Pripomenula, že Dánsko a Grónsko jeho ambíciu odmietli. Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen v pondelok odmietol porovnávanie Grónska s Venezuelou, kde americkí vojaci minulý týždeň zajali autoritárskeho prezidenta Nicolása Madura, keďže Grónsko je podľa neho demokratická spoločnosť.
Trump v nedeľu, deň po americkej vojenskej intervencii vo Venezuele, znovu zopakoval, že Spojené štáty potrebujú Grónsko. Fredriksenová ešte v ten istý deň vyhlásila, že takéto vyjadrenia sú nezmyselné a že USA nemajú právo anektovať žiadnu z troch častí Dánskeho kráľovstva.
„Bohužiaľ sa domnievam, že by sme mali brať amerického prezidenta vážne, keď hovorí, že chce Grónsko,“ povedala dánska premiérka verejnoprávnej rozhlasovej a televíznej stanici DR.
„Dala som jasne najavo, aký je postoj Dánskeho kráľovstva, a Grónsko opakovane vyhlásilo, že nechce byť súčasťou Spojených štátov,“ zdôraznila Frederiksenová. „Ak Spojené štáty zaútočia na inú krajinu NATO, bude koniec všetkému,“ dodala.
Grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen predtým podľa miestnej rozhlasovej a televíznej spoločnosti KNR vyzval na pokoj, keďže údajne nie je dôvod na paniku.
Neskôr Nielsen podľa Reuters na tlačovej konferencii vyhlásil, že Grónsko dúfa v zlepšenie vzťahov s USA a obnovenie predchádzajúcej dobrej spolupráce s nimi. Grónsko pritom podľa neho nemožno porovnávať s Venezuelou, pretože ide o demokratickú spoločnosť. Grónsky premiér tiež povedal, že jeho krajina pracuje na posilnení dialógu so spojeneckými krajinami a s NATO.
Grónski politici opakovane zdôrazňujú, že Grónsko, ktoré je autonómnou súčasťou Dánskeho kráľovstva, o svojej budúcnosti rozhodne samo.
Ostrov obývaný približne 56 000 ľuďmi býval do 50. rokov 20. storočia dánskou kolóniou a v roku 1979 získal čiastočnú autonómiu, keď vznikol jeho parlament. Kodaň má stále pod kontrolou zahraničné záležitosti, obranu či menovú politiku Grónska. V roku 2009 získalo Grónsko možnosť vyhlásiť úplnú nezávislosť na základe referenda.
Podporu suverenity a územnej celistvosti Dánska a Grónska vyjadrili okrem iného Británia, Francúzsko a ďalšie európske krajiny a Európska komisia.
Trump v nedeľu v rozhovore pre magazín The Atlantic povedal: „Grónsko rozhodne potrebujeme. Potrebujeme ho na obranu“. Svoje plány na získanie Grónska, pri ktorých v minulosti nevylučoval ani nasadenie vojenskej sily, už skôr odôvodňoval národnou bezpečnosťou USA. Ostrov s rozlohou 2,17 milióna kilometrov štvorcových má strategický význam a zároveň disponuje veľkým nerastným bohatstvom.
Pozorovatelia naznačujú, že Grónsko by po Venezuele mohlo byť ďalšou krajinou, kde by USA mohli intervenovať. Washington sa pritom netají tým, že považuje za svoju sféru vplyvu celú západnú pologuľu. Potvrdilo to aj americké ministerstvo zahraničia, keď na sieti X napísalo: „Toto je naša hemisféra a prezident Trump nedovolí, aby bola ohrozená naša bezpečnosť. “
Donald Trump podľa komentátorov razí politiku prezývanú novinármi Donroeova doktrína, podľa kombinácie jeho mena a Monroeovej doktríny z 19. storočia, a snaží sa tak zvýšiť vplyv Washingtonu na západnú pologuľu.
