Na rozdiel od charizmatického Cháveza sa však súčasný prezident už celé roky držal pri moci najmä prostredníctvom násilia a represií. V júli 2024 sa vo Venezuele konali prezidentské voľby, v ktorých Maduro údajne získal takmer 52 percent hlasov, kým opozičný kandidát Edmundo González iba 43 percent. V skutočnosti však Maduro sfalšoval volebné výsledky, aby sa udržal pri moci.
Opozícii sa podarilo získať zápisnice z väčšiny volebných okrskov, ktoré dokazovali, že Gonzáleza uprednostnilo až 67 percent voličov, zatiaľ čo Maduro získal iba 30 percent hlasov. A to sa autokratický vládca už predtým zbavil najväčšej rivalky – obľúbenej Maríe Coriny Machadovej, neskoršej nositeľky Nobelovej ceny za mier, ktorej nedovolil kandidovať.
Medzinárodné organizácie pre ľudské práva Madurovu vládu už roky obviňujú z prenasledovania politických oponentov, ich svojvoľného zatýkania, ale aj z používania násilia a mučenia. No hoci sa v krajine konali masívne protesty proti jeho politike, Madura sa nepodarilo zvrhnúť – predovšetkým preto, lebo mu zostala verná armáda.
Podľa správy, ktorú vlani zverejnila Interamerická komisia pre ľudské práva (IACHR), chýba venezuelskému prezidentovi akákoľvek legitimita, aby zastával svoj úrad. Jeho vládnutie údajne sprevádza nielen porušovanie zákonov, no aj praktiky pripomínajúce štátny terorizmus. Autori správy upozorňujú, že prevzal kontrolu nad všetkými štátnymi inštitúciami a v krajine vládne korupcia.
Netrpia však len tí, čo s režimom nesúhlasia, ale aj bežní ľudia. Venezuela je síce bohatá na ropu, no obyvatelia z toho veľa nemajú. Vláda zle hospodári a zisky si rozdeľuje skupina vyvolených. Ekonomiku navyše tvrdo zasiahli sankcie, ktoré už v auguste 2017 uvalila prvá vláda amerického prezidenta Donalda Trumpa.
Okrem vysokej inflácie a nezamestnanosti majú ľudia problémy s chudobou, nedostatkom vody, potravín, liekov i energií. Mnohí sa preto rozhodli utiecť – od Madurovho nástupu do funkcie emigrovalo do cudziny takmer osem miliónov Venezuelčanov.
63-ročný Maduro, ktorý teraz skončil v americkom zajatí, pochádza z robotníckej rodiny. Strednú školu nedokončil, zato však získal „politické vzdelanie“ v komunistickom duchu na ročnom kurze v kubánskej Havane. Dlhé roky pracoval ako vodič autobusu v Caracase, angažoval sa v odborovom hnutí a neskôr v ľavicových organizáciách.
V politike podporoval Cháveza a v roku 1998 ho zvolili za poslanca venezuelského parlamentu. O osem rokov neskôr sa stal ministrom zahraničných vecí v októbri 2012 viceprezidentom. V tom čase ho považovali za pragmatického a zručného politika. Je druhýkrát ženatý, z prvého vzťahu má tri nevlastné deti. Tvrdí, že má rád hudbu zosnulého Johna Lennona a jeho kampane za mier a lásku.