Nakoľko vás prekvapili útoky USA vo Venezuele?
Prekvapilo ma, ako rýchlo sa Američanom podarilo odstrániť Madura. Vyzerá to tak, že ho dokázali zajať, uniesť a jednoducho odviezť z krajiny. Myslím si však, že to, kam smerovali bombové útoky, nie je vôbec prekvapujúce. Venezuelská armáda vo svojom manuáli opisuje, ako by mohol vyzerať konflikt USA s krajinou. A presne tak to bolo aj v skutočnosti. Washington vytvoril krízu, nasledovalo obdobie hybridnej vojny, blokáda, nejaké bombové útoky a potom niečo oveľa väčšie. Neočakával som však, že Američania budú schopní tak rýchlo odstrániť Madura.
O čom to svedčí? Že sa táto operácia pripravovala už dlhší čas a USA mali vo Venezuele svojich ľudí?
Áno, ale chcel by som povedať aj to, že to všetko ešte neznamená, že sa režim zrútil. Je to masívna štruktúra, ktorú tvorí politický systém, a jeho veľmi dôležitou súčasťou je armáda. Hoci to teraz vyzerá tak, že režim má slabé miesta. Ukázalo sa to už nedávno, keď z Venezuely unikla opozičná líderka María Corina Machadová a v Osle si prevzala Nobelovu cenu za mier. A to, že Američania zadržali Madura, je obrovská vec. Neviem, či bol prezident aj trochu samoľúby, pretože si myslel, že sa to nestane. V posledných dňoch ho natáčali, ako tancuje a stretáva sa s ľuďmi. Pravdepodobne sa usiloval ukázať, že má všetko pod kontrolou. Uvidíme, ako budú USA postupovať ďalej. Samozrejme, ide o obrovskú mocenskú asymetriu. Venezuelčania vedia, že sa nikdy nemôžu porovnávať s Američanmi. Ale môžu sa pokúsiť prežiť. Viac-menej rovnakým spôsobom, ako to dokázala Kuba.
Čítajte viac Trump: Venezuelu už vedie doterajšia viceprezidentka a chce spolupracovať s USA. Tá tvrdí, že Maduro je jedinou hlavou štátu (online)
Je to špekulácia, ale keďže ho zadržali tak rýchlo, predpokladáte, že Američanom poskytoval informácie o Madurovi niekto z jeho blízkeho okolia?
Možné to je, hoci ide naozaj len o špekuláciu. V mojej politologickej doktorandskej práci som sa zaoberal transformáciou venezuelskej armády. USA sa po roku 2000 v rámci doktríny prezidenta Georgea Busha pokúsili odstrániť Huga Cháveza. Teraz však prišla doktrína Donalda Trumpa, ktorá je ešte oveľa tvrdšia. Chcem povedať to, že viac ako 20 rokov sme boli vo Venezuele v rámci ozbrojených síl svedkami zatýkania. Najmä v období rokov 2017 až 2019 sme v krajine každé dva mesiace videli nejakú vzburu v kasárňach. Následne dostala silná kontrarozviedka za úlohu zabezpečiť, aby bola armáda pod dôkladným dohľadom. V podstate sa predpokladalo, že v ozbrojených silách budú ľudia, ktorí podniknú kroky proti režimu. Od covidovej pandémie som však nevidel žiadny výrazný zdroj nestability v armáde. No keď sa sa vrátim k vašej otázke, možno tam predsa len existuje nejaké slabé miesto.
Spomenuli ste, že to, čo sa deje, ešte nemusí znamenať pád vlády vo Venezuele. Maduro je však mimo hry – kto sú teda momentálne najdôležitejší ľudia režimu?
Samozrejme, všetky oči sú upreté na viceprezidentku Delcy Rodríguezovú a tiež na ministra vnútra Diosdada Cabella, ktorý je civilnou dvojkou režimu. Ďalej je tu minister obrany Vladimir Padrino López, no v jeho prípade momentálne presne nevieme, kde sa nachádza. Toto sú ľudia, ktorí majú s najväčšou pravdepodobnosťou dostatočnú politickú silu na to, aby režim ďalej viedli. Ak by sa dostali mimo hry, pravdepodobne by nastúpil niekto vysokopostavený z armády.
Je to, čo sa stalo, porušením medzinárodného práva?
Úprimne povedané, nič z toho, čo USA vo Venezuele robia, nie je v súlade s medzinárodným právom. Ani ničenie lodí v Karibiku. Američania ich bombardujú, ale nevieme, kto sa na nich nachádzal. Keby niekto prežil, možno by sme zistili, že to neboli kriminálnici. Pre americkú vládu je to však politika a nejde jej o dodržiavanie zákonov. Vyslala teda špeciálne jednotky, aby zajali prezidenta inej krajiny, čo v nijakom prípade nemôže byť v súlade s medzinárodným právom.
Čo by zásah USA vo Venezuele mohol znamenať pre Latinskú Ameriku? Hovorili ste o Trumpovej doktríne. Čo bude nasledovať? Kuba?
Áno, takto chce Trump pôsobiť pred svetom. Netýka sa to len Latinskej Ameriky. Myslím si, že Irán veľmi pozorne sleduje, čo sa deje. Podľa mňa je Trump ochotný rešpektovať sféry vplyvu, teda aj to, čo robia Rusko a Čína. Latinskú Ameriku však vníma ako región, v ktorom si môže robiť, čo uzná za vhodné.
Ako sa na to pozerajú krajiny v regióne?
Latinská Amerika je rozdelená, podobne ako je dnes polarizovaný celý svet. Po tom, ako USA zadržali Madura, argentínsky prezident Javier Milei vyhlásil, že sloboda vo Venezuele napreduje. Mnohí ľudia v regióne sa však obávajú toho, čo príde. Pýtajú sa, ako sa budú USA správať a či budú ešte viac zasahovať do vnútorných záležitostí krajín Latinskej Ameriky – najmä tých, ktoré majú významné prírodné zdroje.
Čo tým myslíte?
Všetky reči o bezpečnosti a boji proti drogám sú v prípade Venezuely len zámienkou. Ide o pokus vytvoriť zdanie zákonnosti. Venezuela nikdy nebola skutočnou hrozbou pre Spojené štáty. Má však veľké nerastné bohatstvo a ropu. A hneď vedľa je Guyana, kde je to podobné. Celý Karibik je tak pre USA zdrojom bohatstva a surovín. Takto sa na to Trump pozerá a mnohí ľudia z toho majú obavy. No viaceré vlády v regióne uprednostňujú dobré vzťahy so Spojenými štátmi. Platí to aj pre časť spoločnosti, napríklad v Brazílii, ktorá podporovala prezidenta Jaira Bolsonara. Dobré vzťahy s USA má aj pravicový ekvádorský prezident Daniel Noboa. A dokonca aj Kolumbijčan Gustavo Petro je opatrný – ľavicová hlava štátu váhala s obhajobou Madura, podobne ako brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva. Títo politici sa vyjadrujú tak, že odsudzujú USA, ale sú opatrnejší, čo sa týka priamej podpory pre uneseného prezidenta.
Čítajte viac Z vodiča autobusu diktátor. Nicolás Maduro vyhnal z Venezuely milióny ľudí
Ak ide Američanom o ropu vo Venezuele, budú pokračovať vo vojenskom tlaku, kým režim neskončí?
Podľa medializovaných správ sa Maduro pokúsil ponúknuť Spojeným štátom ústupky. Ako som ale už povedal, nie je celkom jasné, ako ďaleko chcú USA zájsť. V americkej vláde existujú rôzne tábory. Sú tam ľudia, ktorí vojenské intervencie nepodporujú, hoci chcú, aby Spojené štáty zostali regionálnym hegemónom. No minister zahraničných vecí Marco Rubio si myslí, že USA by mali znovu potvrdiť svoju dominanciu v Latinskej Amerike, a veľmi aktívne na tom pracuje. Momentálne to vyzerá tak, že prevládol jeho jastrabí prístup. Ak je to tak, vláde USA nebudú stačiť len čiastočné ústupky venezuelského režimu. Problémom však je, že politická transformácia Venezuely je veľmi vzdialená. Amerika by pravdepodobne odmietla, keby moc prevzal niekto spojený s Madurovou vládou. No komplikované by to bolo aj v prípade, keby nastúpila Machadová alebo bývalý prezidentský kandidát Edmundo González. Machadová rozdeľuje spoločnosť, hoci mnohí ľudia podporujú koniec Madura. Dejiny ukazujú, že demokratická tranzícia je úspešná vtedy, keď sa objaví niekto schopný budovať mosty. Nemyslím si, že by to dokázala práve Machadová – a už vôbec nie, keby sa dostala k moci po americkej vojenskej akcii.
Existuje niekto, kto by dokázal Venezuelu spojiť?
Spoločnosť je vo Venezuele veľmi polarizovaná. Opozícia aj režim sa zradikalizovali a obe strany vytlačili umiernených politikov na okraj. Mosty sa dajú budovať, no americký útok situáciu ešte viac skomplikoval. Týka sa to najmä umiernenej opozície. Tá je proti vláde, ale vojenský zásah USA jej veľmi uškodil, pretože presne nevie, ako naň reagovať.
