Keď USA uplynulú sobotu v noci podnikli útok na Venezuelu a špeciálna jednotka Delta Force uniesla Madura i s manželkou, mnohí Venezuelčania dúfali, že sa do ich krajiny vráti sloboda.
Ako možná nástupkyňa po zvrhnutom vládcovi sa spomínala disidentka a čerstvá držiteľka Nobelovej ceny za mier María Corina Machadová, prípadne Edmundo González, Madurov súper v prezidentských voľbách, ktorý ich údajne i vyhral, no diktátor výsledky sfalšoval.
Šéf Bieleho domu Donald Trump sa však na nikoho z nich neobrátil. „Myslím si, že by pre ňu bolo veľmi ťažké byť líderkou. Nemá podporu ani rešpekt v krajine. Je to veľmi milá žena, ale nemá rešpekt,“ povedal o Machadovej na tlačovej konferencii v sobotu, kde sa pochválil vojenským úspechom vo Venezuele. Dôvodov, prečo sa tak rozhodol, môže byť viac.
Americké denníky New York Times a Wall Street Journal, ktoré sa odvolávajú na tajnú správu Ústrednej spravodajskej služby (CIA), tvrdia, že spoluprácu s Machadovou neodporúčali ani analytici tejto rozviedky.
Čítajte viac Vo vedení Venezuely panuje neistota. Biely dom poslal Rodríguezovej tvrdé ultimátum. Čo má Caracas splniť?
Známa disidentka si podľa nich síce v roku 2024 získala obľubu medzi časťou verejnosti, ale po niekoľkých desaťročiach socialistickej vlády „chavistov“ (nazvaných podľa Madurovho predchodcu Huga Cháveza) by si vraj nedokázala poradiť s vrcholnými politikmi režimu a silnou armádou.
Experti CIA preto radili, že výhodnejšie je udržať pri moci tých, ktorí sú lojálni voči režimu, a budú ochotní ustúpiť americkým požiadavkám.
Ako vhodná osoba sa javila práve Madurova viceprezidentka Delcy Rodríguezová. Navonok síce podporila Madura a vyhlásila, že zostáva hlavou štátu, no už dva dni po jeho zadržaní zložila prísahu ako nová prezidentka.
Okrem nej tajná správa CIA ako možných nástupcov Madura spomínala i ministra spravodlivosti a vnútra Diosdada Cabella či šéfa rezortu obrany Vladimira Padrina Lópeza. Všetci traja by vraj dokázali udržať stabilitu, aby v krajine nevypukli nepokoje či občianska vojna.
Čítajte viac Z vodiča autobusu diktátor. Nicolás Maduro vyhnal z Venezuely milióny ľudí
Rozhodnutie ignorovať Machadovú môže mať však aj iný, osobný motív. Je známe, ako veľmi Trump túžil po Nobelovej cene za mier. Vlani ju dostala venezuelská disidentka a šéf Bieleho domu netají, že jej to zazlieva.
„Nemala získať Nobelovu cenu,“ priznal v utorok pred novinármi. „Nemá to však nič spoločné s mojím rozhodnutím,“ dodal.
To, že jej Trump závidí, si uvedomuje i Machadová. Už keď sa o prestížnom ocenení dozvedela, verejne vyhlásila, že Trump si ho zaslúži viac ako ona.
V rozhovore pre americkú televíziu Fox News to v sobotu zopakovala a americkému prezidentovi poďakovala za to, že v jej vlasti „porazil tyraniu“. „Tridsať miliónov Venezuelčanov je teraz bližšie k slobode… Je to obrovský krok vpred smerom k demokratickej transformácii,“ rozohnila sa.
Čítajte viac Chce Trump rozdeliť svet na sféry vplyvu? Stálo by to veľa krvi a peňazí, varuje politológ
Ako upozornila, Rodriguezová je „jednou z hlavných architektiek mučenia, prenasledovania, korupcie a obchodovania s drogami“, ktorá má vraj kontakty s Ruskom, Čínou a Iránom a venezuelský ľud ňou opovrhuje.
„Tak poďme ďalej. V slobodných a spravodlivých voľbách by sme vyhrali s viac ako 90 percentami hlasov. O tom nepochybujem,“ uzavrela.
Biely dom však o ničom takom neuvažuje. „Nie sme vo vojne s Venezuelou. V najbližších 30 dňoch nebudú žiadne voľby. Potrebujeme čas,“ reagoval Trump pred novinármi.
V utorok zároveň oznámil, že dočasná vláda vo Venezuele odovzdá Spojeným štátom 30 až 50 miliónov barelov ropy vysokej kvality. Výnosy z jej predaja bude údajne sám kontrolovať, aby zabezpečil, že sa použijú v prospech obyvateľov Venezuely a USA.
To, ako si Washington začína rozumieť s Caracasom, vedie k úvahám, či sa Biely dom na Madurovom páde s Rodríguezovou nedohodol vopred. Možno aj preto prebiehal americký útok a únos diktátora tak hladko. Noviny Miami Herald už v októbri minulého roka informovali, že Rodríguezová a jej brat Jorge so zástupcami USA vyjednávali o tom, čo by bolo po odchode Madura.
Ten vraj o rokovaniach vedel, lebo zvažoval i možnosť, že odstúpi. Nedohodla sa jeho vtedajšia viceprezidentka s Washingtonom, že ho zradí?
Podobný scenár naznačuje napríklad americký magazín Atlantic alebo nemecký denník Bild, pre ktorý sa takto vyjadrila právnička Eva Golingerová, bývalá dlhoročná poradkyňa Huga Cháveza.
