„Chudoba pre Rusov nie je kolaps, budú pripravení to vydržať. Kolapsom pre nich je neschopnosť ovplyvňovať globálnu politiku. Kolapsom pre nich je uvedomenie si, že už nie sú globálnou veľmocou,“ povedal Andrusiv podľa webu gazeta.ua.
Tvrdí, že práve obava zo zosunutia sa z pozície veľmoci bola podľa neho hlavnou motiváciou, prečo Putin vojnu rozpútal. Jeho cieľom nebolo len územie Ukrajiny, ale snaha o návrat Ruska medzi globálnych hráčov.
Čítajte viac Rusov už bolí Putinova vojna, štát z nich žmýka čoraz viac rubľov. Je to obor na hlinených nohách, tvrdí analytik Mesík
Politológ upozorňuje, že ruská ekonomika začína pociťovať systémové problémy. Jej rast sa má v tomto roku pohybovať len okolo 0,5 až 0,7 %, zatiaľ čo vlani to bolo približne štyri percentá. Najväčší výrobca tankov Uralvagonzavod prepúšťa až polovicu zamestnancov a zisky kľúčových energetických firiem prudko klesajú.
Čítajte viac Expert z Kyjeva tvrdí, že pred vpádom Rusov na Ukrajinu na jej území operovala maďarská tajná služba
Podľa Andrusiva sankcie prinášajú výsledky najmä v dlhodobom horizonte a ich účinky sa začínajú prejavovať práve teraz. Rusko pritom čelí klesajúcim príjmom z ropy a plynu, rastúcim cenám a znižovaniu finančných stimulov pre vojakov. Zároveň by Moskva musela znovu financovať masívnu mobilizáciu a výrobu drahej vojenskej techniky.
Ako historickú paralelu uvádza Britániu po druhej svetovej vojne, ktorá síce vyšla z konfliktu víťazne, no stratila postavenie impéria a na desaťročia upadla do stagnácie. Podľa neho hrozí Rusku podobný scenár – nie okamžitý rozpad, ale dlhodobé oslabenie a návrat na regionálnu úroveň.
Kľúčovým mesiacom má byť marec, keď sa Putin podľa Andrusiva bude musieť rozhodnúť. Buď vyhlási víťazstvo po obsadení Donbasu a zmieri sa s úlohou regionálnej mocnosti, alebo pristúpi na mier s cieľom obnoviť vzťahy so Západom. „Realisticky sa o osude vojny rozhodne práve v marci,“ uzatvára politológ.
