Washington zároveň vyvíja tlak na Caracas, aby vyhostil čínskych, ruských, iránskych a kubánskych poradcov, ktorí v krajine zatiaľ pôsobia, uviedli podľa denníka The New York Times (NYT) americkí činitelia.
Americký minister Marco Rubio na pondelkovom uzavretom brífingu pre skupinu zákonodarcov predstavil požiadavky, ktoré Trumpova administratíva predložila Rodríguezovej.
Čítajte viac Chce Trump rozdeliť svet na sféry vplyvu? Stálo by to veľa krvi a peňazí, varuje politológ
Spravodajský a vojenský personál z Číny, Ruska, Iránu a Kuby bude nútený opustiť Venezuelu, zatiaľ čo niektorí diplomati z týchto krajín tam budú môcť zostať, uviedli zdroje NYT.
Washington podľa Rubia odhaduje, že Caracasu zostáva len niekoľko týždňov, než sa latinskoamerická krajina bez predaja svojich ropných zásob stane finančne neschopnou platiť.
Na vývoz ropy z Venezuely sa momentálne vzťahuje americké embargo. Z Venezuely naďalej vyváža americká spoločnosť Chevron, ktorá posiela ropu na tankeroch do Spojených štátov. Trump v utorok oznámil, že Venezuela odovzdá 30 až 50 miliónov barelov sankcionovanej ropy Spojeným štátom, ktoré ju predajú za trhovú cenu.
Republikánsky predseda senátneho výboru pre ozbrojené služby Roger Wicker uviedol pre ABC News, že plán USA vo Venezuele je postavený na kontrole jej ropy. Senátor dodal, že podľa neho nebude nutné nasadiť amerických vojakov. „Vláda má v úmysle kontrolovať ropu, prevziať kontrolu nad loďami a tankermi a žiadny z nich nepopláva do Havany. A kým sa nezačnú pohybovať – dúfame, že na otvorený trh – nie je čím tankery naplniť, pretože sú úplne plné,“ povedal Wicker.
Čína v stredu 7. januára výzvu Trumpovej administratívy, aby Venezuela prerušila svoje spojenectvo s rivalmi Spojených štátov, skritizovala a označila za šikanu, píše agentúra Bloomberg.
Vo vedení Venezuely panuje neistota
Po sobotnom útoku Spojených štátov na Venezuelu pretrváva medzi tamojšou mocenskou elitou pocit neistoty kvôli možnej miere americkej infiltrácie do ozbrojených zložiek, ktorá pomohla k úspechu operácie, napísal španielsky server Público. Napriek tomu minister obrany Vladimir Padrino zostáva vo funkcii, podľa argentínskeho denníka La Nación je totiž jediný, kto môže zabezpečiť lojalitu armády novému vedeniu krajiny. Server televízie Deutsche Welle (DW) uviedol, že armáda sa zrejme na stranu opozície nepostavila aj preto, že zmena režimu by odhalila zločiny porušovania ľudských práv či korupcie jej veliteľov.
„Ruské protivzdušné systémy, pokročilé čínske radary a kubánska prezidentská garda sa ukázali ako neúčinné proti sofistikovanej americkej operácii, ktorá bola úspešná vďaka technologickej prevahe, elektronickému boju a predchádzajúcej infiltrácii spravodajských služieb. Počas niekoľkých minút neutralizovala kľúčové obranné schopnosti venezuelského vojenského aparátu, ktorý Caracas po roky prezentoval ako odstrašujúci prostriedok proti zahraničnej intervencii,“ napísal server Público.
Ani americký plukovník vo výslužbe Manuel Supervielle nepochybuje o pomoci niektorých venezuelských vojakov Spojeným štátom. „Ak by tomu tak nebolo, operácia by sa len ťažko vyvíjala tak, ako prebehla. A aj vďaka tomu boli straty minimálne,“ povedal pre server DW s odkazom na počty obetí. Pri sobotnom útoku zomrelo 23 venezuelských vojakov a 32 Kubáncov, ktorí pôsobili v ochrannej bezpečnostnej službe prezidenta Madura.
Čítajte viac Najbližší spojenec Venezuely sa po zásahu USA obáva najhoršieho. Rusko je posledná nádej
Výmena vedenia prezidentskej ochrannej služby bola jedinou známou zmenou, ktorú režim po sobotnom útoku urobil. Za normálnych okolností by po takomto debakli musel byť odvolaný aj minister obrany, napísal argentínsky denník La Nación. Podľa neho však práve minister obrany Vladimir Padrino teraz môže zabezpečiť lojalitu armády novej prezidentke a zabrániť dezerciám a rozkolu vojenských zložiek. „Padrino sa ďalej drží vo funkcii, pretože má na vojakov najväčší vplyv,“ uviedol venezuelský politológ Enderson Sequera. Padrino je ministrom obrany od roku 2014 a patrí k najvplyvnejším postavám režimu. „Padrino z tejto (sobotnej) epizódy vyšiel posilnený, pretože je jediný, kto môže zabezpečiť lojalitu vojakov politickému vedeniu, a nie vďaka svojim vojenským schopnostiam. Delcy (Rodríguezová) potrebuje vyvolať obraz kontinuity (režimu),“ dodal Sequera.
Niektorí po sobotnom útoku očakávali, že časť armády by sa mohla pridať na stranu opozície. „Zmena režimu pre najvyššie vojenské velenie nie je výhodná aj preto, že by odhalila množstvo zločinov, ktorých sa dopustili za posledných 20 rokov, vrátane porušovania ľudských práv a rozsiahlej korupcie,“ povedal pre DW mexický politológ Carlos Pérez Ricart. Aj on sa domnieva, že niektorí velitelia vzhľadom na vyhliadky do budúcnosti určitým spôsobom so Spojenými štátmi spolupracovali. Podľa neho je tak najpravdepodobnejšie, že dôstojníci sa budú skôr snažiť o zachovanie súčasnej mocenskej štruktúry.
V krajine dlhodobo sužovanej ekonomickou krízou sú armádne elity politickým verné najmä kvôli finančným benefitom, ale podľa servera Público aj preto, že sú zmanipulované ideológiou, ktorá súvisí aj s historickou nevraživosťou voči „imperialistickým“ Spojeným štátom. Heslom venezuelskej armády je „Nezávislosť a socialistická vlasť! Budeme žiť a zvíťazíme!“, ktorým v roku 2011 vtedajší venezuelský prezident Hugo Chávez nahradil predchádzajúce heslo „Vlasť, socializmus alebo smrť!“ v snahe dodať bojovému pokriku viac optimizmu.
Všetky doterajšie výzvy opozičných lídrov armáde, aby sa postavila na stranu ľudu, respektíve opozičného lídra, tak zostali nevyslyšané. A keď v roku 2019 niektorí dôstojníci podporili vtedajšieho šéfa parlamentu Juana Guaidóa, ktorého opozícia a asi 60 krajín, vrátane USA, uznalo za dočasného prezidenta, skončili títo velitelia vo väzení alebo utiekli do zahraničia.
Guaidóvi sa v roku 2019 podarilo nebývalo zjednotiť dlhodobo roztrieštenú opozíciu. O medzinárodnú podporu desiatok krajín však následne prišiel a aj opozičné strany sa nakoniec opäť rozdelili. Jeho vládu, ktorú tvorili stovky úradníkov vrátane veľvyslancov v zahraničí, a ktorú však niektorí vinili z korupcie, v decembri 2022 odvolali.
Aj súčasná šéfka najväčšej opozičnej aliancie María Corina Machadová od prezidentských volieb v júli 2024, ktoré podľa opozície vyhral jej kandidát Edmundo González, niekoľkokrát vyzvala armádu, aby sa postavila na „správnu stranu“.
Rovnako Spojené štáty uznali Gonzálezovo víťazstvo vo voľbách, avšak po sobotnom únose Madura ho nepodporili ako nového lídra krajiny a namiesto toho sa Washington snaží o spoluprácu s Delcy Rodríguezovou, ktorá bola od roku 2018 do únosu Madura jeho viceprezidentkou. Podľa analytikov zvolil americký prezident Donald Trump pokračovanie režimu preto, aby vo Venezuele zachoval stabilitu kvôli svojim plánom na ťažbu ropy a aby zabránil väčšej migračnej vlne.
Trump sa venezuelskú vládu snaží prinútiť k spolupráci s USA nátlakom, inak hrozí ďalším vojenským zásahom. Rodríguezovej odkázal, že môže dopadnúť horšie než Maduro, a podobne pohrozil aj ministrovi vnútra Diosdadu Cabellovi. Aj Cabella a Padrina USA vinia z narkoterorizmu a aj na nich, rovnako ako už pred niekoľkými rokmi na Madura, vypísali odmenu za informácie vedúce k ich dopadnutiu.
Spojené štáty 3. januára bombardovali niekoľko miest vo Venezuele a uniesli prezidenta krajiny Nicolása Madura a jeho manželku do USA. Dočasnou prezidentkou sa následne stala dovtedajšia viceprezidentka Delcy Rodríguezová, od ktorej Washington požaduje poslušnosť. Trump jej pohrozil ďalším vojenským zásahom, ak nebude spolupracovať s USA.
