Americká vojenská intervencia v latinskoamerickej krajine vyzerá ako príbeh zo studenej vojny. Čo na to hovoríte ako historik?
Myslím si, že tu treba zdôrazniť jednu vec – Spojené štáty sú dominantnou mocnosťou na západnej pologuli. Aj počas takzvaného fungovania medzinárodného poriadku po roku 1945 v regióne menili vlády alebo podporovali nástup istých vodcov. Ten zoznam poznáme: Guatemala, Čile, Ekvádor, Argentína, Brazília a tiež snahy na Kube. Pokiaľ ide o Venezuelu, pravdepodobne najbližšou historickou paralelou je americká vojenská invázia do Panamy v roku 1989, ktorá viedla k odsúdeniu generála Manuela Noriegu na Floride za drogové zločiny. Ale sme v inej dobe. Medzinárodný poriadok je ešte viac oslabený. Pozrime sa na ruského vládcu Vladimira Putina a jeho totálnu inváziu na Ukrajinu. Vidíme, ako sa Čína vyhráža Taiwanu. A sledujeme, ako vláda Donalda Trumpa v podstate hovorí, že neverí, že je viazaná medzinárodným právom, a určite ju nezaujíma, čo si o tom myslia spojenci. Prípad Venezuely je však ešte komplikovanejší v tom, že v ňom zohráva úlohu viacero motívov.
Akých?
V prvom rade je tu osobný motív. Trump, minister obrany Pete Hegseth či viceprezident JD Vance sa radi vydávajú za drsných chlapov a môžeme špekulovať prečo. Vieme, že Vance bol vojenským novinárom v rámci námornej pechoty. Hegseth bol príslušníkom Národnej gardy, v ktorej velil jednotke. Trump sa, mimochodom, vojenskej službe vyhýbal. Faktom však je, že sa všetci vydávajú za drsných chlapov a na tom je založená aj myšlienka premenovania ministerstva obrany na ministerstvo vojny. Je to istý paradox. Trump je údajne mierovým prezidentom, ale zároveň chce konať tvrdo, aby prinútil ostatných robiť to, čo chce. Ďalším motívom venezuelskej intervencie je ropa.
A Trump o tom otvorene hovorí.
Trump viackrát povedal, že USA by sa mali jednoducho zmocniť ropy iných krajín. Spomenul to v súvislosti s Irakom a teraz to hovorí aj o Venezuele, kde stále pôsobí americká spoločnosť Chevron. Trump tvrdí, že venezuelský ropný priemysel môže patriť USA. Súčasťou tohto príbehu je aj falošná zámienka určená pre verejnú mienku – že Madura budú súdiť za obchodovanie s drogami. Na tom Trumpova vláda posledných pár mesiacov pracovala. A potom je tu ešte jeden motív. V americkej vláde sú ľudia, ktorí chcú zmeniť vládu v Caracase. Minister zahraničných vecí Marco Rubio spája Venezuelu s kubánskym režimom, na ktorý USA tlačia už desaťročia. Kombinácia všetkých týchto faktorov viedla k rozhodnutiu o zásahu. Američania stupňovali tlak na Venezuelu, vyslali k nej bojové lode a do operácie sa zapojilo 15-tisíc vojakov. Trump potom verejne povedal, že CIA vo Venezuele pôsobí. Neočakával som však, že Američania unesú Madura. Je to také do očí bijúce porušenie medzinárodného práva, že som si myslel, že to neurobia. Ale spravili to a chystajú pre neho súdny proces v New Yorku. Pritom Trump len pred pár týždňami udelil milosť bývalému prezidentovi Hondurasu Juanovi Orlandovi Hernándezovi, ktorého odsúdili za účasť na dovoze 400 ton kokaínu do Spojených štátov.
Čítajte viac Zradili Madura jeho najbližší? USA zadržali venezuelského prezidenta veľmi rýchlo, pripomína expert
Aký vývoj teraz predpovedáte?
V novej americkej Stratégii národnej bezpečnosti sa nachádza myšlienka, že západná hemisféra v podstate patrí USA – že si v tomto regióne môžu robiť, čo chcú. Objavili sa názory, že Trump takto chápe Monroeovu doktrínu (formuloval ju v roku 1823 prezident USA James Monroe a podľa nej sa západná pologuľa považuje za sféru vplyvu Spojených štátov, pozn. red.). Nevieme však veľa o tom, ako si Biely dom prakticky predstavuje vývoj vo Venezuele. Vláda v Caracase stále existuje. Podľa dostupných informácií funguje minister obrany generál Vladimir Padrino López aj ministerstvo zahraničných vecí. Bude Trump čakať na nejaké ľudové povstanie alebo rebéliu vojakov proti režimu? A ak sa tento scenár nenaplní, prídu ďalšie letecké útoky a ešte väčší ekonomický tlak? Veľká otázka, čo bude ďalej s Venezuelou, zatiaľ nemá odpoveď.
Povedali ste, že ide o jasné porušenie medzinárodného práva. Čo bude ďalej? Unesú Izraelčania ajatolláha Chameneího alebo Rusi ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského?
Všetko je teraz možné. Už sme hovorili o prevratoch počas studenej vojny, ale ešte aj vtedy sa všetci aspoň tvárili, že dodržiavajú medzinárodný poriadok. Dokonca aj Sovietsky zväz – napriek tomu, čo urobil v Maďarsku v roku 1956 alebo v Československu v roku 1968. Trumpova vláda ani len nepredstiera, že dodržiava medzinárodné právo. Prečo by sa teda Číňania mali tváriť, že im záleží na pravidlách, keď vyvíjajú tlak na Taiwan? Prečo by mali mať Rusi pocit, že by mali nejaké problémy, keby sa pokúsili zajať ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského? (V minulosti sa ho už pokúsili zabiť, pozn. red.) A platí to aj naopak. Bez ohľadu na to, čo bola pred niekoľkými dňami ruská dezinformácia, prečo by sa Ukrajina mala zdráhať ísť po Putinovi? Izraelčania takéto veci robia roky, no teraz ich môžu ešte zintenzívniť a, ako ste spomenuli, mohli by sa zamerať aj na najvyššieho iránskeho duchovného vodcu. USA majú ústredné postavenie v systéme medzinárodného poriadku. Ten je nedokonalý a Amerika vždy robila problematické kroky. No keď Spojené štáty úplne opustia existujúce právne rámce, dostaneme sa do bodu zlomu.
Čítajte viac Deň po americkom útoku a zajatí Madura vládne vo Venezuele napätý pokoj, počet obetí útoku stúpol na 80 (online)
EÚ vyhlásila, že s obavami sleduje situáciu vo Venezuele a vyzýva na plné rešpektovanie medzinárodného práva a zásad zakotvených v Charte OSN. Môže však niečo ovplyvniť rozhodnutia Američanov?
Nemáme na nich žiadnu páku, a preto sa zmôžeme len na vyjadrenia obáv. Poviem to s dávkou čierneho humoru, ale bolo až komické, ako na Venezuelu reagoval britský premiér Keir Starmer. V zásade sa snažil od toho všetkého dištancovať – veď on s tým predsa nemá nič spoločné, tak nech ho nikto z ničoho neobviňuje. Takže nie, na Američanov nemáme žiadnu páku. A hoci sa mi to vôbec nepáči, Washington má pravdu, keď hovorí, že západná hemisféra je jeho ihrisko. Navyše je tu Ukrajina. Európa sa nemôže Trumpovi príliš postaviť na odpor, lebo by tým utrpel Kyjev. Znamená to, že budeme ďalej hovoriť o obavách a diplomaticky Američanom vysvetľovať, že je to hrozné a že by už na Venezuelu nemali útočiť. Je po operácii vo Venezuele pravdepodobnejšie, že USA urobia niečo v Grónsku? Myslí si to napríklad generál vo výslužbe Ben Hodges, ktorý bol v rokoch 2014 až 2018 veliteľom amerických pozemných síl v Európe. Podľa mňa sa však Venezuela a Grónsko porovnávať nedajú. Jedna vec je zásah v latinskoamerickej krajine, iná je miešať sa do záležitostí Európy. Vyzerá to tak, že Trumpova vláda neverí v spojenectvo s EÚ. Dánsko, pod ktoré Grónsko patrí, je však členom NATO. Myslím si, že Trumpova vláda bude o Grónsku veľa hovoriť, ale nečakám, že podnikne skutočné kroky na jeho ovládnutie. Severoatlantická aliancia je pre Ameriku v Európe stále dôležitá. Denník The New York Times informoval, že keď sa šéf Pentagonu Hegseth pokúsil zastaviť vojenskú pomoc Ukrajine, dostal sa do sporu s najvyšším veliteľom spojeneckých síl v Európe. Takže napriek tomu, čo sa stalo vo Venezuele, si nemyslím, že by sa Trumpovi ľudia pustili do Grónska. A Európa musí USA jasne hovoriť, aby to ani neskúšali.
