„Je smutné, že sa k tomu takto postavila práve stredná Európa, ktorá je ohrozená agresiou a hybridnou vojnou Ruska,“ reagoval pre Pravdu Juraj Majcin, bezpečnostný analytik z bruselského Centra pre európsku politiku.
Pred rozhodnutím o pôžičke Ukrajine ste napísali, že tým, že Európa odmieta využívať ruské aktíva, nekoná ako skutočná veľmoc. Ako teda vnímate to, že EÚ na tieto peniaze zatiaľ nesiahne, ale na podporu Ukrajiny si spoločne požičia? Je to vhodný plán?
V prvom rade by som chcel povedať, že je dobré, že európski lídri v konečnom dôsledku našli riešenie. Rozdelil by som to na dve oblasti. Prvá sa týka vnútornej politiky EÚ. V jej rámci možno povedať, že sme boli svedkami úplne jasného príkladu toho, ako sa v Bruseli tvoria kompromisy. Belgické záujmy boli ošetrené, hoci ich môžeme spochybňovať alebo tvrdiť, že neboli založené na skutočných právnych základoch. (V belgickom finančnom depozitári Euroclear sa nachádza najviac zmrazených ruských aktív, no s ich využitím nesúhlasí vláda premiéra Barta De Wevera a žiada za ne od EÚ záruky, pozn. red.)
Rovnako boli vzaté do úvahy postoje krajín, ktoré chceli toto rozhodnutie blokovať, teda Slovenska, Maďarska, ale aj Česka. Tieto štáty sa nebudú podieľať na poskytnutí pôžičky Ukrajine, keďže sa využil systém posilnenej spolupráce. A Nemecko, ktoré dlhodobo vystupuje proti spoločnému dlhu, ukázalo, že vie byť flexibilné, keď je to v jeho záujme. Zabezpečenie dlhodobej finančnej stability Ukrajiny je totiž v záujme Berlína. Z hľadiska vnútornej kohézie EÚ sa teda našlo riešenie, ktoré je optimálne a typicky európske. Je to niečo horšie, než čo sme chceli, teda použitie ruských aktív, ale posunuli sme sa ďalej. Vo všeobecnosti je to pozitívna správa, hoci optimálna nie je. Druhou oblasťou je geopolitika.
Ako v jej rámci vnímate názory, že keďže sa nezrodila dohoda o využití ruských aktív, je to signál ruskému diktátorovi Vladimirovi Putinovi, že EÚ nedokáže robiť rázne rozhodnutia?
Tu vidím problém. Ide len o pôžičku vo výške 90 miliárd eur a EÚ vie tieto peniaze na svetových trhoch získať pomerne jednoducho, ak sa na tom zhodnú členské štáty. Nesiahli sme však po silnejšom finančnom nástroji, ktorým by bolo použitie zmrazených ruských aktív na krytie pôžičky pre Ukrajinu. Vyslali sme tak signál do Moskvy, že nie sme dostatočne schopní ani ochotní robiť rýchle rozhodnutia, ktoré by Rusko aj boleli a ktoré by ho možno trochu prekvapili. Myslím si, že Moskva neočakávala, že sa zrodí nejaká dohoda. Podľa mňa Kremeľ predpokladal presne to, čo sa stalo. Že si únia peniaze jednoducho požičia. Z pohľadu Moskvy je teda všetko po starom. Existuje však aj ďalší problém, a tým je postoj Washingtonu.
Ako to vníma Amerika?
V pôvodnom mierovom návrhu, ktorý predložila vláda Donalda Trumpa, bola aj časť o použití zmrazených ruských aktív na obnovu Ukrajiny v rámci fondu, z ktorého by 50 percent ziskov smerovalo do Spojených štátov. USA teda bez konzultácií so spojencami presadzovali využitie týchto peňazí, ktoré sú zablokované v Európe. Z ďalšieho kvázi mierového plánu, ktorý sa následne dohodol v Berlíne, táto časť vypadla. Trumpova vláda však aj tak vytvárala tlak najmä na Taliansko a ďalších spojencov, aby využitie zmrazených aktív neprešlo, keďže s nimi mala iné plány. Myslím si, že to, čo sa stalo, bude Trump vnímať ako ďalšiu kapituláciu EÚ.
Čítajte viac Bolo NATO blízko k vojne s Ruskom? Pre Pravdu odpovedal exšéf aliancie Jens Stoltenberg
Ak to zhrniem, dohoda sa dá považovať za úspech fungovania vnútorných mechanizmov únie, keďže sa našiel kompromis. Geopoliticky ju však považujem za neúspech.
Kyjev rozhodnutie privítal. Myslíte si, že Ukrajine záležalo na tom, aby sa použili ruské aktíva? Ukrajine až tak nezáležalo na tom, odkiaľ peniaze prídu. Medzinárodný menový fond rátal s tým, že vojna bude trvať oveľa kratšie. Preto sme sa dostali do situácie, že pôžička, ktorú Kyjev má, vyprší začiatkom roka. Ukrajina by sa síce chcela vrátiť na kapitálové trhy, no to sa, žiaľ, nedá, keďže vojna pokračuje a Kyjev nevypláca veriteľov. Prioritou preto bolo čo najrýchlejšie získať financie. Samozrejme, Ukrajina by uvítala, keby sa použili ruské aktíva, pretože by to bol oveľa silnejší geopolitický signál, ako som už spomenul. Myslím si však, že Kyjev je v konečnom dôsledku spokojný.
Za pôžičku nebudú ručiť Slovensko, Česko a Maďarsko. Bratislava a Budapešť ani nepodporili závery summitu k Ukrajine. Ako hodnotíte takéto postoje?
Postoj Slovenska, Česka a Maďarska hodnotím veľmi negatívne. Bratislava, Budapešť a najnovšie aj Praha hovoria, že na vojenské účely nemá ísť Ukrajine ani cent, hoci chcú pomáhať humanitárne. Myslím si však, že ide o ďalší príklad, keď sa tieto krajiny dobrovoľne izolujú. Je smutné, že sa takto zachovala práve stredná Európa, ktorá je ohrozená ruskou agresiou a hybridnou vojnou. Nechce sa podieľať na dohodnutom mechanizme, hoci sa k nemu pripojili aj krajiny ako Portugalsko či Španielsko, ktoré sú od ohniska vojny oveľa ďalej. Je to absurdné. Treba to spojiť aj s tým, že na nedávnom summite východného krídla NATO Slovensko a Maďarsko chýbali. Bol to ďalší zlý geopolitický signál, že v tomto regióne existuje finančná a bezpečnostná diera. Myslím si, že to ešte bude mať dohru a ide o negatívny odkaz pre našich spojencov.
Na druhej strane sa však Slovensko, Česko a Maďarsko prezentujú takmer ako víťazi summitu. Je to tak?
Ide skôr o politický signál smerom dovnútra krajín. Ostatné štáty môžu byť spokojné, že sa problémy napokon podarilo vyriešiť. Peniaze pre Ukrajinu však v konečnom dôsledku pôjdu z európskeho rozpočtu. Myslím si tiež, že debata o využití zmrazených ruských aktív sa ešte vráti na stôl – možno aj v rámci nového návrhu zo strany Spojených štátov.
