rady António Costa. Za pôžičku sa zaručí 24 štátov EÚ. Ďalej budú pokračovať práce na využití takzvanej reparačnej pôžičky pre Ukrajinu zabezpečenej zmrazenými ruskými aktívami, uvádza sa v záveroch z rokovania, ktoré podporilo 25 krajín, teda dvadsaťsedmička bez Maďarska a Slovenska.

Končiaci šéf ODS Fiala uviedol, že Babiš minulý týždeň sľuboval nerobiť politiku podľa maďarského a slovenského premiéra Viktora Orbána a Roberta Fica. „Vydržalo mu to presne týždeň a hneď na prvej Európskej rade si s nimi notoval – napokon to ukazujú aj výsledky rokovaní. Česko sa postavilo po boku Slovenska a Maďarska a odmietlo podporiť záruky za financie pre Ukrajinu, ktorá stále čelí ruskej agresii,“ uviedol. Tento nový kurz zahraničnej politiky znamená, že ČR stratí dôstojnosť, rešpekt a nakoniec aj peniaze, myslí si. „A bohužiaľ mieri smerom na východ,“ dodal.

9:15 Juhoukrajinská Odesa v noci na dnes čelila ďalšiemu rozsiahlemu ruskému útoku, hlási na telegrame šéf regionálnej vojenskej správy Oleh Kiper. Zničený je bližšie neurčený objekt energetickej infraštruktúry. V časti ruskej Rostovskej oblasti sú v dôsledku dronového útoku problémy s dodávkami elektriny, uviedli úrady v regióne susediacom s okupovanými časťami Ukrajiny.

V Odese sú po ruskom útoku bez dodávok elektriny, vody i tepla obyvatelia jedného sídliska. Inde tlaková vlna poničila okná v päťpodlažnom dome. Zranenia utrpel jeden človek. V minulých dňoch boli v tomto meste pri Čiernom mori po ruských útokoch bez elektriny po niekoľko dní desiatky tisíc ľudí. „Nepriateľ cielene útočí na životne dôležité objekty a snaží sa destabilizovať život mesta,“ poznamenal dnes Kiper.

Rusko podniká koordinované útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru s cieľom ochromiť vojenský priemysel napadnutej krajiny. Účelom útokov je však podľa všetkého tiež zlomiť obyvateľov Ukrajiny, ktorí sa v zimných mesiacoch musia vysporiadať s pravidelnými odstávkami elektriny a často aj prerušením dodávok vody a tepla. Na energetické objekty v Rusku v posledných mesiacoch svoje útoky cieli aj Ukrajina.

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci na dnes zneškodnila 108 zo 160 ruských dronov, uviedlo letectvo. Bez ďalších podrobností tiež ohlásilo, že 47 bezpilotných lietadiel zasiahlo 23 miest.

V Rostove na Done na juhozápade Ruska bolo pri ukrajinskom dronovom útoku porušené vedenie vysokého napätia a obyvatelia jednej zo štvrtí a priemyselné podniky na západe mesta sú bez dodávok elektriny, informoval podľa BBC gubernátor Rostovskej oblasti Jurij Sljusar. V Taganrogu ležiacom pri Azovskom mori sú škody na piatich rodinných domoch, horeli tri autá.

Podľa analýzy telegramového kanála Astra ukrajinské drony zaútočili na tepláreň v meste Orjol na západe Ruska, narušené je kvôli tomu zásobovanie mesta teplom. O útoku na tepláreň najskôr informovali miestni obyvatelia, neskôr gubernátor regiónu Andrej Klyčkov potvrdil, že bola poškodená „komunálna infraštruktúra“, konkrétne informácie však nezverejnil. Neskôr oznámil, že v jednej štvrti dnes školy a škôlky pre obmedzenie dodávok tepla zostanú zatvorené.

V Toljtatti v Samarskej oblasti sa cieľom útoku podľa Astry stal závod Toljattiazot a vznikol v ňom požiar. Firma patrí medzi desať najväčších výrobcov amoniaku (čpavku) na svete.

Ruské ministerstvo obrany dnes ráno informovalo, že jeho protivzdušná obrana za minulú noc zostrelila 94 ukrajinských dronov.

8:00 Belgický premiér Bart de Wever po rozhodnutí európskych lídrov poskytnúť Ukrajine pôžičku vo výške 90 miliárd eur financovanú zo spoločného dlhu, a nie prostredníctvom tzv. reparačnej pôžičky zo zmrazených ruských aktív, vyhlásil, že v Európskej rade zvíťazila racionalita nad emóciami. Rozhodnutie zároveň privítali viacerí európski lídri, uviedol portál Politico. Maďarský premiér Viktor Orbán zase hovorí, že sú to vyhodené peniaze a privedú Európu bližšie k vojne.

Čítajte viac Belgický premiér o pôžičke Ukrajine: Vyhrala racionalita. Orbán tvrdí, že sme bližšie k vojne. Podľa Macrona treba obnoviť kontakty s Putinom

7:25 Ukrajina môže byť spokojná, ale ani ruský diktátor Vladimir Putin nemusí smútiť. Európska únia by mala Kyjev podporiť na ďalšie dva roky sumou 90 miliárd eur. Na ňu si EÚ spoločne požičia, pričom zárukou má byť nevyčerpaná časť súčasného sedemročného rozpočtu dvadsaťsedmičky.

Čítajte viac Ukrajina peniaze z únie dostane, ale EÚ musí ustúpiť Ficovi, Orbánovi a Babišovi (a Belgicku)

7:00 Bieloruský prezident Alexander Lukašenko oznámil rozmiestnenie ruských hypersonických rakiet Orešnik v Bielorusku. Či sú hrozbou pre Ukrajinu a NATO sa spýtal ukrajinský spravodajský portál Telegraf Pavla Lakijčuka, ktorý je šéf bezpečnostných programov v Centre pre globálne štúdie ‚Stratégia XXI‘.

Brániť sa proti balistickým raketám považuje za ťažké. Sú najväčšou hrozbou, ale zase je ich najmenej. V čase, keď existujú jednoduché a dostupné zbrane ako sú drony Šáhid, môžu spôsobiť väčšie škody. Ak dopadne jedna raketa Iskander z desiatich, spôsobí škodu. Ale keď dopadne dvesto Šáhidov z tisícky, spôsobia ešte väčšie škody" uviedol.

Čítajte viac V Bielorusku je rozmiestnená ruská raketa Orešnik, povedal Lukašenko

Protilietadlové raketové systémy Patriot a SAMP/T sú schopné zachytiť balistické strely, takže teoreticky by mohli neutralizovať Orešnik. Záleží však na type a množstve útočiacich balistických rakiet, uviedol pre Telegraf.

Európania majú prostriedky na protivzdušnú obranu, ale to, ako fungujú, závisí od počtu zbraní, ktoré ich zasiahnu. Zároveň netreba zabúdať na prvok prekvapenia, uviedol.

„Pre Európanov je podľa mňa prvok prekvapenia tým podstatným. Vôbec neočakávajú útok. Potom sa postupne rozčúlia a povedia, že to bola nehoda. Potom povedia, že to boli sondovanie. A potom povedia: 'Áno, 200 km od Varšavy havarovala raketa Ch-55 – je to strela schopná niesť jadrové hlavice. Ale je očividné, že letela nesprávnym smerom,“ hovorí expert pre Telegraf.

Kľúčovým pre protivzdušnú obranu je systém na pozorovanie a detekciu nepriateľských rakiet, prenos údajov do odpaľovacích zariadení a ich riadenie, vysvetľuje Lakijčuk.

Americký systém protiraketovej obrany Aegis, ktorý je komplexom so systémom detekcie, navádzania a ničenia, je schopný Orešnik zachytiť, ale je teraz ťažké povedať, ako bude fungovať v praxi, dodal.

Je tu aj otázka ceny. Keď podľa neho prileteli pred časom do Poľska ruské Gerbery (drony), tak Poliaci a Dáni sa ich snažili zneškodniť všetkým čo mali, okrem rakiet Patriot.

"Po odrazení útoku NATO vyhodnotilo, koľko stálo ich odrazenie a chytilo sa za hlavu. Protiopatrenia sa ukázali byť o dva rády drahšie ako prostriedky ničenia,“ konštatoval Lakijčuk.