Šéf Bieleho domu sa v nedeľu stretol vo svojom floridskom sídle Mar-a-Lago s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a hovorili o ukončení vojny. Trump síce úplne nepochopiteľne tvrdil, že Rusko chce, aby bola Ukrajina úspešná, no schôdzka prebehla pomerne hladko, hoci nepriniesla žiadne zásadné výsledky.
Moskva však vzápätí vyhlásila, že Kyjev desiatkami dronov zaútočil na rezidenciu šéfa Kremľa Vladimira Putina v Novgorodskej oblasti. Ruský diktátor o tom informoval Trumpa a ten reagoval, že ho to nahnevalo.
Putin už v roku 2014 bezdôvodne rozpútal vojnu proti Ukrajine a 24. februára 2022 spustil celoplošnú inváziu. Z hľadiska medzinárodného práva je ruský vládca pre Kyjev legitímnym vojenským cieľom a Rusko sa viackrát pokúsilo zabiť Zelenského.
Zároveň však platí, že keby sa Ukrajina rozhodla Putina zlikvidovať, takmer určite by to viedlo k zásadnej eskalácii vojny. Je tiež isté, že Kyjev by za takýto krok čelil kritike spojencov.
Drony, ktoré nikto nevidel
Všetko však nasvedčuje tomu, že dronový útok na novgorodské sídlo vznikol len v hlavách ruských propagandistov. Prezident Zelenskyj viackrát zdôraznil, že na šéfa Kremľa nikto neútočil.
Čítajte viac Analytik: Pôžička pre Ukrajinu je dobrá správa. Na východnom krídle NATO je však diera
„Ruská falošná správa o údajnom útoku Ukrajiny na Putinovu rezidenciu pri jazere Valdaj vyzerá ako spontánna reakcia na správy o pozitívnom výsledku stretnutia Trumpa a Zelenského v Mar-a-Lago. Kremeľ zjavne dúfal, že sa schôdzka nevydarí. V snahe prispieť k takémuto výsledku sa Putin telefonicky rozprával s Trumpom krátko predtým, ako sa americký prezident stretol so Zelenským, zjavne s cieľom poštvať šéfa Bieleho domu proti Ukrajine. Keď sa ukázalo, že schôdzka nepriniesla žiadny dramatický rozkol medzi Trumpom a Zelenským, Kremeľ sa pustil do improvizácie. Dezinformačná kampaň bola vytvorená tak narýchlo, že ruské úrady nedokázali pre tento príbeh vytvoriť ani len minimálne vierohodnú fasádu,“ napísal na sociálnej sieti Bluesky Anton Šechovcov z rakúskeho Centra pre demokratickú integritu.
Podľa experta mohla Moskva aspoň zinscenovať simulovaný dronový útok, no zrejme na to nemala čas. „Alebo možno Kremeľ predpokladal, že Trump je natoľko dôverčivý, že túto správu prijme bez toho, aby sa Rusko muselo namáhať čo i len s najjednoduchšími opatreniami, ako napríklad rozoslaním falošných SMS upozornení o nálete pre obyvateľov Novgorodskej oblasti,“ dodal Šechovcov.
Rusko napokon ukázalo trosky dronu, ktorý mal údajne útočiť, či mapy trás bezpilotných lietadiel. Kyjev tvrdí, že tieto „dôkazy“ sú na smiech. Zároveň obyvatelia Novgorodskej oblasti podľa portálu Moscow Times o viac než 90 bezpilotných strojoch nič netušia a nikto nezaznamenal ani reakciu protivzdušnej obrany.
Čítajte viac Bolo NATO blízko k vojne s Ruskom? Pre Pravdu odpovedal exšéf aliancie Jens Stoltenberg
Zdá sa, že aj Trump si pomerne rýchlo uvedomil, že ruské vyhlásenia sú len súčasťou dezinformačnej šarády. Na svojej sociálnej sieti Truth Social zverejnil komentár pravicového bulvárneho denníka New York Post. Podľa novín je pravdepodobné, že Ukrajinci na šéfa Kremľa vôbec nezaútočili a celý príbeh je ukážkou toho, ako je Rusko hlavnou prekážkou mierového úsilia. Denník zároveň diktátorovi pripomenul, že práve on je posledný, kto by sa mal sťažovať.
„Je to teda fakt niečo, že Putin, ktorý už takmer štyri roky vedie brutálnu vojnu, verí, že akékoľvek násilie v jeho blízkosti si zaslúži osobitné pobúrenie. Koniec koncov, Rusko na Vianoce vypustilo na Kyjev a ďalšie mestá 131 dronov, pričom zabilo sedem civilistov,“ napísal New York Post.
Čítajte viac Mierový plán? Ukrajina a Európa musia presvedčiť Trumpa, že nechce, aby ho mal Putin vo vrecku
Denník Wall Street Journal s odvolaním sa na svoje zdroje zároveň informoval, že americké tajné služby sú presvedčené, že Ukrajinci na Putina ani jeho sídlo nezaútočili. K tomuto záveru dospela CIA a jej riaditeľ John Ratcliffe o tom oboznámil Trumpa. Noviny tvrdia, že následne americký prezident zverejnil spomínaný komentár New York Postu.
Smerom k prímeriu?
Rusko sa aj prostredníctvom dezinformačnej kampane snaží ovplyvniť diskusie o tom, ako dosiahnuť, aby na Ukrajine zmĺkli zbrane.
„To, čo vidíme, by som nenazval skutočnými mierovými rokovaniami. Dá sa však očakávať nejaká dohoda o prímerí, pravdepodobne dokonca už v prvom štvrťroku. Problémom však je, že Rusi vnímajú zastavenie bojov ako konečný bod rokovaní. Ukrajina by mala stiahnuť svoje sily z Donbasu, oficiálne uznať stratu územia a nevstúpiť do NATO. Až potom by boli Rusi pripravení dodržiavať prímerie. Hoci sú stále dosť tvrdohlaví vo svojej diplomacii v štýle Andreja Gromyka (sovietsky minister zahraničia, ktorý pre svoj štýl rokovaní dostal prezývku Pán Nie, pozn. red.), myslím si, že zbrane aspoň na nejaký čas utíchnu. Potom však uvidíme, ako rýchlo Rusi režim prímeria porušia a ako na to budú reagovať Európania a Američania,“ povedal pre Pravdu Olexander Krajev z Ukrajinskej rady pre zahraničné vzťahy – Ukrainian Prism.
