Najdôležitejšie udalosti
- Vojna na Ukrajine trvá už 1 414 dní
- Exkluzívny rozhovor s ukrajinským veliteľom. Proti Rusom bojuje aj s Čečencom, ktorého si do vojska vybral Prigožin
- Česká bezpečnostná rada rokovala o muničnej iniciatíve a protidronovej ochrane
- Ukrajinu čaká ďalšie rokovanie s USA, riešiť sa bude aj otázka územia, uviedol Zelenskyj
- Zelenskyj zatiaľ od spojencov nedostal jasnú odpoveď, či by bránili Ukrajinu
Čítajte viac 1413. deň: Koalícia ochotných chce dať Kyjevu záruky, Česko nebude rušiť muničnú iniciatívu. Babiš: Macron vracia Európu do hry
19:55 Počet obetí ruského rozsiahleho útoku na prístavy v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny vzrástol na dvoch, oznámil šéf oblastnej správy Oleh Kiper, ktorý pôvodne informoval o jednom mŕtvom a ôsmich ranených. Osem ranených je po ruskom nálete aj v meste Kryvyj Rih, uviedol starosta Oleksandr Vilkul. Stav dvoch ranených označil za vážny.
Rusi podnikli na priemyselné mesto v Dnepropetrovskej oblasti kombinovaný útok dronmi a raketami. Zasiahli jeden z podnikov a na viacerých miestach v meste vypukli požiare. Osem ranených je v starostlivosti lekárov, jeden z ťažko ranených bol operovaný a druhý operáciu práve podstupuje. Medzitým sa podarilo obnoviť dodávky vody a tepla, spresnil neskôr Vilkul.
Rusi zaútočili na dva prístavy v Odeskej oblasti. Poškodili prístavné zariadenia a nádrže s rastlinným olejom, uviedol vicepremiér Oleksij Kuleba.
Rusko vlani podniklo 96 útokov na prístavy v Odeskej oblasti, zatiaľ čo o rok skôr bolo týchto útokov 36, napísala agentúra Reuters s odvolaním sa na ukrajinské úrady a dodala, že terčom terajšieho útoku sa stali prístavy Čornomorsk a Pivdenne, predstavujúce kľúčové tepny ukrajinského vývozu poľnohospodárskych komodít.
„Toto je ďalší útok teroristickej krajiny na prístavnú infraštruktúru, ktorá sa podieľa na zabezpečovaní potravinovej bezpečnosti sveta. Rusko sa zámerne snaží podkopať ekonomiku a zničiť námornú logistiku,“ napísal vicepremiér Kuleba.
Rusko v posledných týždňoch opakovane útočilo na ukrajinské prístavy, v ktorých zasiahli aj zahraničné plavidlá. Stalo sa tak po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin sľúbil, že Ukrajinu odreže od mora ako odvetu za ukrajinské útoky na prázdne tankery z takzvanej tieňovej flotily plávajúcej pre ropu do ruských prístavov. Kyjev sa už dlho snaží obmedziť tento zdroj príjmov pre financovanie ruskej vojny proti Ukrajine, pripomenul Reuters.
19:30 Slovensko sa podľa premiéra Roberta Fica (Smer-SD) nebude podieľať na ďalšej vojnovej pôžičke Ukrajine. Akékoľvek vojnové pôžičky podľa jeho slov slúžia len na predlžovanie utrpenia, čo je v príkrom rozpore s mierovou politikou súčasnej vlády. Ako uviedol premiér, pred plánmi tzv. koalície ochotných zásadne uprednostňuje bilaterálnu, vzájomne výhodnú spoluprácu s Ukrajinou na báze spoločných rokovaní vlád. TASR o tom informovali z Úradu vlády SR.
Ostatné udalosti podľa premiéra veľmi jasne podčiarkujú zásadné rozdiely v zahraničnej politike súčasnej vlády a tej, o ktorú sa snaží opozícia. „Po tom, ako som dostal pozvanie do USA na stretnutie s prezidentom Donaldom Trumpom, ma opozícia obvinila, že som si pozvanie vybavil, a teraz ma žiada, aby som návštevu odmietol. Druhým dychom ma opozícia kritizuje, že som nešiel do Paríža na stretnutie tzv. koalície ochotných pomáhať Ukrajine až do jej samotného konca,“ podotkol. Myslí si, že v prípade vlády zloženej zo súčasnej opozície by vláda „slúžila“ Bruselu a na suverénnu zahraničnú politik SR možno zabudnúť.
Zásadné rozdiely podľa jeho slov možno vidieť na prístupe k dianiu na Ukrajine. „Ak včera skupina krajín, ale napríklad bez Talianska či Českej republiky a ďalších, chcela poslať na územie Ukrajiny svojich vojakov, Slovensko im v tom nemôže zabrániť. Znova však dôrazne tisíckrát opakujem, že počas fungovania mojej vlády neodíde na územie Ukrajiny žiadny slovenský vojak ako súčasť multinárodných vojenských síl,“ vyhlásil Fico. Rovnako podotkol, že SR nemôže zabrániť koalícii ochotných poskytnúť ďalšiu vojnovú pôžičku, no nebude sa na tom zúčastňovať. „Ak sa skupina ochotných krajín dohodne, že bude ďalej posielať zadarmo zbrane na Ukrajinu, nevieme ich zastaviť,“ dodal premiér a odmietol aj darovanie zbraní.
Ako predseda vlády si vie predstaviť účasť Slovenska ako ukrajinského suseda na monitorovaní mierovej dohody alebo prímeria. Pred plánmi tzv. koalície ochotných uprednostňuje bilaterálnu vzájomne výhodnú spoluprácu s Ukrajinou na báze spoločných rokovaní vlád. „Cieľom je civilná spolupráca, energetické a dopravné prepojenia, pomoc s elektrinou či plynom a humanitárna pomoc, napríklad odmínovacie stroje,“ spresnil premiér.
Zdôraznil, že dlhodobo prezentuje iný názor na vojnu na Ukrajine ako Nemecko či Veľká Británia. „Ich stratégii neverím, je nesprávna, vedie len k ďalšiemu a ďalšiemu krviprelievaniu a je naivná, ak očakáva totálne oslabenie Ruskej federácie. A sila súčasnej vlády je v tom, že vyslovuje slobodne svoj vlastný názor. Nepodľahli sme nebezpečnej bruselskej politike jediného povinného názoru, ktorá zabíja demokraciu v nevídanom rozsahu,“ skonštatoval Fico.
19:11 Spojené štáty by mali zintenzívniť svoj tlak na Rusko napríklad aj „vykonaním operácie“ podobnej tej, ktorú špeciálne jednotky USA podnikli nedávno vo Venezuele. Vyhlásil to v stredu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj citovaný agentúrou AFP, píše TASR. Podľa Zelenského táto operácia zameraná na venezuelského vodcu Nicolása Madura ukázala, že „Washington má moc ovplyvňovať Moskvu, ak to naozaj chce“.
Zelenskyj sa domnieva, že napríklad zvrhnutie čečenského vodcu Ramzana Kadyrova by ruského prezidenta Vladimira Putina prinútilo, aby si „dvakrát rozmyslel“, či chce pokračovať vo vojne rozpútanej voči Ukrajine.
AFP pripomenula, že niekoľko hodín po americkej operácii na Madurovo zadržanie Zelenskyj žartoval, že cieľom takejto akcie by mal byť aj samotný Putin. „Ak takto možno zaobchádzať s diktátormi, potom Spojené štáty vedia, čo majú robiť ďalej,“ povedal ukrajinský líder narážajúc na Putina.
16:20 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu uviedol, že od európskych spojencov nedostal žiadnu „jednoznačnú odpoveď“ na otázku, ako by bránili Ukrajinu v prípade, že by ju Rusko po skončení teraz prebiehajúcej vojny opäť napadlo. TASR o tom informuje s odvolaním sa na agentúru AFP.
Európski lídri a americkí vyslanci v utorok v Paríži oznámili, že sa dohodli na kľúčových bezpečnostných zárukách pre Kyjev. Tie zahŕňajú monitorovací mechanizmus pod vedením USA a európske mnohonárodné sily, ktoré by boli nasadené v prípade dosiahnutia prímeria.
Na otázku, či si je istý, že by európski spojenci v prípade ďalšej ruskej invázie zasiahli a bránili jeho krajinu, Zelenskyj v stredu odpovedal, že na to nemá „jasnú“ odpoveď.
„Ja osobne veľmi chcem dostať veľmi jednoduchú odpoveď: áno, ak dôjde k novej agresii, všetci partneri dajú Rusom razantnú odpoveď. Presne túto otázku som položil všetkým našim partnerom. Zatiaľ som však nedostal jasnú a jednoznačnú odpoveď,“ povedal Zelenskyj novinárom.
Zo strany spojencov Kyjeva podľa neho existuje „politická vôľa“ poskytnúť Ukrajine „silné bezpečnostné záruky“. „Kým však nebudeme mať takéto bezpečnostné záruky – právne záväzné, schválené parlamentmi a podporené Kongresom Spojených štátov – nemôžeme na túto otázku odpovedať,“ zdôraznil Zelenskyj.
15:00 Ukrajinskí a americkí zástupcovia majú vo Francúzsku na programe ďalšie rokovania, očakáva sa, že sa budú zaoberať najťažšími otázkami – územiami a Záporožskou jadrovou elektrárňou. Na sieti X to dnes uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, podľa ktorého to bude už tretie takéto konanie v priebehu dvoch dní.
Čítajte viac Ukrajinu čaká ďalšie rokovanie s USA, riešiť sa bude aj otázka územia, uviedol Zelenskyj
14:25 Boje na Ukrajine a v Rusku pokračovali aj v stredu napriek medzinárodnému úsiliu ukončiť takmer štyri roky trvajúcu vojnu. Obe strany hlásili obete na životoch, informuje TASR na základe správy agentúry DPA.
Pri ruskom ostreľovaní juhoukrajinského mesta Cherson zahynul muž, oznámil na sociálnej sieti Telegram gubernátor Chersonskej oblasti Olexandr Prokudin. Podľa jeho slov ruské jednotky ostreľujú centrum mesta od skorých ranných hodín.
V meste Dnipro na juhovýchode krajiny zasa utrpelo pri ruských úderoch zranenia najmenej sedem ľudí, informoval primátor Borys Filatov. Väčšina z nich mala akútne stresové reakcie, zaznamenané však boli aj poranenia spôsobené črepinami. Filatov zároveň obvinil Rusko z útokov na obytné domy a vzdelávacie inštitúcie.
Na ruskej strane hranice zahynul jeden muž v obci v Belgorodskej oblasti po výbuchu ukrajinského dronu, uviedol oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov. Podľa jeho vyjadrenia útok spôsobil aj požiar niekoľkých nádrží v ropnom sklade.
Veliteľ ukrajinských jednotiek bezpilotných systémov Robert Brovdi úder na ropný sklad potvrdil a doplnil, že išlo o jeden z viacerých zásahov na ruskom území.
14:18 Premiér Spojeného kráľovstva Keir Starmer v stredu vyhlásil, že akékoľvek nasadenie britských vojakov podľa trojstrannej deklarácie s Francúzskom a Ukrajinou by musel schváliť parlament. TASR o tom informuje podľa správ agentúry Reuters a televízie Sky News.
„Budem snemovňu priebežne informovať o vývoji situácie a ak by mali byť jednotky nasadené podľa podpísanej deklarácie, predložil by som túto záležitosť snemovni na hlasovanie,“ povedal Starmer poslancom dolnej komory parlamentu.
Deklaráciu o zámere nasadiť vojakov na ukrajinskom území po nastolení prípadného prímeria v utorok na summite tzv. koalície ochotných v Paríži podpísali Starmer, francúzsky prezident Emmanuel Macron a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.
13:28 Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Kyrylo Budanov v stredu privítal „konkrétne výsledky“ utorňajších rokovaní tzv. koalície ochotných v Paríži a prisľúbil, že národné záujmy Kyjeva budú chránené. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AFP.
„Nie všetky informácie môžu byť verejné, ale už existujú konkrétne výsledky a naša práca pokračuje,“ napísal na Telegrame Budanov, ktorého prezident Volodymyr Zelenskyj vymenoval do funkcie minulý týždeň. „Ukrajinské národné záujmy budú chránené,“ dodal.
Agentúra Reuters pripomína, že Ukrajina sa snaží od svojich spojencov získať silné bezpečnostné záruky v prípade uzavretia prímeria s Ruskom. Zároveň sa snaží bojovať proti požiadavke Kremľa vzdať sa regiónu Donbas výmenou za mier.
12:40 Za prítomnosti českého prezidenta Petra Pavla sa v stredu po prvý raz v novom zložení zišla Bezpečnostná rada štátu (BRS). Zaoberala sa najmä budúcnosťou českej muničnej iniciatívy pre Ukrajinu a otázkami protidronovej ochrany, informuje TASR podľa správ stanice ČT24 a portálu Novinky.cz.
Česko v rámci muničnej iniciatívy sprostredkúva dodávky veľkokalibrovej munície pre Ukrajinu, ktorá sa bráni ruskej agresii. Nový český premiér Andrej Babiš ešte pred voľbami avizoval, že projekt zruší. Po utorkovom rokovaní takzvanej koalície ochotných v Paríži však vyhlásil, že iniciatíva môže pokračovať, ale Česko na ňu nebude dávať žiadne financie a projekt bude len koordinovať.
Ako jediný po zasadnutí BRS vystúpil pred novinármi minister dopravy Ivan Bednárik. Podľa neho členovia vlády dostali informácie o aktuálnom stave iniciatívy aj o počte firiem, ktoré sa do nej zapojili. Stretnutie označil za „zaujímavú diskusiu“, no budúcnosť muničnej iniciatívy bližšie komentovať nechcel. Doplnil, že k tejto téme nebolo prijaté žiadne uznesenie.
Najviac času však BRS podľa jeho slov venovala protidronovej ochrane. „Tam je veľa úloh, dostali sme termíny, musíme riešiť legislatívu, prevádzkové potreby a tak ďalej,“ dodal bez ďalších podrobností.
12:26 Zo stožiaru pred Úradom vlády Českej republiky v Prahe zvesili vlajku Ukrajiny a nahradili ju vlajkou Európskej únie. V stredu to potvrdila hovorkyňa úradu Karla Mráčková, informuje TASR podľa správ portálov Novinky.cz a iDnes.cz.
„Pred budovou úradu vlády je teraz štandardná kombinácia vlajok, ako to bolo v minulosti, a to vlajky Českej republiky a Európskej únie. Ukrajinská vlajka bude vyvesená pri významných udalostiach, ako je napríklad začiatok ruskej agresie 24. februára. Podpora Ukrajiny určite nie je o tom, či ukrajinská vlajka visí pred úradom,“ poznamenala Mráčková.
Podobné kroky už v minulosti podnikli niektorí politici z novej vládnej koalície. V novembri nechal ukrajinskú vlajku z budovy Poslaneckej snemovne odstrániť jej predseda Tomio Okamura (SPD). Po nástupe do funkcie k podobnému kroku pristúpil aj minister vnútra Lubomír Metnar (ANO).
12:03 Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj dnes priletel na Cyprus, kde sa pri príležitosti začatia cyperského predsedníctva v Rade EÚ stretne okrem iného s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou a predsedom Európskej rady Antóniom Costom. Zelenskyj vyjadril nádej, že sa jeho krajina, ktorá sa štvrtý rok bráni ruskej ozbrojenej agresii, počas cyperského predsedníctva priblíži členstvu v Európskej únii, informovala agentúra Reuters.
Zelenského v Prezidentskom paláci privítal cyperský prezident Nikos Christodulidis. „Dúfame, že počas vášho predsedníctva urobíme mnoho krokov vpred, ktoré nás priblížia členstvu v Európskej únii,“ povedal Zelenskyj svojmu cyperskému náprotivku počas krátkeho rozhovoru pred televíznymi kamerami.
Dnešné stretnutie bude tiež dobrou príležitosťou prerokovať detaily utorkového stretnutia koalície ochotných v Paríži, dodal Zelenskyj. Jej výsledkom bol najmä podpis spoločnej deklarácie Francúzska, Británie a Ukrajiny o budúcich bezpečnostných zárukách pre prípad, že by po prípadnom uzatvorení prímeria Rusko znovu Ukrajinu napadlo.
9:57 Cestovanie medzi Ukrajinou a Slovenskom je opäť o niečo jednoduchšie. Na hraničnom priechode Užhorod – Vyšné Nemecké bol oficiálne otvorený priechod pre chodcov a cyklistov, čo výrazne uľahčí pohyb obyvateľom pohraničia aj návštevníkom regiónu.
Otvorenie pešieho pruhu potvrdila tlačová služba Štátnej colnej služby Ukrajiny, podľa ktorej nový režim využilo už v prvých dňoch takmer tisíc ľudí. K 5. januáru prešlo cez priechod 855 osôb smerom na Ukrajinu a 90 osôb z Ukrajiny.
Záujem o nový peší koridor podľa colnej služby jasne ukazuje, že podobné riešenie bolo dlhodobo potrebné. „K 5. januáru využilo chodník pre chodcov takmer 1 000 občanov,“ uviedla Štátna colná služba Ukrajiny.
Peší a cyklistický pruh bol otvorený na základe Protokolu medzi vládami Ukrajiny a Slovenska o kontrolných stanovištiach na spoločnej štátnej hranici, ktorý bol podpísaný v októbri 2025. Nadobudnutie jeho platnosti umožnilo rozšíriť funkcie priechodu a prispôsobiť ho potrebám chodcov a cyklistov.
Otvorenie pešieho priechodu má nielen praktický, ale aj symbolický význam. Predstavuje ďalší krok k zjednodušeniu cezhraničného pohybu a posilneniu spolupráce medzi Ukrajinou a Slovenskom, najmä v čase, keď je mobilita obyvateľov a regionálne prepojenie mimoriadne dôležité.
8:16 Arkadij je netypický ukrajinský bojovník: svoju vlasť bráni so zbraňou v ruke napriek tomu, že už má viac ako 67 rokov. (Poznámka: z osobných dôvodov si neželal, aby bolo zverejnené jeho priezvisko.) V exkluzívnom rozhovore pre Pravdu hovorí aj o tom, ako získal vojenskú trofej po zlikvidovanom ruskom kapitánovi.
Čítajte viac Exkluzívny rozhovor s ukrajinským veliteľom. Proti Rusom bojuje aj s Čečencom, ktorého si do vojska vybral Prigožin
6:20 Lídri Francúzska, Británie a Ukrajiny podpísali podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona na okraji utorkového rokovania koalície ochotných v Paríži spoločnú deklaráciu o budúcich bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Informovala o tom agentúra Reuters. Jeden z bodov spomína zámer nasadiť po dosiahnutí prímeria ako záruku bezpečnosti Ukrajiny multinárodné sily, do ktorých by prispeli tie krajiny koalície, ktoré k tomu budú ochotné, o čom podľa ukrajinského prezidenta Volodymra Zelenského lídri pri stretnutí rokovali. Český premiér Andrej Babiš už novinárom v Paríži povedal, že Praha so svojimi vojakmi podieľať nebude.
„Tieto bezpečnostné záruky zabezpečia, že sa Ukrajina nebude musieť vzdať a že prípadná mierová dohoda nebude v budúcnosti porušená,“ uviedol Macron po podpise deklarácie s britským premiérom Keirom Starmerom a ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Podľa francúzskeho prezidenta text schválilo všetkých 35 lídrov z krajín koalície ochotných, Macron ocenil zhodu medzi jej členmi. Ukrajina už sa takmer štyri roky bráni ozbrojenej agresii susedného Ruska a krajina koalície ju v jej obrane rôznymi spôsobmi podporujú. Ruská reakcia na výsledky utorkovej parížskej schôdzky zatiaľ nie je zrejmá, v minulosti Moskva dávala verbálne najavo ochotu rokovať o mieri, zároveň však zdôrazňovala, že mierové usporiadanie musí zohľadňovať jej požiadavky, vrátane územných. Rusko doteraz tiež jednoznačne odmietalo prítomnosť vojakov západných krajín na ukrajinskom území.
Čítajte viac Rokovanie koalície ochotných: Ukrajina je pripravená na kompromis
„Multinárodné sily na Ukrajine budú zložené z národov koalície ochotných, ktoré sa budú chcieť zúčastniť. Budú podporovať obnovu ukrajinskej armády a podporovať odstrašovanie,“ píše sa v spoločnej deklarácii. Text spomína aj podporu ukrajinských ozbrojených síl, účasť v Amerikou navrhovanom mechanizme na monitorovanie prímeria či záväzky pomoci Ukrajine v prípade ruského porušenia možného mieru.
Ukrajinský prezident Zelenskyj novinárom povedal, že spojenci na rokovaní v Paríži určili, ako bude fungovať európska odstrašujúca sila po uzatvorení prímeria a ktoré krajiny sa na nej budú podieľať. Podľa agentúry Reuters po rokovaní lídrov z takzvanej koalície ochotných zdôraznil, že s americkými predstaviteľmi viedol konkrétne debaty o kontrole prímeria a že počíta s bezpečnostnými zárukami. Ukrajinská delegácia podľa neho zostáva v Paríži, aby pokračovala v rokovaniach.
Neskôr Zelenskyj na Telegrame napísal, že dohody dosiahnuté v Paríži ukazujú, ako vážne partneri Ukrajiny z koalície ochotných chcú pracovať na zabezpečení bezpečnosti krajiny. Poznamenal, že stále zostáva vypracovať podrobnosti o tom, ako bude monitorovanie po prípadnom uzavretí mierovej dohody zabezpečené a ako bude ukrajinská armáda podporovaná a financovaná.
Spojené štáty na rokovaní zastupoval americký splnomocnenec Steve Witkoff a Jared Kushner, zať amerického prezidenta Donalda Trumpa. Po rokovaní oznámili, že bezpečnostné protokoly pre Ukrajinu sa podarilo z veľkej časti dokončiť. „Sme pripravení urobiť všetko, čo bude potrebné, aby sme dosiahli mier,“ povedal Witkoff. Macron uviedol, že podpora Spojených štátov v otázke bezpečnostných záruk je úprimná a možno jej dôverovať. USA sa podľa neho budú angažovať najmä v otázke monitorovania frontu.
„K dosiahnutiu mieru na Ukrajine sme bližšie ako kedykoľvek predtým,“ zdôraznil v Paríži Starmer. Rokovania však podľa neho v súčasnosti čakajú tie najťažšie momenty. Britský premiér po stretnutí prisľúbil, že sa jeho krajina bude podieľať na sledovaní prímeria na Ukrajine vedenom Spojenými štátmi. Británia tiež bude podľa Starmera pokračovať vo vyvíjaní tlaku na Rusko vrátane ďalších opatrení proti ruskej tieňovej flotile.
Český premiér Andrej Babiš po rokovaní uviedol, že Praha nikdy nepošle vojakov na Ukrajinu, tak ako to nemá v pláne napríklad ani Taliansko, Poľsko alebo Lotyšsko.
Nemecký kancelár Friedrich Merz zase oznámil, že nemecké sily sa tejto multinárodnej operácie budú zúčastňovať, ale nevstúpia na ukrajinskú pôdu. „Obnova Ukrajiny je neoddeliteľne spojená s bezpečnostnými zárukami, a ekonomická sila a podpora bude nevyhnutná,“ povedal po rokovaní médiám.
Podľa šéfky diplomacie EÚ Kajy Kallasovej utorkové rokovanie v Paríži otvorilo cestu k bezpečnostným zárukám, najmä silnejšej ukrajinskej armáde podporenej Spojenými štátmi a multinárodnými silami. Predseda Európskej rady António Costa uviedol, že EÚ prispeje k úsiliu o poskytnutie záruk, ktoré bude Ukrajina potrebovať pri uzatvorení akejkoľvek dohody o dlhodobom mieri.
Podľa agentúry AP nie je jasné, v akom rozsahu budú spojenecké sily na Ukrajine pôsobiť. Lídri sa však podľa nej pri utorkových rokovaniach za účelom odstrašenia Ruska vyslovili za poskytnutie podpory vo vzduchu, na zemi i na mori. Ukrajinskej armáde poskytnú tiež výcvikové kapacity a vybavenie.
