Iránska reakcia prichádza niekoľko dní po tom, čo americký prezident Donald Trump pohrozil, že Spojené štáty tvrdo zasiahnu, ak Irán bude zabíjať demonštrantov v uliciach.
„Islamská republika Irán považuje stupňovanie nepriateľskej rétoriky voči iránskemu národu za hrozbu a bude na ňu reagovať. Ak nepriateľ urobí chybu, naša odveta bude silnejšia než v júni,“ povedal podľa agentúry Fars Hatamí. Odkazoval tým na 12-dňovú vojnu, ktorú vyvolal bezprecedentný útok Izraela na vojenské a jadrové objekty, vrátane obývaných oblastí. Do konfliktu sa zapojili aj USA. Izrael využíva nepokoje na destabilizáciu iránskeho režimu. Podľa AFP má na mieste svoje tajné služby, ktoré sledujú situáciu a podnecujú demonštrantov k väčším protestom.
Iránsky prezident Masúd Pezeškján vyzval v stredu 7. januára iránske bezpečnostné zložky, aby proti protestujúcim nepodnikali žiadne kroky. Zároveň podľa agentúry Mehr zdôraznil nutnosť odlišovať pokojných demonštrantov od výtržníkov. „Tí, ktorí majú pri sebe strelné zbrane, nože či mačety a útočia na policajné stanice a vojenské objekty, sú výtržníci. Treba jasne rozlišovať medzi protestujúcimi a výtržníkmi,“ citoval Pezeškjána viceprezident Mohammad Džafár Ghaempanáh.
Demonštrácie, ktoré sa začali vlani 28. decembra v Teheráne, si už vyžiadali najmenej 35 obetí. Zatknutých bolo 1 200 ľudí a protesty sa ďalej šíria. Rozšírili sa už do 23 z 31 iránskych provincií a zasiahli najmenej 40 miest.
Protesty odštartovali obchodníci rozhorčení poklesom hodnoty iránskej meny. Postupne sa k nim pridali ďalšie skupiny obyvateľov vrátane vysokoškolských študentov a demonštrácie získali politický rozmer. Ekonomicky motivované protesty prinútili na konci minulého roka k rezignácii guvernéra centrálnej banky Mohammeda Rezá Farzína.
Súčasné protesty sú najväčšie za posledné tri roky. Hoci zatiaľ nedosahujú rozsah demonštrácií z prelomu rokov 2022 a 2023, vyvolaných smrťou kurdskej dievčiny v policajnej cele, ani tých z roku 2009 po prezidentských voľbách, predstavujú pre vládnuci režim veľkú výzvu.
Pri protestoch v Iráne prenikol slzotvorný plyn do nemocnice
Iránske bezpečnostné zložky použili počas demonštrácií slzotvorný plyn, ktorý prenikol do nemocnice. Podľa iránskych médií však zdravotnícke zariadenie nezasiahli cielene, uviedli v utorok neskoro večer. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP.
Agentúra ISNA s odvolaním sa na vyhlásenie Teheránskej univerzity lekárskych vied uviedla, že plyn „bol použitý v uličke pri nemocnici Síná“ v centre Teheránu. Nemocnica je pridružená k univerzite a nachádza sa asi dva kilometre od teheránskeho Veľkého bazáru, pri ktorom došlo k incidentom medzi políciou a protestujúcimi.
Čítajte viac „Zbrane máme nabité.“ Trump sleduje protesty v Iráne, tamojšej vláde hrozí vojenskou reakciou. Teherán reagoval
Bezpečnostné zložky v Iráne už opakovane použili slzotvorný plyn na rozohnanie demonštrantov počas protestov, ktoré vyvolávajú rastúce životné náklady.
„Prirodzenou reakciou demonštrantov je presunúť sa z miesta zhromaždenia. V dôsledku toho sa (plyn) neúmyselne dostal k nemocnici,“ uvádza sa vo vyhlásení univerzity. Tá zároveň poprela, že by bol plyn zámerne nasadený v nemocnici.
Protesty vyvolala ekonomická situácia v krajine a s ňou spojené rastúce životné náklady. Začali sa 28. decembra zastavením činnosti obchodníkov v Teheráne a odvtedy sa rozšírili do ďalších oblastí. Ide o najvážnejšie demonštrácie v krajine od celonárodných protestov v rokoch 2022–23, ktoré vyvolala smrť 22-ročnej Mahsy Amíníovej vo väzbe. Úrady ju zadržali pre údajné porušenie prísnych pravidiel obliekania žien, píše AFP.
