Kým ich rovesníčky v iných krajinách riešia maturity, plesy či sociálne siete, osemnásťročné Dánky začínajú dostávať listy od ministerstva obrany. Jedna z nich pre britský denník The Times priznala, že myšlienka možného povolania ju desí a vyvoláva strach aj medzi jej kamarátkami, všíma si český iDnes.
Nové pravidlá platné od júla znamenajú zásadnú zmenu: každá žena, ktorá dosiahne 18 rokov, je automaticky zaradená do odvodového systému, rovnako ako muži. Kým doteraz mohli ženy vstúpiť do armády len dobrovoľne, minulý rok tvorili asi štvrtinu všetkých regrútov.
Rozhodnutie súvisí s ruskou agresiou a so zvyšovaním obranných výdavkov v krajinách NATO. Podľa plukovníka Kennetha Strøma je cieľom reforiem reagovať na aktuálnu bezpečnostnú situáciu a zvýšiť počet regrútov z približne 4 000 na 7 500 ročne, čím sa má posilniť obranyschopnosť krajiny.
Samotný odvod funguje ako lotéria. Okolo osemnástych narodenín dostanú mladí ľudia pozvanie na tzv. Deň obrany, na ktorom je účasť povinná. Jeho ignorovanie môže viesť k pokute a v krajnom prípade aj k nútenému predvedeniu políciou.
Počas Dňa obrany absolvujú uchádzači testy a zdravotnú prehliadku. Následne si žrebujú číslo – tí s nízkym číslom majú veľkú šancu, že budú povolaní, ak sa nenaplní potrebný počet dobrovoľníkov.
Veliteľ Sune Lund upozorňuje, že práca s brancami nie je jednoduchá. Armáda musí preveriť ich psychickú aj fyzickú odolnosť, keďže vojenský výcvik znamená výraznú zmenu životného štýlu.
Kým niektoré mladé ženy majú z povinnej služby obavy, iné ju vítajú. Dvadsaťročná Katrine, ktorá sa prihlásila dobrovoľne, považuje zapojenie žien do obrany za spravodlivé a nevyhnutné v súčasnej globálnej situácii. Podobne aj jej kolegyňa Anne Sofia verí, že hoci budú niektoré dievčatá sklamané, iné môžu byť príjemne prekvapené.
Podľa študentky Celiny Frost Zachowergezovej môže väčší počet žien v armáde zmeniť jej vnímanie ako čisto mužského prostredia a zároveň pripomenúť vážnosť bezpečnostných hrozieb.
Zvýšený počet brancov však prináša aj praktické problémy. Armáda musí riešiť nedostatok ubytovacích kapacít, výstroja či otázky bezpečnosti v zmiešaných kolektívoch. Preto bude potrebné investovať aj do novej infraštruktúry.
Dánsko sa týmto krokom zaradilo k Nórsku a Švédsku, no na rozdiel od nich zaviedlo úplne rovnakú a plošnú povinnú vojenskú službu pre ženy aj mužov.
