Téma sa teraz znovu objavila po americkom útoku vo Venezuele, pri ktorom americké špeciálne sily zajali a do USA previezli tamojšieho autoritárskeho prezidenta Nicolása Madura.
„Grónsko potrebujeme, rozhodne,“ povedal Trump magazínu a dánsky ostrov opísal ako obklopený ruskými a čínskymi loďami.
Podľa Fredriksenovej sú takéto vyjadrenia nezmyselné. „USA nemajú právo anektovať žiadnu z troch častí Dánskeho kráľovstva,“ uviedla podľa agentúry Reuters. Treťou časťou Dánska sú Faerské ostrovy.
Už v sobotu, teda v deň americkej intervencie vo Venezuele, konzervatívna influencerka Katie Millerová, ktorá v rokoch 2017 až 2019 pracovala na viacerých pozíciách pre prvú Trumpovu administratívu, zverejnila na sieti X obrázok mapy Grónska vo farbách americkej vlajky s komentárom „Čoskoro“.
Krátko potom sa proti podobným prejavom na rovnakej sieti ohradil dánsky veľvyslanec v USA Jesper Møller Sørensen. „Sme blízki spojenci a ako takí by sme mali aj naďalej spolupracovať. Bezpečnosť USA je tiež bezpečnosťou Grónska a Dánska. Grónsko je už súčasťou NATO,“ uviedol diplomat.
Dánsko a USA podľa veľvyslanca spolupracujú na zaistení bezpečnosti v Arktíde. Ďalej pripomenul, že Dánsko v roku 2025 na tento účel vyčlenilo 13,7 miliardy USD. „Pretože našu spoločnú bezpečnosť berieme vážne. A áno, očakávame plné rešpektovanie územnej celistvosti Dánskeho kráľovstva,“ dodal.
Trump svoje plány na získanie Grónska, pri ktorých predtým nevylučoval ani nasadenie vojenskej sily, už skôr zdôvodňoval národnou bezpečnosťou USA. Ostrov s rozlohou 2,17 milióna kilometrov štvorcových má strategický význam a zároveň disponuje veľkým nerastným bohatstvom.
Ostrov obývaný približne 56 000 ľuďmi býval do 50. rokov 20. storočia dánskou kolóniou a v roku 1979 získal čiastočnú autonómiu, keď vznikol jeho parlament. Kodaň má stále pod kontrolou zahraničné záležitosti, obranu či menovú politiku Grónska. V roku 2009 získalo Grónsko možnosť vyhlásiť plnú nezávislosť na základe referenda.
